Zdroj foto: www.stock.adobe.com
Mnohí z nás na duševné zdravie nemyslia, kým sa nestretnú s problémom. Či už je to trauma z prežitej negatívnej udalosti, strata blízkeho človeka, vyhorenie zo stresu, depresia alebo úzkosť z nastávajúcich udalostí, psychické stavy nás ľahko dostanú „do kolien“. Potrebujeme pomoc a liečbu rovnako ako pri telesných problémoch. Navyše, mentálne zdravie je veľmi úzko prepojené so zdravím telesným – ovplyvňujú sa navzájom. Ako sa starať o duševné zdravie? A čo robiť, keď sa nám zrazu zrúti celý svet?
Čo všetko získame, keď sa budeme starať o svoje duševné zdravie?
Aké faktory najsilnejšie vplývajú na psychiku?
Poznáte príznaky úzkosti, depresie, traumy?
Kto vám pomôže, keď vám je ťažko?
Kedy je váš stav už skutočne vážny?
Prečo sa nebáť pobytu v nemocnici a čo vás tam čaká?
Ako vám pomôže skupinová terapia?
Čo znamená dobré duševné zdravie
Naše duševné zdravie sa odráža vo všetkom. V tom, na čo myslíme, čo hovoríme a čo robíme. I v tom, ako sa správame, ako pôsobíme svoje okolie. Neriešené duševné problémy nezmiznú. Naopak, budú sa nabaľovať, až kým z nich nevznikne doslova časovaná bomba. Problém je v tom, že táto bomba vás môže obrať o chuť do života, jeho kvalitu a taktiež aj o telesné zdravie. Ani si nevšimnete, a už sa začnú objavovať apatia a príznaky rôznych chronických stavov.
Viete o tom, že vysoký tlak a stres spolu súvisia? Ak sa naučíme zvládať stres, znížime riziko ochorení srdca a ciev.
Pevné duševné zdravie znamená:
- zdravé vzťahy s okolím,
- pozitívny pocit zo seba samého,
- schopnosť zvládať každodenný stres,
- úspech v práci a v škole,
- zmysluplné kontakty a vzťah s komunitou,
- chuť na pravidelnú fyzickú aktivitu.
„Nárok“ na psychické problémy má každý jeden z nás bez rozdielu. Najčastejšie nás k nim dovedú dlhodobý a/alebo silný stres, dlhodobé telesné problémy, sociálna izolácia, osamelosť, finančné problémy, nezamestnanosť, úmrtie blízkej osoby, rozchod a nefunkčný rodinný život.
K frekventovaným duševným problémom v ostatných rokoch patria:
- depresia,
- panická porucha,
- maniodepresia,
- obsedantno-kompulzívna porucha,
- paranoja,
- schizofrénia,
- posttraumatická stresová porucha.
K tým menej známym poruchám osobnosti patrí psychopatia, sociopatia, či narcistická porucha osobnosti. Keď sa viac dozviete o príznakoch týchto porúch, zrazu vám dá správanie niektorých ľudí vo vašom okolí väčší zmysel.
Nie je tajomstvom, že k niektorým poruchám osobnosti prispieva aj chorá štítna žľaza, konkrétne hypotyreóza. Výkyvy nálad máva zase na svedomí aj meniaca sa hladina estrogénu.
Opäť platí: Čím skôr, tým lepšie
Čím skôr budeme riešiť duševný problém, tým skôr nájdeme pomoc. Prvým krokom je konzultácia so všeobecným lekárom, prípadne priamo so psychológom alebo psychoterapeutom. Ak vám odporučia pomoc psychiatra, nemáte sa čoho obávať. Už dávno neplatia zaužívané stereotypy, že na psychiatriu chodia len „blázni“. Naopak, je potrebné dostať duševné zdravie do rovnováhy.
Úzkosť
Úzkosť v miernej forme niekedy zažíva každý z nás. Problém však nastáva, keď vám začne brániť v jednoduchých činnostiach. Vtedy prediskutujte možnosti liečby so svojím lekárom.
Príznaky úzkosti:
- je vám smutno bez príčiny,
- neviete sa na nič sústrediť,
- bojíte sa bežných vecí,
- nezvládate bežné denné aktivity,
- upozornili vás, že sa vám často menia nálady,
- vynechávate aktivity, ktoré vás kedysi bavili,
- nemáte energiu ani dôvod ráno vstať z postele,
- máte obavy a/alebo extrémne pocity viny.
Bežná úzkosť, ktorá vyplýva z negatívneho zážitku, je krátkodobá a skončí, keď prekonáte stresovú situáciu. Avšak dlhodobá úzkosť môže trvať niekoľko týždňov až mesiacov. Problémom je, že pri úzkostnej poruche nedokážeme kontrolovať svoje úzkostné stavy a dlhodobo nám narúšajú každodenný život.
Úzkosti a napätie zhoršujú nadmerná spotreba cukru, nedostatok spánku, nadbytok kofeínu, nadmerné sledovanie správ, alkohol, nadmerná spotreba liekov, nedostatok pohybu, negatívne myšlienky a tiež aj konfliktné situácie.
Ak sa bojíte odísť z domu, chodiť po ulici, námestí či cestovať vlakom, je možné, že trpíte agorafóbiou – strachom z otvoreného priestoru. Jedine psychiater ju vie odlíšiť od sociálnej fóbie či od panickej poruchy.
Depresia
Dnes prežíva depresívne stavy veľa mladých ľudí, hoci si to možno neuvedomujú a trpia. Aké sú typické príznaky depresie?
Navonok si môžete všimnúť viaceré zmeny správania. Človek s depresiou sa začne izolovať od okolia, stráca záujem o bežné aktivity aj vlastné koníčky. K tomu sa pridáva zníženie výkonu v škole alebo v práci, nepokoj a neschopnosť postarať sa o seba.
Typickými príznakmi pri depresii sú: pocity viny alebo zbytočnosti, pocity menejcennosti, beznádej, strata záujmov a potešenia, únava a slabosť, vyčerpanosť, zmena chuti do jedla, významné priberanie alebo chudnutie, poruchy spánku, poruchy príjmu potravy, sociálna izolácia, pesimistický pohľad na budúcnosť, samovražedné myšlienky, sebapoškodzovanie.
Nové psychické poruchy
Anorexia a bulímia patria medzi najznámejšie poruchy príjmu potravy. Je však možné, že o ortorexii, drunkorexii a exorexii ste ešte nepočuli.
Ortorexia sa prejavuje patologickou závislosťou od zdravého stravovania a biologicky čistej stravy. Ortorektik sa chorobne vyhýba tzv. „éčkam“, farbivám, konzervantom a mnohým ďalším.
Drunkorexia je kombináciou alkoholizmu a anorexie. Touto poruchou zväčša trpia mladé ženy, ktoré počas dňa vynechávajú jedlo, aby si mohli večer dopriať viac alkoholu, a nepribrali z neho.
Ľudia trpiaci exorexiou bývajú zase natoľko posadnutí vlastným telom, že väčšinu myšlienok sústreďujú na športové aktivity a svalovú hmotu.
Posttraumatická stresová porucha
Najčastejšie príčiny posttraumatickej stresovej poruchy sú závažná autonehoda, prírodná katastrofa, vojna alebo teroristický útok, smrť blízkeho, dlhodobé týranie, znásilnenie.
Ako sa prejavuje neriešená trauma?
Príznaky posttraumatickej stresovej poruchy sa najčastejšie objavia do 3 mesiacov od traumatizujúcej udalosti:
- opakovane vidíte a prežívate udalosť, z ktorej máte traumu, a neviete sa týchto obrazov zbaviť,
- vyhýbate sa situáciám, ktoré vám ju pripomínajú,
- nepretržite sledujete, či nemôže znova nastať,
- neviete sa tešiť ako predtým a strácate záujem o okolie,
- nedokážete sústredene myslieť a vypadáva vám pamäť.
Panická porucha
Máte pocit, že strácate nad sebou kontrolu? Prežívate opakované epizódy nekontrolovateľného búšenia srdca a obavy o život? Myslíte si, že nastala vaša posledná chvíľa? Máte úzkostne stiahnuté svaly? Nedokážete fungovať v práci, avšak všetky fyzikálne vyšetrenia máte v poriadku? Toto sú príznaky diagnózy panická porucha. Našťastie je tento stav dobre liečiteľný, avšak potrebuje psychoterapeuta i psychiatra. Pozor, podobnými príznakmi sa prejavuje aj tetanický syndróm.
Ako vám pomôžu psychológ, psychoterapeut a psychiater?
Napriek tomu, že moderná spoločnosť rúca mnohé stigmy z minulosti, stále zostáva strach priznať psychický problém. Pritom včasná pomoc je pri duševných stavoch najdôležitejšia.
Ako vám môže pomôcť psychológ, psychiater a psychoterapeut?
Pomoc psychológa a psychoterapeuta
Psychológ je vysokoškolsky vzdelaný odborník, ktorý pracuje formou „sedení“ s pacientom v dohodnutom termíne s cieľom odhaliť príčinu problémov a riešiť ju. Psychológovia ani psychoterapeuti nepredpisujú lieky. Psychoterapeut okrem vysokoškolského vzdelania absolvoval aj niekoľkoročný psychoterapeutický výcvik. Pacientom pomáha rôznymi druhmi terapie.
Najčastejšie používané druhy psychoterapie sú:
- Psychodynamická/hlbinná – pomáha porozumieť sebe samému. Je zameraná na odkrývanie vašich nevedomých konfliktov. Naučí vás efektívnejšie sa s nimi vyrovnať.
- Interpersonálna – zameriava sa na zlepšenie kvality medziľudských vzťahov pacienta. Terapeut vám pomôže porozumieť problémom medzi ľuďmi, ktoré spôsobili rozvoj ochorenia a udržiavajú ho.
- Kognitívna – pomáha rozpoznať a zmeniť spôsoby myslenia, ktoré sú v konečnom dôsledku pre vás škodlivé a neefektívne.
- Behaviorálna psychoterapia – sa zameriava na špecifické spôsoby správania. Snahou psychoterapeuta je nahradiť škodlivé alebo nevhodné spôsoby správania vhodnejšími.
S čím vám pomôžu psychológ a psychoterapeut?
Vďaka ich pomoci lepšie zvládnete následky ťažkej životnej situácie, každodenný stres, vzťahové problémy, úzkostné stavy, negatívne myšlienky, ťažkosti so spánkom či strach zo samoty.
Pomoc psychiatra
Psychiater vám na základe vašich problémov, anamnézy, prejavov, príznakov a rôznych otázok stanoví diagnózu, ktorú bude aj naďalej sledovať. Predpíše vám lieky, ktoré zmiernia vaše ťažkosti, prípadne navrhne aj psychoterapiu, ktorá by bola pre vás vhodná.
Pri akých stavoch treba bez váhania vyhľadať pomoc lekára?
- ak ste presvedčení, že váš život nemá zmysel alebo ho z nejakého dôvodu stratil,
- prežívate ťaživý strach,
- nezvládate bežné denné činnosti,
- máte tendenciu ublížiť si (alebo ste si už ublížili), prípadne samovražedné myšlienky,
- nič vás neteší, nemáte dôvod ráno vstať z postele,
- pociťujete úzkosť, depresie, strach či iné problémy vám bránia bežne fungovať.
Čo keď vám odporučia hospitalizáciu?
Hospitalizácia na psychiatrickom oddelení je absolútnym strašiakom, posilňovaným predstavami z rôznych filmov či histórie. Dnes sa pobyt na psychiatrickom oddelení prakticky nelíši od pobytu na iných oddeleniach nemocnice.
Hospitalizácie sa netreba báť. Lekári vám ju odporučia vtedy, ak je potrebné nájsť príčinu vašich problémov a nastaviť vhodnú liečbu, keď to pri ambulantnej liečbe nie je možné.
Väčšina psychických problémov vyžaduje kombináciu liekov a terapie. Navzájom sa podporujú a vedú k úspechu.
Čo nás čaká v nemocnici?
Všetko závisí od dôvodu hospitalizácie a vašej diagnózy. Pri ľahkých diagnózach, jednoduchom nastavovaní liečby sa pobyt v nemocnici nelíši od iných oddelení. V prípade ťažších stavov lekár rozhodne o ďalších usmerneniach tak, aby pacient neohrozoval sám seba ani iných a dostával všetko potrebné. Najdôležitejšie je správne nastavenie liečby tak, aby sa pacient mohol vrátiť do bežného života.
Z nemocnice odídete s dobre nastavenou liečbou a určenou diagnózou. Zvyčajne je to len prvý krok k celkovému uzdraveniu. Pokračujete v liečbe ambulantne pod dohľadom lekára. V niektorých prípadoch psychiater môže odporučiť denný psychiatrický stacionár.
Ako vám pomôže podporná skupina?
Bez ohľadu na to, či vás trápi závislosť, depresia alebo iný problém duševného zdravia, podporná skupina pomáha prekonať strach, obavy a nepokoj. Zistíte, že v podobnej situácii, ako ste vy, je aj veľa iných ľudí. Nájdete novú oporu a motiváciu.
Podporné skupiny vytvárajú odborníci preto, aby spojili ľudí, ktorí majú podobné ťažkosti, a to nielen psychické. Pomáhajú vyrovnať sa s depresiou, závislosťou, ale aj s rakovinou alebo demenciou.
Lekár vám určite rád poradí, kde takéto podporné skupiny v okolí nájdete a ako sa stať ich členom. Mnohé fungujú aj online.
Aktualizovala a doplnila: Soňa Herdová
Zdroje:
https://www.camhs.ca/wp-content/uploads/2017/06/positive-mental-health-brochure.pdf
https://helpingminds.org.au/wp-content/uploads/2022/01/2021-General-Services-Brochure-8pp-DL-WEB.pdf
https://www.verywellmind.com/what-is-a-mental-health-counselor-4157925
https://uhs.umich.edu/tenthings
https://www.nimh.nih.gov/health/topics/caring-for-your-mental-health
https://www.mentalhealth.gov/basics/what-is-mental-health
https://mhanational.org/mental-health-treatments
https://www.healthdirect.gov.au/caring-for-someone-with-a-mental-illness
https://www.verywellmind.com/self-care-strategies-overall-stress-reduction-3144729
https://www.healthline.com/health/mental-health-resources#_noHeaderPrefixedContent
https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/mental-illness/diagnosis-treatment/drc-20374974
https://www.urmc.rochester.edu/mental-health-wellness/seek-help.aspx