Prevencia
PríznakyZdroj foto: www.stock.adobe.com
K životu každého z nás patria rôzne emócie. Pozitívne, ale aj tie negatívne. Stretávame sa s udalosťami, ktoré v nás vyvolajú smútok, sklamanie, či dokonca hnev. Tie postupne odznejú a zase ich vystrieda pokoj, nadšenie, radosť. Predstavte si však hlboký smútok a beznádej, ktoré vás prepadnú minimálne na dva týždne. Zavalia vás ako ťažký balvan, ktorý nevládzete zdvihnúť. Akoby sa zo sveta okolo vás vytratili farby, všetko je šedé. Čas sa natiahol do nekonečna a vy nevidíte svetielko na konci tunela. Ľudia okolo vás ďalej žijú svoje radostné životy. Vy sa cítite ako pozorovateľ za sklenenou stenou, cez ktorú nepočuť váš krik o pomoc. V takejto priepasti sa ocitajú ľudia trpiaci depresívnou poruchou.
Kedy je to ešte len „depka“ a kedy už depresia?
Kedy je depresia nebezpečná?
Čo prežívam pri depresii?
Môžem depresii predchádzať?
Depresia nie je „depka“
Niekedy si len tak povzdychneme: „Zase ma chytila depka.“ Takto zvykneme hovoriť, keď sa niečím trápime, cítime sa skleslo, mrzuto, niekedy aj keď sa iba nudíme a nevieme, čo so sebou. Takáto „depka“ príde a onedlho znova pominie, vystriedajú ju iné pocity. Takýto typ depky je bežnou reakciou na výzvy, s ktorými sa v živote stretávame.
Skutočná depresívna porucha sa s takouto „depkou“ nedá porovnávať. Ide o psychické ochorenie, ktoré výrazne zasiahne do bežného života. Pocity smútku, beznádeje a strata záujmu o akékoľvek činnosti pri nej trvajú dlho, nemenia sa a sú závažné. Depresia môže dokonca spôsobiť aj fyzickú bolesť, ovplyvniť chuť do jedla alebo narušiť spánok.
O depke sa nám hovorí ľahko, o depresii však ťažko
Depresiou trpí na celom svete až 264 miliónov ľudí. Jej predpokladaný výskyt v populácii je okolo 3,4 %,teda traja ľudia zo sto. Je teda celkom veľká šanca, že poznáte niekoho, kto takýto alebo podobný stav zažil. Možno o tom ani netušíte. Alebo sa to týka vás, ale radšej o tom tiež nikomu nehovoríte. U nás sa s duševnými poruchami stále spája veľké tabu. Ľahko sa rozprávame o vysokom krvnom tlaku alebo tráviacich ťažkostiach. Ale priznať sa, že nás trápi duša a nevieme si s tým rady?
Presvedčenia a odporúčania typu „dnešní mladí ľudia to majú príliš ľahké, už nevedia, čo od dobroty“ alebo „keby sa viac snažil a trocha sa premohol“ nepomáhajú. Práve naopak, bránia nájsť vhodnú pomoc a dokonca môžu stav zhoršiť! Myslime na to, keď sa nám niekto blízky zverí so svojimi ťažkosťami!
Prečo je táto porucha nebezpečná
V prvom rade práve kvôli tomu, že sa za ňu ľudia príliš hanbia. Pomoc vyhľadajú často až veľmi neskoro alebo vôbec. Medzitým si však depresia vyberie svoju daň – v podobe osobných útrap, narušených vzťahov, zhoršených výsledkov v práci alebo škole. Najalarmujúcejšou skutočnosťou ale je, že pri nediagnostikovanej a následne neliečenej depresívnej poruche výrazne stúpa riziko samovražedného správania. Celosvetovo ukončí samovraždou svoj život až 800 000 ľudí ročne. Je druhou najčastejšou príčinou smrti u mladých ľudí vo veku 15 – 29 rokov (prvé miesto si držia nehody). Tiež sa vo výraznej miere podieľa na práceneschopnosti, a tak má dopad aj na ekonomiku a sociálny systém krajiny.
Pribúda depresia?
V poslednom desaťročí sme zaznamenali nárast depresívnych porúch, v niektorých vekových skupinách až o polovicu. Najrýchlejšie stúpa v ostatných rokoch jej výskyt medzi tínedžermi a mladými ľuďmi.
Odborníci za tým vidia predovšetkým pracovný stres, tlak na výkon a chýbajúce sociálne väzby. Sme spoločenské bytosti a bez fyzickej blízkosti s inými sa nám ťažko žije. Veľa času trávime pred obrazovkami rôznych zariadení, ale tie nám začlenenie v komunite dokážu nahradiť len ťažko.
Nehovoriac o vplyvoch pandémie, ktorá výrazným spôsobom narušila naše sociálne kontakty a vniesla do našich životov podstatne viac neistoty.
Aké je to mať depresívnu poruchu
Bežne si ju spájame so smútkom. Hlboký smútok, ktorý nemizne, patrí k častým príznakom depresie, ale nie je jediný. Pre zdravého je ťažké predstaviť si, ako sa cíti človek s depresiou. A pre chorého je zase náročné priblížiť svoj svet tým druhým naokolo. Ako opisujú depresiu pacienti, ktorí ju poznajú na vlastnej koži?
Napríklad takto:
- Depresia je, keď sa nútim do úsmevu a hovorím, že sa mám fajn. Skrývam sa za maskou. Len v očiach sa zračí smútok a vnútri moja duša plače.
- Ľudia si myslia, že depresia je smútok a plač. Že ľudia s depresiou sa obliekajú do čiernej. Ale mýlia sa. Depresia je neustály pocit otupenia. Necítim nič, necítim emócie, necítim život. Ráno vstanem a iba čakám na to, kedy si opäť budem môcť ísť ľahnúť.
- Depresia je nekonečná únava. Nevládzem nič, každý pohyb ma stojí nekonečne veľa námahy. Nedokážem udržať oči otvorené, zaspávam posediačky počas dňa. To vyčerpanie nedokáže vyriešiť ani spánok. A spánok už nie je iba spánok – je to únik pred utrpením počas bdenia.
- Depresia je neskutočná osamelosť. Keď som sám, tak túžim po blízkosti. Ale keď som medzi ľuďmi, tak akoby som bol v bubline, nedokážem sa k nim priblížiť. Akoby som sa topil, kým všetci okolo mňa veselo dýchajú. Potom chcem len utiecť znova do samoty.
- Depresia je beznádej. Človek zvládne hocičo, keď vidí koniec. Ale depresia je zákerná, je ako hmla, ktorá bráni vidieť, ako klietka bez kľúča.
Cítite tú ťažobu, však? Takéto niečo by sme nechceli prežívať. Poďme sa pozrieť na to, ako môžeme vzniku depresívnych porúch predchádzať.
Ako si udržať dobré duševné zdravie
Keď sa tešíme dobrému duševnému zdraviu, dokážeme vyťažiť maximum zo svojich schopností. Lepšie zvládame každodenné výzvy a naplno sa podieľame na rodinnom živote, na práci v zamestnaní či v spoločenstve. Napriek tomu na vlastnú psychiku neraz zabúdame. Venujme jej rovnakú pozornosť ako nášmu telu či poriadku v domácnosti! Stačí sa zamerať na niekoľko jednoduchých vecí:
- Starajme sa o seba – doprajme si dostatok spánku a zdravej stravy, udržujme svoju hmotnosť v norme. Ak trpíme nejakým chronickým ochorením, nezanedbávajme liečbu. Hľadajme možnosti, ako znížiť a ventilovať stres.
- Starajme sa o svoje vzťahy – budujme si pevné zázemie vo vzťahoch. Spoločne sa tešme z radostných chvíľ, v náročných časoch požiadajme o podporu, inokedy ju buďme pripravení poskytnúť.
- Vyhýbajme sa návykovému správaniu – nadmerná konzumácia alkoholu (ale aj nikotín a drogy) zvyšuje riziko vzniku depresívnych porúch. S častejším výskytom depresií súvisí aj závislosť od nových technológií, ako je nadmerné hranie hier na počítači alebo mobile či prehnané trávenie času na sociálnych sieťach. Závislosti komplikujú priebeh depresívnych porúch a častejšie vedú k riziku samovražedného správania.
- Pustime do života slnko – slnečné svetlo reálne dokáže zlepšiť náladu. Nie je žiadnym prekvapením, že v krajinách, kde je ho málo, je oveľa vyšší výskyt depresií. Terapia svetlom sa dokonca používa ako účinná liečba pri niektorých formách depresívnych porúch.
- Prebuďme endorfíny – endorfíny sú hormóny, ktoré zlepšujú náladu. Už 30 minút cvičenia 3-krát týždenne dokáže zvýšiť ich hladinu v tele.
- Siahnime po vhodných výživových doplnkoch– omega-3 mastné kyseliny, vitamín B či vitamín D majú pozitívny vplyv na mozog i psychiku.
- Myslime pozitívne a s nadhľadom – nemôžeme ovplyvniť všetky životné udalosti, stretneme sa so sklamaniami i stratami. Môžeme si však vybrať, ako sa k nim postavíme. Pozitívne myslenie je zručnosť, v ktorej sa dá a oplatí neustále sa zdokonaľovať.
- Robme, čo nás baví – nájdime si zmysluplnú prácu, záľuby, ktoré nám prinášajú radosť. Majme každý deň aspoň jednu vec, na ktorú sa môžeme tešiť, aj keď je to drobnosť. Život je predsa príliš krátky na to, aby sme ho márnili niečím, čo nás nenapĺňa!
Ak sa však aj napriek tomu stretneme v živote s prejavmi depresie (či na vlastnej koži, alebo u niekoho blízkeho), nestrácajme nádej. V súčasnosti je možné úspešne ju liečiť a ľudia s depresívnymi poruchami sa môžu vrátiť k plnohodnotnému životu a fungovaniu.
Odbornú kontrolu zabezpečila MUDr. Dagmar Breznoščáková, PhD., psychiatrička, psychoterapeutka, viceprezidentka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti, predsedníčka Psychofarmakologickej sekcie SPsS SLS, krajská odborníčka MZ SR pre psychiatriu, členka CPT Rady Európy za SR, členka Rady vlády SR pre duševné zdravie, výkonná riaditeľka ODOS, o. z.
https://www.psycom.net/depression-what-depression-feels-like
https://www.verywellmind.com/what-depression-feels-like-5088793
https://www.verywellmind.com/identifying-your-emotions-when-depressed-5094401
https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/depression
https://www.nbcnews.com/health/health-news/major-depression-rise-among-everyone-new-data-shows-n873146
https://www.healthline.com/health/how-to-avoid-depression
