Click here!

Bulímia: Nebezpečná náplasť na vnútornú bolesť

Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Predstava redukcie hmotnosti pomocou pravidelného vracania sa laikom spája najmä s modelkami či herečkami, ktoré si takto chcú udržať peknú postavu. Hoci to nemožno vylúčiť, takáto predstava je často vzdialená od pravdy. Bulímia sa totiž týka aj celkom obyčajných dievčat, a to často vo veku, ktorý nie je veľmi vzdialený od detstva. Ide pritom o ochorenie, ktoré sa nápadne podobá aj na závislosť.

Či je vlastne bulímia?
Aké sú príznaky a príčiny bulímie?
Postihuje bulímia len dievčatá?
Akú úlohu pri poruchách príjmu potravy zohráva psychika?
Aké má bulímia následky?
Ako sa lieči bulímia?

Absurdné prejedanie sa

Bulímia je psychická porucha, ktorá patrí do skupiny porúch príjmu potravy. „Je charakteristická opakovanými záchvatmi prejedania sa veľkým množstvom kalorickej stravy, a zároveň prehnanou, patologickou kontrolou telesnej hmotnosti pacienta,“ vysvetľuje MUDr. Martina Paulinyová z Kliniky detskej psychiatrie Národného ústavu detských chorôb v Bratislave. „Hlavným príznakom je prejedanie sa spojené s pocitom straty kontroly. Konzumácia je u pacientov niekedy až absurdná – kým zdravý jedinec denne prijme dve až tritisíc kalórií, pacient s bulímiou je schopný zjesť aj 30-tisíc kalórií,“ pokračuje odborníčka.

Nie je to len o vracaní

Popri často neodolateľnej túžbe jesť však pacienti s bulímiou zároveň trpia aj výčitkami a strachom z tučnoty. Záchvaty príjmu obrovského množstva kalórií tak kompenzujú rôznymi spôsobmi. „Kalorický účinok jedla sa snažia vyvážiť jedným alebo aj viacerými spôsobmi výdaja, a to v podobe vyprovokovaného vracania, ako aj hladovkami, nadmerným cvičením, či dokonca zneužívaním liekov ako sú preháňadlá, u diabetikov aj zneužívaním inzulínu,“ dodáva MUDr. Paulinyová. Preto ochorenie nemusí byť spojené len s pravidelným vracaním, tak ako je to všeobecne známe. „V praxi tak pri bulímii rozlišujeme typ so zvracaním, ako aj typ vymedzený iba diétami a nadmerným cvičením, ktoré sa strieda s prejedaním,“ dodáva odborníčka.

Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Bulímia je duševné utrpenie

Prejedanie sa a nezdravý spôsob výdaja kalórií nie sú jedinými znakmi bulímie. Keďže ide o psychické ochorenie, podstatu treba hľadať vo vnútri. „Pri bulímii je túžba po štíhlosti u pacienta veľmi výrazná. Aj keď to popiera a udáva napríklad bolesti žalúdka a tráviace problémy, môže to byť len psychického pôvodu. Za ochorením je v prvom rade vnútorné duševné utrpenie. Často si však pacient nechce priznať, že ho duševne niečo trápi,“ vysvetľuje odborníčka. Bulímia sa tak nemôže vyvinúť napríklad z dlhodobejších žalúdočných problémov spôsobených napríklad helikobakterom či vírusovým ochorením. Ak sa aj u pacienta s bulímiou spomínaný bacil objaví, nie je skutočnou príčinou bulímie. Treba za ňou hľadať psychické problémy.

Bulímia: Príčiny

Dôvodov, ktoré sa na vzniku bulímie podpisujú, je viac. „Je to multifaktoriálne ochorenie, čo je typické pri všetkých poruchách príjmu potravy. Z môjho pohľadu patrí k najdôležitejším faktorom osobnosť pacientky alebo pacienta. Osobnostné nastavenie súvisí aj s tým, ako sa vyvíjala raná vzťahová väzba pacientov, teda aké mali útle detstvo, vzťah s matkou,“ uvádza MUDr. Paulinyová. Na rozvoj ochorenia pôsobia aj kultúrne vplyvy súvisiace s kultom štíhlosti, ktorý je v spoločnosti preferovaný, aj s propagáciou diét a životného štýlu. „Tieto vplyvy však nie sú až také výrazné, za aké sa vo všeobecnosti považujú. Môžu sa podieľať na spustení bulímie, ale nie sú kauzálne. Za významné považujem celé vývinové obdobie, pretože poruchy príjmu potravy vrátane bulímie sa vyvíjajú v puberte a adolescencii. K významným faktorom patrí aj obezita a stres, ktorý – ak sú v pozadí iné vplyvy a predpoklady, napokon ochorenie spustí. A netreba zabúdať ani na genetiku – v rodinách, kde sa u predkov potvrdilo depresívne alebo schizofrenické ochorenie, prípadne aj samotné poruchy príjmu potravy, sa bulímia často prejaví aj v neskorších generáciách,“ uvádza MUDr. Paulinyová.

Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Je bulímia len chorobou dievčat?

Pri bulímii je pomerne ťažké hovoriť o rizikových skupinách. Postihuje totiž pacientov naprieč spoločenskými vrstvami. Faktom však je, že drvivá väčšina z nich je ženského pohlavia. „Najčastejšie sú pacientkami ženy, respektíve dievčatá, spravidla v období dospievania. Kým pri mentálnej anorexii ide o pacientky aj okolo deviateho až desiateho roku života, bulímia nastupuje spravidla o čosi neskôr. Je to spojené aj s tým, že mentálna anorexia sa časom premieta do bulímie. Ale aj keď sa bulímia spúšťa samostatne, zväčša to začína snahou o chudnutie, ktoré sa preklopí do záchvatového prejedania s kompenzačnými mechanizmami, a to väčšinou vzniká až neskôr, okolo 14. roku života,“ hovorí odborníčka. Pacientky spravidla nevedia zvládnuť svoje emócie, prípadne im nerozumejú. Často ide o dievčatá s narušeným uvedomením si vlastných pocitov a tela, ktoré ich vedú k nespokojnosti so sebou samými, k pocitu neefektívnosti vlastného bytia. Badať u nich impulzívnosť aj nestabilitu v správaní a prežívaní. „Bulímia je v podstate náplasťou na nejakú ich vnútornú bolesť. Niekedy si ani neuvedomujú, že nejakú majú, že niečím vnútorne trpia. Proste majú nejakú nepohodu a riešia to prejedaním,“ uvádza MUDr. Paulinyová. To sa môže prihodiť nielen ženám, ale aj mužom. Pacienti s bulímiou sa tak môžu nájsť aj v ich radoch. „Vo všeobecnosti sa udáva pomer chlapcov a dievčat asi 1 : 10,“ dodáva psychiatrička.

Všetko sa točí okolo jedla a postavy

Bulímia patrí k ochoreniam, ktoré pacientky neraz dokážu istú dobu skrývať, a signály, že sa niečo deje, nemusí byť ľahké spozorovať. „Prvé, čo si rodičia môžu všimnúť, sú zmeny v správaní. Dieťa, ktoré bolo predtým extrovertné, sa začne izolovať. Zatvára sa v izbe, prestane komunikovať s rodinou,“ popisuje typické správanie MUDr. Paulinyová. Zvláštnosti si možno všimnúť aj pri stravovaní. „Dieťa začne vynechávať jednotlivé jedlá a, naopak, neskôr lašuje v kuchyni. Niekedy sa zdá, akoby jedlo z domácnosti mizlo, nenecháva nič ostatným. Typické je aj to, že sa stravuje v izbe, kde rodičia môžu nachádzať aj mnoho obalov z potravín, či dokonca schované jedlo,“ vysvetľuje odborníčka. Pacienti s bulímiou často jedia nepravidelne, neraz nejedia celé dopoludnie, ale stravujú sa večer, či dokonca v noci. Typická je aj neodolateľná chuť na sladké. „Rodičia by mali spozornieť, aj keď dcéra začne nosiť príliš veľké oblečenie, prejavuje so sebou nespokojnosť a začne sa tým zaoberať – riešiť postavu a chudnutie,“ dodáva lekárka. Vracanie ako kompenzáciu príjmu veľkého množstva kalórií si rodičia často nevšimnú. Môžu na to poukázať otlaky či odreniny na hánkach, ktoré si privodí pravidelným vyvolávaním vracania.

Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Neriešená bulímia ma vážne následky

Bulímia je zákerné ochorenie, ktoré okrem dosahu na psychiku prináša so sebou aj mnoho ďalších zdravotných následkov. „Bulímia je veľmi nebezpečné ochorenie, nebezpečnejšie ako mentálna anorexia. Je to typická závislosť, má rovnaké rysy ako závislosť od alkoholu alebo iných psychoaktívnych látok. Je nebezpečná sama osebe, pretože pri obrovskom nekontrolovanom prejedaní sa môže dôjsť aj k ruptúre žalúdka alebo pažeráka,“ objasňuje lekárka. Čím dlhšie bulímia trvá, tým je metabolizmus a celá rovnováha tela nevyrovnanejšia. Prejavy možno vidieť v podstate na celom organizme. Zhoršuje sa stav pleti, je suchá, ľahko sa tvoria modriny. Lámu sa nechty i vlasy, ktoré aj vypadávajú.

K ďalším problémom patrí:

  • málokrvnosť,
  • zvýšený cholesterol,
  • nízka hladina draslíka, horčíka a sodíka,
  • ochabnuté svalstvo,
  • opuchy kĺbov,
  • rednutie kostí,
  • strata menštruácie a neplodnosť,
  • obličkové kamene,
  • zlyhanie obličiek,
  • zápcha a nadúvanie,
  • nízky krvný tlak,
  • búšenie na hrudi.

Kardiologické následky môžu byť veľmi nebezpečné. A rovnako aj psychické následky – u pacienta vidieť problémy so sústredením, horšiu pamäť, náladovosť. Má neustály strach z rastu hmotnosti. Vyskytujú sa depresie, úzkosť, niekedy aj myšlienky na samovraždu. Bulímia sa často zároveň kombinuje aj so závislosťou od alkoholu alebo drog,“ vysvetľuje MUDr. Paulinyová. K úmrtiu dochádza asi v 4 % prípadov.

Bulímia: Diagnostika

Odhaliť bulímiu spravidla nie je jednoduché. Ak rodičia spozorujú na svojom dieťati zmeny v správaní a najmä zmeny v stravovaní, určite by situáciu mali začať riešiť. „Pri diagnostike treba spolupracovať s gastroenterológom. Ten vylúči organickú príčinu a následne sa liečba zameria na samotnú bulímiu,“ uvádza psychiatrička. Pacientky podľa nej často udávajú vracanie v súvislosti s bolesťami brucha a žalúdočnými ťažkosťami. „Gastroenterológ niekedy aj v tomto smere niečo objaví, avšak spravidla to nie je príčina, ale následok bulímie. Preto je pri liečbe a diagnostike potrebné spolupracovať aj s inými lekárskymi odbormi, aby sa spresnil podiel somatického problému na celom obraze,“ dodáva odborníčka.

Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Liečba bulímie: Hospitalizácia verzus ambulancia

Hoci je možné liečiť bulímiu aj ambulantne, v mnohých prípadoch je nutná aj hospitalizácia v nemocnici. „Ak je prejedanie a vracanie denné, prípadne k nemu dochádza viackrát za deň, je nutný pobyt v nemocnici na niekoľko týždňov. Vtedy totiž tento stav pacienti nedokážu zvrátiť v domácom prostredí,“ vysvetľuje MUDr. Paulinyová. V nemocnici sa nastavuje zdravý stravovací režim. „Pripomína to detoxikáciu od drogy. Liečba je dlhodobá, a preto je nutné po niekoľkých týždňoch hospitalizácie pokračovať ambulantne. Nemocnica totiž nie je prirodzeným prostredím pacienta, a ten sa musí naučiť čeliť spúšťačom bulímie, ktoré má vo svojom prirodzenom prostredí,“ dodáva lekárka. Súčasťou liečby môžu byť aj lieky, najmä antidepresíva, z ktorých niektoré tlmia aj intenzívne prejedanie. „Pri liečbe je na prvom mieste režim, na druhom lieky a na treťom je určite psychoterapia. Som presvedčená, že ani jedna z týchto zložiek nesmie chýbať. Pacientom často odporúčam pacientske skupiny a skupinovú psychoterapiu. Zároveň je nevyhnutná spolupráca pacienta, ideálne aj jeho rodiny. V takomto prípade je šanca, že sa uzdraví,“ vysvetľuje psychiatrička.

Beh na dlhé trate

Liečba bulímie patrí k náročným a dlhodobým. V praxi sa uskutočňuje recidívami, na ktoré treba pripraviť najmä rodinu pacienta. „Pacient často niekoľko týždňov vydrží, a potom príde bulimický záchvat a dochádza k recidíve. Liečba musí byť komplexná a treba, aby sa pacient postupne posúval mentálne aj osobnostne. V tomto prípade je to ako akákoľvek iná závislosť, bude s tým bojovať celý život,“ vysvetľuje odborníčka. Pacient aj jeho rodina si toho musia byť vedomí. „Vždy môže dôjsť k recidíve. Preto musia byť pacienti ostražití a dbať na svoj životný štýl. Musia sa vyhýbať stresu a pravidelne jesť, pretože to je ich slabé miesto,“ uzatvára MUDr. Martina Paulinyová.

 

Redakčná úprava: Sabína Zavarská

Tento článok vyšiel v  Neuro 1/2021. Ak máte záujem o časopis, môžete si ho objednať na stránke www.medmedia.sk kliknutím na obrázok.

Pridaj komentár