Liečba
Prevencia
Príznaky
Prvá pomocZdroj foto: www.stock.adobe.com
Vnútorné prežívanie každého z nás je premenlivé. Niektorí ľudia majú stabilnejšiu náladu, iní sú emocionálnejšie založení, a preto všetko prežívajú intenzívnejšie – či už pozitívne, alebo negatívne.
Istá premenlivosť nálad je prirodzená. Takisto je normálne, ak určité emocionálne stavy pretrvávajú dlhodobejšie – vtedy hovoríme o tzv. „dobrých dňoch“ a „horších dňoch“.
Potiaľto je všetko v norme. No už nie je v poriadku, ak nás „zlá nálada“ prepadne „z ničoho nič“ a potom nás celé týždne psychicky vyčerpáva a silno zasahuje do každej oblasti života.
V takom prípade už nejde o prirodzený životný kolobeh ani o povahovú črtu človeka. Pravdepodobnejšia je vážna psychická porucha – bipolárna porucha (maniodepresia).
Kedy hovoríme o bipolárnej poruche (maniodepresii)?
Aké druhy bipolárnej poruchy existujú?
Ako vyzerajú príznaky bipolárnej poruchy?
Čo je to hypománia?
Prečo vlastne bipolárna porucha vzniká?
Ako sa bipolárna porucha lieči?
Čo je bipolárna porucha?
Bipolárna porucha, maniodepresia (alebo manicko-depresívna psychóza) je biologicky podmienená psychická porucha. V súčasnosti sa viac používa pojem bipolárna afektívna porucha, no môžete sa stretnúť aj s pojmom maniodepresia.
Bipolárna porucha sa vyskytuje u 1 až 2 % populácie, v miernejšej forme aj častejšie. Postihuje všetky rasy a etnické skupiny, rovnako mužov aj ženy. U žien však pozorujeme neskorší nástup choroby, taktiež sa u nich častejšie striedajú depresívne obdobia.
Prvá epizóda bipolárnej poruchy najčastejšie prepukne v čase dospievania alebo v ranej dospelosti – medzi 15. a 25. rokom života. Nie je to podmienka, táto porucha sa môže prihlásiť v akomkoľvek veku.
Bipolárna porucha sa prejavuje silnými výkyvmi nálad. U niektorých jedincov sa maniodepresia objaví len niekoľkokrát za život, u ďalších aj niekoľkokrát za rok.
Keďže ide o dlhodobejšie stavy, odzrkadľuje sa to nielen na myslení človeka, ale aj na jeho duševnej a telesnej aktivite. A ako vyplýva už z názvu maniodepresia, striedajú sa fázy depresie s fázami mánie (či hypománie – miernejšie príznaky).
4 podskupiny bipolárnej poruchy (podľa intenzity príznakov):
- Bipolárna porucha I – depresívna fáza sa strieda s manickými záchvatmi, ktoré sú výrazné. Lekári obvykle stanovia diagnózu v manickom období.
- Bipolárna porucha II – manická fáza je menej výrazná, pacientovo správanie nie je až také výstredné, aby si to okolie všimlo (tzv. hypománia). Ako prvá nastupuje depresia, no celkové príznaky sú málo výrazné, preto sa ťažko určuje správna diagnóza. Hypománia sa potom často zamieňa za koniec depresívnych stavov.
- Bipolárna porucha III – striedanie náladových stavov predchádza nejakému ochoreniu alebo ide o následok liečby antidepresívami (alebo inými látkami), ktorými sa cielene pôsobí na náladu.
- Cyklotýmia – striedanie hypománie a ľahších depresívnych nálad.
Bipolárna porucha – typické príznaky
Základnou podmienkou na stanovenie diagnózy je práve striedanie depresívnej fázy a manickej fázy, pričom obidve fázy majú absolútne odlišné príznaky. Pozrieme sa na to podrobnejšie a spomenieme všetky známe prejavy.
Manická fáza
Prejavy manickej fázy sa nedajú prehliadnuť. Správanie dotyčnej osoby je veľmi nápadné až výstredné. Spravidla ho charakterizujú tieto symptómy:
- prehnane zvýšená energia, euforická nálada, hyperaktivita,
- rýchle myšlienky, ktoré sa prejavia aj v rýchlej nesúvislej reči,
- neschopnosť udržať pozornosť ani na krátku chvíľu,
- zvýšené sebavedomie, nadmerná chvála vlastnej osoby,
- častá zmena aktivít, neschopnosť niečo naplánovať,
- znížená potreba spánku,
- podráždenosť, niekedy aj agresívne správanie,
- tendencia k riskantnému správaniu, vyhľadávanie nebezpečných situácií, nezodpovednosť až bezohľadnosť,
- zvýšená sexuálna energia, niekedy aj promiskuitné správanie.
Depresívna fáza
Toto obdobie trvá najmenej 2 týždne. U pacienta sa objavujú príznaky, ktoré sú typické pre depresiu. V polovici prípadov sa porucha ohlási práve depresívnou fázou. V tomto období sa u pacienta vyskytujú tieto symptómy:
- strata záujmu o okolie, neschopnosť prežívať radosť – nezáujem o aktivity, ktoré mu predtým prinášali radosť,
- pocity smútku, beznádeje, pesimizmus,
- podceňovanie samého seba, strata sebadôvery, nízke sebahodnotenie,
- pocity viny, výčitky voči sebe samému,
- záchvaty úzkosti,
- myšlienky na smrť aj na samovraždu,
- spomalené reakcie, nerozhodnosť,
- zhoršená pamäť aj schopnosť myslieť,
- sťažená komunikácia s inými ľuďmi, spomalená reč, chudobný slovný prejav,
- nepokoj, nesústredenosť, neschopnosť koncentrácie na určitú činnosť,
- častá únava, pokles energie, pocit vyčerpanosti (aj po bežnej činnosti, ako napr. obliekanie),
- somatické prejavy – rôzne poruchy spánku – nespavosť, problémy so zaspávaním, nepokojný spánok, prebúdzanie sa s úzkosťou alebo, naopak, potreba častejšie a dlhšie spať,
- zmena chuti do jedla (až nechutenstvo) alebo, naopak, prejedanie sa, a teda aj časté zmeny hmotnosti.
Hypománia
Príznaky mánie sú málo intenzívne. Prejavujú sa len ako zvýšená aktivita či optimistickejšie videnia sveta. Pacienti to vnímajú ako príjemné obdobie, pracovne plodné a tvorivé. Nemajú dôvod na vyhľadanie odbornej pomoci. Ich správanie nie je natoľko výrazné, aby blízke okolie vycítilo problémy.
Remisia
Remisiou označujeme obdobie medzi jednotlivými fázami. Táto perióda je bez príznakov, čo môže mať rôzne trvanie. U niektorých pacientov sa však „obdobie pokoja“ vôbec nevyskytuje.
Prechodný stav
Tento stav kombinuje príznaky oboch fáz, preto ho niekedy ťažko odlíšite od manického stavu. Prechodný stav je nebezpečný hlavne pre zvýšené riziko samovraždy, čo hrozí najmä u žien, dospievajúcich a závislých ľudí. Prechodný stav je zaznamenaný u 20 % prípadov bipolárnej poruchy typu I.
Príčiny bipolárnej poruchy
Prečo sa maniodepresia u niekoho vyvinie, nie je nateraz jasné. Predpokladá sa, že chorobu vyvoláva nerovnováha biochemických látok v mozgu – neurotransmiterov, predovšetkým sérotonínu, noradrenalínu, dopamínu, kyseliny gamaaminomaslovej a glutamátu.
Bežné je aj spojenie s inými chorobami a poruchami psychického charakteru. V 20 % prípadov je maniodepresia spojená s úzkostnou poruchou, pri závislostiach od návykových látok je to dokonca 60 %.
Relatívne časté sú tiež poruchy príjmu potravy.
Bipolárna porucha je biologicky podmienená porucha
Nie je to teda slabosť osobnosti ani dôsledok nedostatočnej výchovy. Hlavnú rolu zohráva genetika – ak sa totiž u jedného rodiča prejavila bipolárna porucha I. typu, je 10 % riziko, že sa objaví aj u jeho dieťaťa.
Za prepuknutím choroby však nájdeme aj iné faktory, hlavne hormonálne zmeny, psychologický profil či vplyvy vonkajšieho prostredia (napr. traumatizujúce zážitky v detstve). Určité záťažové situácie môžu byť spúšťačmi či urýchľovačmi epizód:
- strata blízkej osoby,
- významná životná zmena,
- vyčerpanosť, pracovná preťaženosť,
- nedostatok spánku,
- prostredie s negatívnymi emóciami,
- časté hádky v rodine.
Vo výnimočných prípadoch je spúšťačom maniodepresie organická príčina. Najčastejšie ide o pooperačné stavy, otras mozgu, mozgový nádor, zvýšenú činnosť štítnej žľazy, infekčné ochorenia, degeneratívne choroby (Parkinsonova choroba, skleróza multiplex) či metabolické poruchy.
Ako zistím, či ide o bipolárnu poruchu?
Ak sa u vás striedajú obdobia výraznej depresie a nezvyčajnej energie či eufórie, môže ísť o varovný signál. Diagnostiku bipolárnej poruchy však nemožno stanoviť len na základe pocitov – ide o komplexný proces, ktorý vyžaduje odborné posúdenie. Hoci na internete nájdete rôzne testy bipolárnej poruchy, tie slúžia skôr ako orientačný nástroj. Skutočnú diagnózu môže stanoviť len psychiater – na základe rozhovoru, anamnézy a hodnotenia správania v čase. Ak máte podozrenie na maniodepresiu, neváhajte vyhľadať odbornú pomoc. Včasná diagnóza a správna liečba môžu zásadne zlepšiť kvalitu života.
Liečba bipolárnej poruchy
Tak ako pri každej inej chorobe, na začatie účinnej liečby treba čo najpresnejšiu diagnostiku. Žiaľ, v prípade maniodepresie nie je stanovenie vždy stopercentne úspešné, keďže počiatočné príznaky nie sú zakaždým zreteľné. K presnej diagnóze teda často dôjdeme až po rozvinutí poruchy. To trvá niekedy aj niekoľko rokov.
Antidepresíva nie sú v prípade maniodepresie vhodnou voľbou. Treba si totiž uvedomiť, že práve ich účinky môžu vyvolať manický stav. Ako účinné lieky sa osvedčili tzv. stabilizátory nálad, hlavne thymoprofylaktiká (thymoregulátory) a normotymiká (normalizujú náladu). Najpoužívanejšou látkou je lítium.
K lepším výsledkom pri manicko-depresívnych stavoch možno dospieť kombináciou: lieky a psychoterapia. V niektorých prípadoch je prínosné, keď sa začne s rodinnou terapiou alebo so psychologickým usmernením príbuzných (alebo inej blízkej osoby pacienta).
Ako môžem ovplyvniť, aby terapia bola úspešná?
Pochopiteľne, veľkú rolu pri úspešnosti liečby zohráva ochota pacienta spolupracovať, jeho disciplinovanosť. A taktiež určitá informovanosť. Čím viac budete o svojej poruche vedieť, tým viac budete môcť predchádzať nepríjemným zmenám nálad.
Vo všeobecnosti platí, že by sa mal dodržiavať pravidelný denný režim, zdravo sa stravovať, primerane sa hýbať.
Praktické rady:
- Dodržiavajte pravidelný spánkový režim, chodievajte spávať v rovnakom čase a taktiež v rovnakom ráno vstávajte.
- Činnosti a aktivity si plánujte dopredu a v primeranom množstve. Je síce dobré neustále sa niečomu venovať, niečím zamestnávať myseľ, no zároveň je dôležité nevyvíjať nadmernú aktivitu.
- Pokúste sa vyhýbať stresovým situáciám.
- Neužívajte alkohol ani iné psychoaktívne látky (marihuana, pervitín, LSD, iné drogy, ale ani niektoré lieky). Opatrne aj pri nadmernom užívaní kofeínu.
- Prijmite pomoc a podporu od svojich najbližších.
Zdroje:
Christian Gay: Bipolární porucha, Rady pro rodiny a blízké osob s maniodepresivními stavy, Portál s. r. o., Praha 2010.
https://kapitolyozdravi.sk/clanok/ako-rozpoznat-prechod-medzi-depresiou-maniou-u-bipolarnej-afektivnej-poruchy
