Liečba
Prevencia
PríznakyZdroj foto: www.stock.adobe.com
Strachy nás sprevádzajú od narodenia. Je úplne normálne, že každé dieťa má v určitom období vývoja špecifické obavy. Je to tým, že sa dozvedá čoraz viac o svete, v ktorom žije, a niektoré informácie sú preň mätúce, nepochopiteľné a tým pádom aj desivejšie. Pokiaľ sú v zdravej miere a neprerastú do fóbií, netreba sa ich obávať ani na ne zbytočne upozorňovať, zvyčajne zmiznú samy, keď si dieťa rozšíri skúsenosti.
Kedy je strach už problémom?
Ako deti zbaviť strachu?
Aké sú najčastejšie strachy detí podľa veku?
Prečo vzniká sociálna fóbia u detí?
Poznáte príznaky a prejavy úzkostných porúch?
Strach je na jednej strane bežnou a potrebnou súčasťou vývoja, na druhej strane môže prerásť do problému, do nebezpečných fóbií. Strach v pozitívnom zmysle je znak toho, že dieťa začína chápať svet a spôsob, akým funguje. Snaží sa pochopiť, čo to preň znamená. Časom a skúsenosťami samo príde na to, že veci, ktoré sa zdajú strašidelné, nakoniec také strašidelné nie sú. Postupne si tiež uvedomí, že má schopnosť vyrovnať sa s obavami.
Od nenápadných strachov po dlhodobé a ničivé
Strach môže spôsobiť veľa trápenia, a to nielen deťom a dospievajúcim, ale, samozrejme, aj ich rodičom. Niektoré deti a mládež prežívajú intenzívnejší a rušivejší strach, čo môže byť v konečnom dôsledku poškodzujúce pre ich psychiku. Napríklad dieťa, ktoré nechce byť bez matky, bude prežívať pravdepodobne to isté, čo prežívame my dospelí, keď sme bez osoby, ktorú nadovšetko milujeme. Bude uvažovať – čo, ak sa vám niečo stane, keď ste od nich preč? Tieto pocity sú zdrvujúce.
Zdesenie a paniku u dieťaťa môže spôsobiť aj na prvý pohľad úplne banálna záležitosť, stačí, ak je citlivejšie alebo má zlú skúsenosť. Dieťa, ktoré sa bojí balónov, prežíva pri prasknutí balóna desivú paniku. Je to hrozný pocit, našťastie rýchlo prejde a malý tvor sa postupne naučí hrať s balónom tak, aby nepraskol.
Kedy je strach alebo úzkosť problémom?
O vážnej úzkosti alebo fóbii hovoríme vtedy, keď strach ovplyvňuje väčšinu správania dieťaťa alebo každodenný život rodiny (spánok, rodinné výlety, chodenie do školy, stravovanie, priateľstvá). V tom prípade je vhodné porozprávať sa pediatrom a nájsť pre dieťa vhodného terapeuta. Ak úzkosti zasahujú do každodenného života, nebagatelizujte ich, ale vyhľadajte pedopsychiatra. V dnešnej uponáhľanej dobe plnej nečakaných nástrah číha na detskú psychiku množstvo hrozieb. Preto ich riešte včas – hneď, keď si všimnete zmenu správania.
Ako deti zbaviť strachu?
Citlivé úzkostlivé dieťa je náchylnejšie na vznik určitých strachov. Hlavnou myšlienkou by však nemalo byť úplne ho zbaviť strachu (strachy a obavy sú neraz prospešné, fungujú ako pohonný motor a vedia zachrániť aj život), ale pomôcť dieťaťu tieto strachy zvládnuť.
DETI A STRACH: NAJČASTEJŠIE STRACHY PODĽA VEKU DIEŤAŤA
Určite je užitočné vedieť, aké obavy a strachy sa viažu na istý vek dieťaťa. Je to dané vývojom detí a ich skúsenosťami. Samozrejme, neexistujú stopercentné pravidlá, strachy sa môžu objaviť skôr alebo neskôr.
Dojčatá a batoľatá vo veku 0 až 2 roky
Strach z hlasných zvukov – zo všetkého, čo môže preťažiť ich citlivé zmysly (búrka, vysávač, mixér, fén, prasknutie balónov, siréna, prudký pohyb, príliš rýchle položenie).
Strach z oddelenia od matky – Deti si zhruba od 8. mesiaca začnú uvedomovať, že keď opustíte miestnosť, stále niekde ste. Predtým „si myslia“, že keď vás nevidia, neexistujete. Počas druhého roku života začínajú chápať, ako veľmi sa spoliehajú na vašu lásku a ochranu.
Strach z cudzích ľudí – Vo veku 6-8 mesiacov začnú deti rozpoznávať rozdiel medzi známymi a neznámymi tvárami. Spoznajú rozdiel medzi rodičmi a zvyškom sveta, a to nielen podľa toho, ako vyzeráte, alebo podľa zvuku vášho hlasu, ale aj podľa toho, čo pre nich znamenáte. Mnoho rodičov rieši v tomto období silnú dvojicu: separačná úzkosť a úzkosť z cudzieho človeka.
Strach z niečoho, čo nevedia ovplyvniť (rozvášnené psy, splachovací záchod, hromy) – Okolo prvého roku života, keď deti začnú robiť prvé kroky, začnú experimentovať aj so svojou nezávislosťou. S tým prichádza rastúca potreba, aby mali pocit kontroly nad svojím prostredím. Čokoľvek, čo nemôžu ovplyvniť, sa im môže zdať desivé.
Predškoláci vo veku 3 až 4 roky
Strach z bleskov, hromov a čohokoľvek iného, čo im nedáva zmysel.
Strach z nezvyčajných situácií – Čokoľvek, čo nie je ako zvyčajne, je desivé (napríklad aj strýko, ktorý sa objaví s novou bradou, či nová farba vlasov tety).
Strach z kostýmov, duchov, čarodejníc, príšer žijúcich pod posteľou, zlodejov – Predstavivosť detí je v tomto veku úžasne bohatá. Niekedy majú problém rozoznať rozdiel medzi fantáziou a realitou. Rovnako sa môžu báť niečoho, čo videli v televízii, vo filme.
Strach z tmy – Temnota v tomto veku pôsobí desivo. Predstavivosť sa rozbieha na plné obrátky a k zvláštnym nočným zvukom alebo tieňom si deti pridávajú vlastné vysvetlenia. Neraz také, ktoré by vydesili aj dospelého.
Deti vo veku 5 až 6 rokov
Strach z oddelenia od matky, opatrovateľa – Nastáva obdobie druhej separačnej úzkosti, ktoré súvisí s tým, že rodičov vidia podstatne menej často ako predtým a do ich životov vchádza viac cudzích ľudí. Navyše, uvedomujú si, že ľuďom, ktorých milujú, sa môžu stať zlé veci.
Strach z príšer – Stále „fungujú“ duchovia, príšery a čarodejnice, podobne aj strach z tmy. Dôvod? Predstavivosť stále tvrdo pracuje. Prináša tiež nočné mory a zlé sny.
Deti vo veku 7 až 11 rokov
Strach byť sám doma – Deti v tomto veku sa stále len učia dôverovať okolitému svetu a svojej schopnosti vyrovnať sa s časom stráveným bez vás.
Strach z choroby a smrti – „Prvostupniari“ začínajú chápať, že smrť v určitom okamihu postihne každého a že je trvalá. Môžu sa obávať, že sa im alebo vám, prípadne domácim miláčikom, niečo stane.
Strach z odmietnutia rovesníkmi – prejavuje sa v akomkoľvek veku, ale najväčšie obavy mávajú 10- až 11-ročné deti. Je to príprava na dospievanie. Zároveň majú obavy z toho, čo si o nich myslia rovesníci.
Deti vo veku 12 rokov a viac
Ak máte dospievajúce ratolesti, okrem iných hormonálnych búrok si môžete všimnúť aj viaceré strachy, pozor však, aby neprerástli do škodlivých pocitov. Toto obdobie je mimoriadne háklivé.
Strach z neúspechu – Keďže si uvedomujú výber profesie a zodpovednosť za svoju budúcnosť, časté sú obavy z neúspechu, z toho, že niečo nezvládnu, nedostanú sa do školy, do ktorej chcú, zlyhajú v zamestnaní a podobne.
Strach zo správ – Čokoľvek, čo si mladý adolescent vypočuje v správach alebo prečíta, sa môže stať zdrojom strachov (vojna, terorizmus, únosy, prírodné katastrofy).
Strach, že niečo zmešká – Hovoríme mu aj syndróm FOMO. Dospievajúci túžia byť súčasťou toho, čo sa deje v ich priateľskej skupine, je to pre nich otázka života alebo smrti. Časom sa naučia, že budú spojení so svojimi priateľmi, aj keď nie sú súčasťou všetkého, čo oni prežívajú.
Nereagujte prehnane, ani ich zbytočne nestrašte
Určite je dôležité potvrdiť, čo vaše dieťa cíti, naučiť ho stotožniť sa s týmto pocitom a ukázať mu, že ho chápete. Taktiež je však dôležité, aby ste na strach nereagovali prehnane. Prehnanou reakciou a vydesenou tvárou len a len neúmyselne posilníte strach. Pomenujte, čo vidíte, a udalosť vysvetlite. Opakom sú rodičia, ktorí si myslia, že strašiť deti je zábava alebo ich klamstvami utešujú aj vtedy, keď je skutočne problém. Eliminujte aj takéto neprirodzené správanie.
Stav, ktorý treba liečiť: Sociálna fóbia
Okrem týchto bežných strachov v posledných rokoch výrazne rastie počet mladých ľudí so sociálnou fóbiou alebo s agorafóbiou.
Sociálna úzkostná porucha je druh úzkosti, ktorý môže u detí vyvolať extrémne obavy z odmietnutia alebo negatívneho hodnotenia inými ľuďmi. Deti so sociálnou fóbiou nie sú len plaché. Majú taký strach, že sa vyhýbajú aj veciam, ktoré chcú alebo potrebujú. Odmietnu rozprávať sa so spolužiakmi, so vzdialenejšími príbuznými alebo jesť v reštaurácii, pretože sa boja toho, čo by si o nich mohli myslieť. Najčastejšie sa tento problém vyskytuje medzi 8. a 15. rokom života.
Varovnými príznakmi sociálnej úzkostnej poruchy sú:
- fyzické príznaky: trasenie, potenie a dýchavičnosť;
- úzkostné otázky typu: „Čo ak poviem niečo hlúpe?“, „Čo ak si všetci myslia, že som hlúpy?“;
- návaly hnevu a plač, najmä u mladších detí;
- rozčuľuje sa dlho predtým, než sa dostane do situácie, ktorej sa bojí.
Ak vidíte, že dieťa sa bojí stretávať s inými deťmi, neteší sa do školy, v škole je tiché, odmieta byť v centre pozornosti a uťahuje sa do seba, môže ísť o sociofóbiu. Pozor – veľmi často súvisí aj so šikanovaním. Vyhľadajte odbornú pomoc. Za strachom z vychádzania von môže byť zase agorafóbia.
Príznaky a prejavy úzkostných porúch všeobecne
Nemusí vám ako rodičovi byť jasné, z čoho má dieťa extrémny strach, ale pri týchto príznakoch spozornejte a vyhľadajte odborníka:
Psychické príznaky: strach, úzkosť, nervozita, výbušnosť, vnútorný nepokoj a neschopnosť uvoľniť sa, pocit ohrozenia, nadmerná bdelosť, nespavosť, ťažkosti s koncentráciou a pamäťou.
Telesné príznaky: závraty, mdloby, triaška, chvenie či napätie v celom tele alebo vo svaloch, zášklby svalov, pocit hrče v hrdle, problémy s prehĺtaním, búšenie srdca, zrýchlený pulz, tlak alebo zvieranie na hrudi, pocit nedostatku vzduchu, plytké dýchanie, chvenie alebo nepríjemné pocity v žalúdku či bruchu, nevoľnosť, pocity na vracanie, hnačka, únava a vyčerpanosť, návaly tepla a chladu, potenie, sucho v ústach, studené alebo spotené ruky, bolesti hlavy, bolesti chrbta, pocity mravčenia, tŕpnutia či znecitlivenia v končatinách alebo iných častiach tela.
Špeciálnou kategóriou sú deti, ktoré zažili násilie alebo iný traumatický stav. Riešte ho čo najskôr s odborníkom.
Odbornú kontrolu zabezpečila Mgr. Alexandra Kaiser, klinická psychologička (znalkyňa v odbore Psychológia, odvetvia Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých, Psychológia sexuality).
Zdroje:
https://kidshealth.org/en/parents/anxiety.html
https://www.heysigmund.com/phobias-and-fears-in-children/
https://www.webmd.com/parenting/features/childhood-fears-anxieties#1
https://childmind.org/article/help-children-manage-fears/
https://childmind.org/guide/quick-guide-to-social-anxiety-disorder/
