Príznaky
Prvá pomocZdroj foto: www.stock.adobe.com
Magnézium (horčík) zohráva dôležitú úlohu v prevencii a liečbe rozličných ochorení – potrebujeme ho doslova od hlavy po nohy. Nedostatok horčíka preto môžeme pocítiť rôznymi spôsobmi, od migrén až po tetanické záchvaty a psychické nepohodlie. Magnézium vo forme výživového doplnku (napríklad Magnosolv) je dobrým pomocníkom pri svalovej únave, strese, kŕčoch i pri bolestiach hlavy. Zvyčajne totiž horčík v potravinách, ktoré jeme, nestačí pokryť naše potreby.
Akú úlohu hrá horčík pri bolesti hlavy?
Aké má magnézium účinky na mozgové cievy?
Poznáte prejavy tetánie?
Prečo je práve horčík základom liečby tetánie?
Bolesť hlavy
Najčastejší typ bolesti hlavy je taký, pri ktorom sa nezistí žiadne štrukturálne poškodenie mozgu (pomocou vyšetrenia CT MR), ani iné (celkové) ochorenie. Vtedy hovoríme o primárnej alebo funkčnej bolesti hlavy, ktorou trpí asi 20 % populácie.
Najčastejšie ide o migrénu, na druhom mieste je takzvaná tenzná bolesť hlavy. Príčinou tejto primárnej bolesti hlavy je porucha neuroregulačných funkcií, v ktorých hrá horčík úlohu neuroregulátora.
V tejto roli horčík:
- zabraňuje cievnym sťahom a zhlukovaniu krvných doštičiek,
- stabilizuje membrány (povrchové obaly nervových buniek),
- ovplyvňuje rôzne receptory v mozgu,
- ovplyvňuje tvorbu a uvoľňovanie viacerých cievnych a zápalových látok v mozgu a neurotransmiterov (prenášačov nervových impulzov).
Všetky uvedené mechanizmy sa uplatňujú pri vzniku migrény. Je dokázané, že ľudia, ktorí trpia migrénami, majú počas akútneho ataku nižšiu hladinu magnézia v krvi, ale aj nižšie hodnoty koncentrácie vnútrobunkového magnézia (v porovnaní so zdravými jedincami).
Doplnenie magnézia u pacientov s migrénou, vedie k poklesu výskytu aj intenzity migrén. Niektoré odborné práce potvrdzujú účinnosť magnézia aj pri tenzej bolesti hlavy, keď pri dlhodobej (minimálne trojmesačnej) liečbe magnéziom dochádza k výraznému poklesu výskytu a intenzity bolesti.
A to pre pacienta znamená, že nepotrebuje užívať toľko silných liekov proti bolesti.
O migréne
Migrénami trpia asi 4 % mužov a 16 % žien. Príznaky migrény môžu trvať od 4 do 72 hodín.
U väčšiny pacientov záchvat vyprovokuje kombinácia viacerých faktorov:
- stres (alebo – paradoxne – úľava po strese),
- nepravidelná strava,
- hlad,
- niektoré druhy potravín (víno, čokoláda, zrelé syry),
- nadmerná fyzická vyčerpanosť,
- nedostatok, či nadmiera spánku.
U žien zohrávajú pri vzniku migrény dôležitú úlohu aj hormonálne vplyvy, najmä menštruácia. Aj pri tomto type migrény má horčík preventívny účinok.
Existujú dva základné typy migrény:
- Migréna s aurou – má ju asi 20 % pacientov. Najčastejšie ide o zrakovú auru – prechodnú, čiastočnú stratu zraku, alebo iné zrakové prejavy (napr. iskrenie pred očami).
- Migréna bez aury – máva ju 80 % pacientov.
Tenzná bolesť hlavy
Tenznú bolesť hlavy často mávajú depresívni ľudia alebo ľudia vystavení dlhodobým stresovým situáciám v rodine, škole alebo v práci. Pacienti majú pocit obojstranného bolestivého difúzneho napätia hlavy, často vo forme sťahujúcej čiapky či obruče na hlave.
Diferenciálna diagnostika rôznych bolestí hlavy je v rukách neurológa, pričom sú potrebné ďalšie pomocné vyšetrenia, ako je vyšetrenie mozgu – CT alebo MR, vyšetrenie EEG, vyšetrenie krčnej chrbtice a ďalšie.
Mozgová porážka
Čo sa týka prevencie mozgových príhod, je známe, že nízka hladina magnézia (horčíka) zvyšuje riziko ischemickej cievnej mozgovej príhody. Naopak, zvýšenie príjmu magnézia – už o 100 mg denne – znižuje riziko jej vzniku asi o 8 %.
Medzi najdôležitejšie rizikové faktory vzniku ischemickej mozgovej príhody patria:
- vysoký krvný tlak,
- cukrovka,
- artérioskleróza (zúženie priesvitu ciev).
(Nedostatok magnézia pritom zohráva významnú úlohu pri vzniku všetkých uvedených rizikových faktorov.)
Všeobecne možno povedať, že horčík rozširuje mozgové cievy, čím zlepšuje zásobenie mozgu krvou, kyslíkom a živinami. V akútnom štádiu ischemickej mozgovej príhody sa nízka hladina horčíka v tele môže podieľať na zväčšení rozsahu poškodenia mozgu.
Naopak, vyššia hladina magnézia pri nedokrvení mozgu urýchľuje obnovu energetickej rovnováhy. Čím rýchlejšie nastane po prekonaní mozgovej príhody rovnováha, tým lepší býva výsledný funkčný stav – miera poškodenia býva menšia.
Tetánia
Tetanický syndróm je najčastejším klinickým prejavom nedostatku magnézia v organizme. Odhaduje sa, že až 10 % populácie trpí príznakmi tetánie.
Tetánia je syndróm zvýšenej nervovo-svalovej dráždivosti, pričom okrem nervovo-svalových príznakov, sú u pacientov takmer vždy prítomné aj prejavy zvýšenej dráždivosti centrálneho nervového systému, srdcovo-cievne príznaky, či ťažkosti s trávením.
Tetanický záchvat
Najzávažnejším prejavom ochorenia je tetanický záchvat. Ten prichádza spravidla náhle – nešpecifickým pocitom nevoľnosti a úzkosti, neskôr pocitmi tŕpnutia, mravčenia či brnenia v rukách a nohách, alebo aj v oblasti tváre, najmä pier.
Vrcholom záchvatu sú kŕče v rukách, alebo chodidlách, ktoré môžu vyústiť až do nepríjemného vykrúcania. Vedomie pacienta je neporušené, no často je prítomná hyperventilácia – úsilné, nadmerné, hlboké a rýchle dýchanie.
Uvedený stav sprevádza úzkosť a strach, a býva dôvodom pre privolanie lekárskej pomoci. Rýchly ústup ťažkostí sa dostaví hlavne po podaní magnézia alebo anxiolytika (lieku proti úzkosti).
Iné prejavy tetánie
Ďalším, menej dramatickým príznakom tetánie, je zvýšené svalové napätie, najmä v oblasti tvárového a šijového svalstva, a bolestivé svalové kŕče v rukách i nohách.
Často sú pritom prítomné aj mimovôľové svalové zášklby v oblasti tváre, trupu či končatín.
Pre zvýšený sklon ku kŕčom niekedy hovoríme aj o spazmofilnej neuropatii. Takíto pacienti majú súčasne nižší prah vnímania bolesti, a teda bolesť horšie znášajú. Najčastejšie sa sťažujú na bolesti hlavy a chrbtice.
Z ďalších príznakov: náhle vznikajúce pocity nevoľnosti (až pocity na odpadnutie), celková slabosť, nevýkonnosť a únava.
Zo psychiatrických príznakov:
- nespavosť,
- pocit vnútorného chvenia,
- podráždenosť,
- nesústredenosť,
- psychický nepokoj,
- úzkosť a bezdôvodný strach.
Niekedy sa vyskytne aj pocit zovretia v hrdle, až pocit cudzieho predmetu v krku. Rovnako môže ísť o kŕče v bruchu, hnačky, pocity na zvracanie a sťažené trávenie.
Nie ste hypochondri, ani simulanti!
Keďže prejavy tetánie sú mnohotvárne a nešpecifické, vzniká niekedy otázka, kam takýto pacient vlastne patrí. Väčšinou rad za radom (v rôznom poradí) navštívi: neurológa, psychiatra, internistu, kardiológa, či gastroenterológa.
Pacient takto „pootravuje“ viacerých špecialistov, podrobí sa mnohým vyšetreniam, no výsledky všetkých vyšetrení sú v norme. Pritom naozaj trpí zdravotnými ťažkosťami, ale cíti sa ako otravný pacient, simulant či hysterik.
Ak stretnete dôsledného, empatického odborníka, ten by mal odhaliť, o aký problém ide.
Základom liečby bude dlhodobé užívanie horčíka – niekoľko týždňov, až mesiacov. O tom, ako užívať magnézium vo vašom prípade vám bližšie povie lekár, prípadne lekárnik.
Pri nedostatočnom účinku tejto liečby sa pridávajú špeciálne lieky na ovplyvnenie nervovej dráždivosti (anxiolytiká, antidepresíva, antikonvulzíva).
