Click here!

Depresívna porucha: Príčinu hľadajte v génoch, vo vzťahoch i v aktuálnych udalostiach

(Zdroj foto: Stock.adobe.com)

Poznajú ju ženy i muži, nevyhýba sa deťom a mladým ľuďom, potrápi nás i na sklonku života. Je ňou depresívna porucha. S depresívnymi príznakmi alebo niektorou formou depresívnej poruchy sa počas života stretne každý piaty človek! Viete, čo sa skrýva za jej vznikom?

Čo zapríčiňuje depresiu?

Prejavuje sa depresia ináč u žien a ináč u mužov?

Ako spozorovať depresiu u detí alebo seniorov?

V ktorých vekových obdobiach sme náchylnejší na depresiu?

Súvisí depresia s inými ochoreniami?

Ako odlíšim depresiu od smútku?

Možné príčiny vzniku depresie – biologické, psychologické i sociálne

Na vzniku depresívnej poruchy sa podieľajú viaceré faktory, najpravdepodobnejšia je teória tzv. multifaktoriálnej genézy. Medzi biologické príčiny zaraďujeme dedičnosť, ale aj vrodenú odolnosť/citlivosť voči záťaži. Zážitky a skúsenosti, predovšetkým tie z raného detstva, formujú spôsob, ako rozmýšľame o svete. Prostredie vytvára pevný základ, z ktorého čerpáme, alebo naopak, predstavuje chýbajúcu oporu v našom živote. Niektoré faktory pravdepodobnosť vzniku depresie zvyšujú, iné pôsobia ochranne.

  • Biochémia mozgu – na vzniku depresívnych príznakov sa podieľajú drobné odchýlky v rovnováhe chemických látok v mozgu, takzvaných neurotransmiterov. Tie zodpovedajú o. i. aj za prežívanie radosti a šťastia.
Neurotrasmitery na synapse
Zdroj foto: Stock.adobe.com
  • Duševné poruchy v rodine – ak medzi vašimi blízkymi niekto trpel depresiou alebo inou poruchou nálady, tak je vyššia pravdepodobnosť, že aj u vás sa môže rozvinúť depresia. Úlohu tu zohráva genetika, ale aj naučený spôsob reagovania na záťažové situácie.
  • Osobnostné príčiny – riziko depresie zvyšuje nízka sebadôvera a prehnaná kritickosť voči sebe, rovnako ako aj predošlé duševné poruchy.
  • Zdravotné príčiny – vyššie riziko depresívnej poruchy je u ľudí, ktorí trpia chronickými ochoreniami, insomniou, chronickými bolesťami alebo ADHD. Na vznik depresie majú vplyv aj hormonálne zmeny počas tehotenstva, menopauzy alebo pred začiatkom menštruácie.
  • Užívanie liekov – niektoré lieky, napríklad tie, ktoré ovplyvňujú hladinu hormónov v tele, môžu tiež vyvolávať depresívne príznaky. Myslite na to napríklad pri užívaní hormonálnej antikoncepcie alebo hormonálnej substitučnej liečby. Podobné účinky môžu mať aj lieky na vysoký krvný tlak, niektoré lieky proti rakovine a steroidy (áno, aj anabolické steroidy na rast svalov).
  • Užívanie návykových látok – vyšší výskyt depresie sa spája s nadmerným užívaním alkoholu alebo drog. Až 21 % užívateľov omamných látok trpí zároveň aj depresívnou poruchou.
  • Rané traumatické zážitky – hlavne tie, pred ktorými ste sa nemohli ochrániť a cítili ste sa pri nich bezmocne. Silnú a bolestivú stopu zanechávajú zneužívanie a zanedbávanie v rodine, život s rodičom alkoholikom alebo dlhodobé šikanovanie v škole. Tieto zážitky môžu významným spôsobom skresliť naše vnímanie počas celého života. Podľa nich hodnotíme, nakoľko (ne)bezpečný je svet okolo nás, považujeme ľudí za dôveryhodných alebo ohrozujúcich, problémy za riešiteľné alebo mimo našej moci.
Šikanovanie v škole
Zdroj foto: Stock.adobe.com
  • Stresujúce udalosti – ak ste v nedávnej dobe stratili niekoho blízkeho, rozviedli ste sa, zažili ste rozchod, máte finančné problémy, tak to vašou psychikou poriadne otrasie. Psychickú záťaž však predstavujú aj zdanlivo radostné zmeny ako narodenie dieťaťa, sťahovanie sa či odchod do dôchodku.
  • Sociálne faktory – na našom duševnom zdraví sa výrazne podpisuje prostredie, v ktorom žijeme. Nie je to len miesto bydliska, ale hlavne s ním súvisiace charakteristiky – kvalita vzťahov, podnetnosť prostredia, dostupnosť príležitostí a zdrojov. Život v generačnej chudobe, v prostredí s vyššou kriminalitou či príslušnosť k marginalizovanej skupine predstavuje dlhotrvajúcu záťaž a nahromadený stres.
  • Sociálne vzťahy – pevné sociálne väzby nás pred vznikom depresie chránia, naopak, osamelosť k nej výrazne prispieva. V sociálnej skupine sa tiež tvoria naše presvedčenia o živote a svete, vrátane naučených vzorcov správania. Tu sa učíme, či budeme s ťažkosťami bojovať a ako, alebo či skôr prijmeme, že pre nás neexistuje žiadne východisko.

Je depresia ženská porucha?

Muži, ženy či deti môžu depresiu prežívať odlišne, prevažujú u nich iné príznaky. Vplývajú na to biologické faktory, ale aj kultúrne normy a očakávania. U žien zohrávajú výraznejšiu úlohu hormóny – depresívne príznaky sa u nich nezriedka zhoršujú v predmenštruačnom období, s prejavmi popôrodnej depresie má skúsenosť každá siedma žena, potrápi ich aj obdobie menopauzy. Mužská depresia sa často viaže na očakávania spojené s rolou muža v spoločnosti. Ťažko znášajú, keď nedosiahnu v živote svoje vytýčené ciele alebo keď nedokážu uživiť svoju rodinu kvôli strate zamestnania.

Aj keď to vyzerá tak, že ženy trpia depresiou častejšie, výskumy ukazujú, že postihuje obidve pohlavia približne rovnako. Len pre mužov je ťažšie priznať sa k emóciám ako sú smútok alebo plač. Vo vyhľadávaní pomoci ich brzdí predstava, že správny chlap by si predsa s niečím takým mal vedieť poradiť.

Depresívny muž nevie spať
Zdroj foto: Stock.adobe.com

Muži: výbuchy hnevu, riskovanie, strata záujmu o sex

Muži si ťažšie pripúšťajú pocity smútku, beznádeje a sebapodceňovania. Prevažuje u nich podráždenosť, únava, strata záujmu o prácu či obľúbené činnosti. Ľahko vybuchnú, horšie ovládajú svoju agresivitu. Rozmýšľajú o samovražde, nadmerne riskujú. Majú problémy s alkoholom a drogami. Depresia sa u nich prejavuje aj v podobe telesných problémov – poruchami spánku, tráviacimi ťažkosťami či impotenciou.

Ženy: priberanie na váhe, silnejšie bolesti

Ženy intenzívnejšie prežívajú emocionálnu nepohodu spojenú s depresiou – cítia sa vinné, smutné, objavuje sa pocit prázdnoty, úzkosť, beznádej. Typické je pre ne aj nadmerné spanie, prejedanie sa (resp. zajedanie) a s tým súvisiace priberanie na váhe. Stiahnu sa zo sociálnych aktivít, reagujú a premýšľajú spomalene. Sťažujú sa na bolesti a kŕče bez jasnej príčiny, bolesť aj silnejšie prežívajú.

Depresívna žena sa prejedá
Zdroj foto: Stock.adobe.com

Deti a tínedžeri: problémy v škole a jazvy na rukách

Aj deti vedia byť hlboko smutné, môžu sa cítiť zúfalo. U tínedžerov sa do popredia dostávajú skôr podráždenosť, hnev, nepokoj, a nie smútok. Na depresiu poukazuje aj problematické správanie v škole, vyhýbanie sa kamarátom alebo súrodencom, myšlienky na smrť alebo samovraždu. Ťažšie sa im sústreďuje na učenie, ich výkon klesá, známky sa im zhoršujú. Okrem depresívnych príznakov sa objavujú aj telesné ťažkosti ako bolesti hlavy alebo brucha. U tínedžerov si všímajte aj vonkajšie znaky ako štýl obliekania, voľbu hudby, zmenu záujmov, sebapoškodzujúce správanie (rezanie rúk či iné sebaubližovanie, konzumácia alkoholu, drog, vyhľadávanie rizika). Dospievajúcich potrápi aj telesný vzhľad a k prejavom depresie a pochybnostiam o sebe až v zmysle straty sebaúcty sa môžu pridať aj poruchy príjmu potravy.

Depresívna tínedžerka si reže ruky žiletkou
Zdroj foto: Stock.adobe.com

Seniori: zábudlivosť a zanedbávanie vzhľadu

Seniori sa viac ponosujú na telesné ťažkosti než na emocionálne prežívanie. Trápi ich únava a nevysvetliteľné bolesti a tiež strata zmyslu života či pocity zbytočnosti. Objavia sa problémy s pamäťou či sústredením. Začnú sa menej starať o svoj vzhľad a prostredie, prestanú užívať dôležité predpísané lieky.

Spoznali ste sa v spomínaných príznakoch? Alebo vám to pripomína niekoho vo vašom okolí? Všímajte si, ako sa vaši blízki správajú! Možno vám práve takto vysielajú prosbu o pomoc.

Puberta, popôrodné blues či jeseň života – obdobia, keď sme najviac zraniteľní

Podľa štatistických zistení je najvyššia miera depresie medzi dospievajúcimi a mladými ľuďmi. Za nimi nasledujú ľudia vo vyššom strednom veku a seniori. Naopak, najpokojnejšie obdobie zažívajú ľudia vo veku 30 – 45 rokov. U detí je depresia pomerne zriedkavá, ale o to závažnejšia.

Na vznik depresívnej poruchy sme náchylnejší v určitých životných obdobiach. Spájajú sa s nimi životné výzvy a udalosti, kvôli ktorým sme zraniteľnejší. Vyžadujú adaptáciu na nové podmienky, vyrovnanie sa so stratami alebo preformulovanie našej životnej roly.

  • Dospievanie – potrápia nás hormonálne zmeny, strach z neprijatia medzi rovesníkmi, meniaci sa telesný vzhľad a pochybnosti s ním spojené.
  • Raná dospelosť – výzvou je osamostatnenie a nájdenie vlastného miesta v živote či zamestnaní. Môže nám chýbať opora v novom prostredí, zažívame prvé vážnejšie rozchody.
  • Narodenie dieťaťa – depresiu u žien môžu vyvolať hormonálne zmeny, čaká nás námaha v podobe intenzívnej starostlivosti o dieťa i zmeny v partnerskom vzťahu.
  • Odchod detí z domova – môže nás zasiahnuť syndróm prázdneho hniezda. Ak sme väčšinu našej energie venovali deťom, potrebujeme nájsť nový zmysel života.
  • Menopauza – hormonálne zmeny opäť zamávajú našou psychikou, potrebujeme sa vyrovnať s definitívnym koncom obdobia plodnosti.
  • Odchod do dôchodku – môže nám chýbať pocit užitočnosti a zmysluplnosti, pevná štruktúra dňa i sociálne väzby, ktoré nám prinášala práca.
  • Starnutie – čaká nás vyrovnávanie sa s postupným ubúdaním síl a zhoršovaním zdravotného stavu. Uvedomujeme si svoju konečnosť.
  • Úmrtie životného partnera – strata najbližšieho človeka, s ktorým sme spoločne prežívali dni, nás vystaví výraznej osamelosti.

Depresia sa nemusí objaviť sama, sprevádza aj niektoré ochorenia

Pri niektorých ochoreniach, napríklad pri nedostatočnej činnosti štítnej žľazy (hypotyreóze), je depresia jedným z príznakov, hovoríme o tzv. sekundárnej depresívnej poruche. Je potrebná dobrá diagnostika, ktorá odhalí skutočnú príčinu depresívnych príznakov, a následne zodpovedajúca liečba.

Iné ochorenia, ako napríklad cukrovka alebo kardiovaskulárne ochorenia, bývajú sprevádzané depresiou. A naopak – depresia môže zhoršovať príznaky a priebeh týchto ochorení, ako aj ďalších už existujúcich ochorení, napríklad artritídy, astmy, rakoviny alebo obezity.

Štítna žľaza
Zdroj foto: Stock.adobe.com

Vyššie riziko vzniku depresie je pri ochoreniach a zdravotných komplikáciách, ktoré:

  • sprevádzané stratami a výrazne zasahujú do našej identity, kompetencií, samostatnosti či vzhľadu alebo nás obmedzujú v sociálnych kontaktoch (odstránenie maternice, prsníkov, erektilná dysfunkcia, stavy po úrazoch, napríklad ochrnutie, stómia),
  • majú zlú perspektívu – niektoré onkologické ochorenia, ochorenia, na ktoré neexistuje liečba a stav sa pri nich postupne zhoršuje (napríklad Alzheimerova choroba, skleróza multiplex),
  • mali nečakaný nástup, zaskočili nás – predovšetkým stavy po vážnych úrazoch alebo závažné ochorenia krátko po ich diagnostike,
  • sú sprevádzané nepríjemnými vedľajšími príznakmi, napríklad chronickou bolesťou.

Pred depresiou nás môže ochrániť, ak vieme aj v negatívnom nájsť aspoň niečo pozitívne. Sú ľudia, ktorí bojujú za práva pacientov s chronickými ochoreniami alebo za zvýšenie informovanosti o týchto ochoreniach. Iní športujú aj napriek obmedzeniam. Niekto si práve po stretnutí s chorobou začne vážiť možnosti, ktoré mu zostávajú, a zrazu žije svoj život naplno.

Spoznám depresiu podľa smútku?

Ak sa v živote stretneme so stratami, prirodzenou reakciou je smútenie. Je normálne, že sme smutní, ak nám umrie niekto blízky, ak prídeme o zamestnanie, ak nás opustí partner. Smútenie je proces, ktorý trvá nejaký čas. Potrebujeme sa so stratou vyrovnať, zahojiť si rany a nakoniec sa znova vynoriť na druhom brehu. Smútenie a depresia majú teda niektoré podobné prejavy – prežívanie smútku, stiahnutie sa zo sociálnych kontaktov a aktivít, plač.

Ako vieme depresiu odlíšiť od smútenia?

  • Pri smútení sa smútok objavuje vo vlnách, mieša sa napríklad so spomínaním na pekné spoločné zážitky. Pri depresii smútok neprestáva.
  • Pri smútení človek nestráca svoju sebaúctu. Pri depresii sa, naopak, prejavia silné pochybnosti o sebe a pocit bezcennosti.
  • Pri smútení môže človek myslieť na smrť, aby sa znova stretol s niekým, koho stratil. Pri depresii je smrť únikom pred depresívnym prežívaním.

Smútenie pri strate sa môže skomplikovať a prerásť až do depresie. Vtedy trvá dlhšie a zasahuje nás hlbšie. Ak u seba po významnej strate pozorujete, že sa vaša nálada ani po týždňoch či mesiacoch nezlepšuje, zvážte vyhľadanie odbornej pomoci. Niektoré straty (napríklad úmrtie dieťaťa) sú veľmi bolestivé a zíde sa vám psychológ alebo psychoterapeut, ktorý vás bude procesom smútenia sprevádzať.

Odbornú kontrolu zabezpečila MUDr. Dagmar Breznoščáková, PhD., psychiatrička, psychoterapeutka, viceprezidentka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti, predsedníčka Psychofarmakologickej sekcie SPsS SLS, krajská odborníčka MZ SR pre psychiatriu, členka CPT Rady Európy za SR, členka Rady vlády SR pre duševné zdravie, výkonná riaditeľka ODOS, o. z.

Zdroje:

https://www.healthline.com/health/depression

https://www.psychiatry.org/patients-families/depression/what-is-depression

https://www.mentalhealth.org.uk/publications/prevention-and-mental-health-research-paper/read-online

https://www.medicalnewstoday.com/articles/314071

https://www.helpguide.org/articles/depression/depression-in-men.htm

https://www.helpguide.org/articles/depression/depression-in-women.htm

https://www.sutterhealth.org/health/mental/depression-by-age

https://www.cdc.gov/nchs/products/databriefs/db379.htm

Pridaj komentár