Tiky a Tourettov syndróm: Prečo robím to, čo nechcem? Ako zastavím tiky?

Tiky, tiková porucha a Tourettov syndróm

Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Väčšinu našich prejavov, či už verbálnych alebo neverbálnych, ovládame svojou vôľou.

Niekedy sa nasilu mračíme, aby sme dali najavo, že sa nám niečo nepáči, inokedy na niekoho priateľsky mrkneme. Tieto mimické prejavy majú jedno spoločné – ide o vedomé konanie.

Čo však vtedy, keď robíme veci, ktoré robiť nechceme? Čo ak sa nás zmocňujú pohyby alebo zvuky, ktoré musíme vykonať zas a znova, lebo cítime silné nutkanie?

Presne v tom spočívajú tiky. Grimasy, pohyby a zvuky, ktoré nemajú žiadny význam, no obťažujú nás od rána do večera. Každý si vie predstaviť, ako to človeku znepríjemňuje bežný život a sociálne vzťahy.

Čo je to tik?
Čo, naopak, tik v skutočnosti nie je?
Ako sa delia tiky?
Máte podozrenie na Tourettov syndróm?
Ako sa lieči tiková porucha?
Ktoré sú načastejšie tiky u detí?

Začnime s tým, čo nie je tik

V prvom rade si ujasnime, čo tiky nie sú. Napríklad o samovoľné zášklby v okolí oka, tiky v oku sú prejavom únavy, nedostatku horčíka, či preťaženia očí. Aj v ramene nám môže začať šklbať, no po chvíli to ustúpi.

Tiky sa odlišujú aj od iných motorických porúch, ktoré sprevádzajú určité neurologické poruchy, ako napríklad epilepsia. Ani stereotypné pohyby pri mentálnej retardácii, či nutkavé aktivity pri obsedantno-kompulzívnej poruche nepovažujeme za tiky.

A čo je tik?

Tiky, o ktorých hovoríme, sú bezúčelné, čiže neslúžia žiadnej očividnej funkcii. Objavujú sa mimovoľne a náhle, vo forme stereotypných pohybov alebo zvukov. Tieto tiky dokážeme vôľou potlačiť len krátkodobo.

Postihnutý človek cíti nutkanie tik uskutočniť, pretože mu to prináša uvoľnenie vnútorného napätia. Intenzita aj frekvencia tikov sa môže v priebehu času meniť, avšak je typické, že napríklad stresové situácie majú na výskyt tikov negatívny vplyv.

Hlavne silná sústredenosť na nejaký vonkajší podnet, či pracovná činnosť pomáha zmierňovať tiky. Na druhej strane, u niekoho sa tiky prejavujú častejšie v pokoji, keď stres už odznel, teda vo chvíľach uvoľnenia. Aj nedostatok podnetov, resp. nuda vytvára priestor na intenzívnejšie prejavy tikovej poruchy.

lieky-na-tiky-u-dospelých
Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Rozdelenie tikov – podľa intenzity a formy prejavu:

  • Jednoduché tiky svalov – väčšinou trvajú krátko, asi okolo 1 sekundy. Ide o krátkodobé pohyby, grimasy alebo zvuky. Zapája sa len jedna svalová skupina, najčastejšie na tvári – mrkanie očami (žmurkanie u detí), šklbanie obočím, krčenie nosa, škrípanie zubami. V niektorých prípadoch to však môžu byť aj trhané pohyby hlavou, ramenami či končatinami.

Jednoduché zvukové tiky: neartikulované zvuky, posmrkávanie, krochkanie, pískanie.

  • Komplexné tiky v tele– sú intenzívnejšie a vyžadujú súhru viacerých svalových skupín. Vyskytujú sa vo vlnách, medzi ktorými sú krátke prestávky. Pohyby sú zložitejšie, koordinované – napr. gestikulácia, skákanie, pohojdávanie sa, obchytávanie svojho tela, napodobovanie účelného pohybu.

Komplexné zvukové tiky: prejavujú sa v podobe slov, či celých viet, ktoré obvykle majú význam.

Komplexné tiky sa ďalej delia na:

  • paliláliu – chorobné opakovanie jedného slova alebo vety,
  • echoláliu – opakovanie slov a viet po druhých,
  • echopraxiu – opakovanie konania iných ľudí,
  • koproláliu – vyslovovanie urážlivých slov a viet,
  • kopropraxiu – nevhodná gestikulácia, napr. vyplazovanie jazyka, napodobňovanie masturbačných pohybov a pod.

Tri skupiny tikových porúch

Z hľadiska závažnosti delíme tikové poruchy na 3 skupiny.

Prechodná tiková porucha

Najčastejšia a najľahšia tiková porucha. Objavuje sa už v detstve, a to približne u 5 – 20 % detí. Ide o jednoduché pohybové alebo zvukové tiky, ktorých frekvencia je premenlivá. Tiky sú väčšinou dôsledkom zaťažujúcej situácie.

Psychická nepohoda obvykle zhoršuje intenzitu tikov. Za priaznivých okolností má tento stav spontánnu ustupujúcu tendenciu – príznaky do roka miznú. V tomto prípade tiková porucha nevyžaduje farmakologickú liečbu.

Chronická motorická alebo vokálna tiková porucha

Ak tiková porucha pretrváva dlhšie ako 1 rok, hovoríme o chronickej tikovej poruche. Objavuje sa väčšinou už v detstve, no môže pretrvávať aj do dospelosti. Spravidla sa vyznačuje jedným pohybovým alebo zvukovým tikom, pričom celkový priebeh je stabilný a intenzita rovnaká. Pokiaľ je tikov viacej, neprebiehajú súčasne.

Tourettov syndróm: Kombinovaná vokálna a mnohopočetná tiková porucha

Ide o najzávažnejšiu tikovú poruchu. Tourettov syndróm (Tourettte syndrom) sa vyznačuje chronickými, mnohopočetnými, zväčša komplexnými tikmi v motorickej aj vokálnej podobe. Tiky sa prejavujú súčasne, ich intenzita je premenlivá. Ochorenie sa začína prejavovať v detstve, no môže byť aj celoživotné.

neurotické-tiky-u-detí-tiková-porucha
Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Tiková porucha u detí

Tikové poruchy najčastejšie vznikajú v detstve. Začínajú sa objavovať hlavne medzi 7. a 11. rokom života, a až 4x častejšie postihujú chlapcov. Zaujímavé je, že kým tiky pohybového typu sa objavujú v mladšom veku (približne s nástupom do školsky), zvukové tiky sa prejavia väčšinou neskôr, na začiatku puberty.

Prečo vzniká tiková porucha?

Pravá príčina, prečo sa tiky začnú objavovať, nie je jednoznačná. Predpokladá sa, že ide o dôsledok viacerých faktorov – genetickú podmienenosť, neurobiologické faktory a vonkajšie rizikové faktory.

U detí často pôsobí ako spúšťač určitý stresový nápor, napr. nástup do školy, problémové prispôsobovanie sa novému prostrediu, tlak okolia na výkon, nepríjemný či traumatizujúci zážitok. Je však jasné, že samotný stres nie je jedinou príčinou.

Tiková porucha a problémové správanie

S tikmi úzko súvisí aj problémové správanie detí. Nie je to síce pravidlom, ale často sa k tikovej poruche pridružia aj rôzne formy porúch správania.

Na inteligenciu nemá tiková porucha žiaden vplyv, no určité sprievodné javy môžu značne ovplyvniť prospech v škole. U týchto detí sa prejavuje nesústredenosť, nepokoj, agresivita, či poruchy učenia. Objaviť sa môže aj sebapoškodzovanie, napr. hryzenie, či udieranie hlavou alebo končatinami do tvrdých predmetov.

Či je tiková porucha príčinou psychických problémov, alebo len jedným z prejavov už existujúceho problému, je ťažko zistiteľné. Ide však o istú náklonnosť k psychickej labilite a súhru viacerých vonkajších faktorov, ktoré dokážu spustiť prejavy.

Tiky môžu pretrvávať aj v dospelosti

To, či dieťa z tikovej poruchy vyrastie, alebo si ju prenesie až do dospelosti, závisí hlavne od závažnosti stavu. Jednoduché prejavy prechodnej tikovej poruchy s najväčšou pravdepodobnosťou vekom vymiznú.

Pri chronických tikových poruchách je pravdepodobnosť pretrvania do dospelosti vyššia. V prípade Tourettovho syndrómu, najzávažnejšej formy tikovej poruchy, sa u dvoch tretín postihnutých vyskytujú celoživotné problémy.

zvukové-tiky-u-detí
Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Liečba tikovej poruchy

Donedávna bola tiková porucha braná ako súčasť neurózy, v súčasnosti ide o samostatnú diagnostickú kategóriu. V každom prípade, ak sa u dieťaťa objavia prejavy tikovej poruchy, treba čo najskôr vyhľadať odborníka, v tomto prípade pedopsychiatra. Ten posúdi závažnosť stavu a navrhne primeranú liečbu.

Okamžité nasadenie liekov, konkrétne antipsychotík, väčšinou nie je nutné. Medikamentózna liečba prichádza do úvahy jedine vtedy, ak ide o výraznejšie prejavy, ktoré zasahujú dieťaťu do života – ohrozujú jeho výsledky v škole, narúšajú vzťahy s rovesníkmi.

Vždy však treba túto cestu zvážiť, pretože antipsychotiká majú rôzne nežiaduce účinky. Navyše, žiaden liek nezaručuje úplné a trvalé odstránenie tikov. Vhodnejším variantom je psychoterapia, kde sa pracuje na príčinách tikov. Zároveň sa dieťa učí technikám, ktoré pomáhajú v prekonávaní obťažujúcich atakov. Terapia pomáha aj pri pocitoch menejcennosti, či úzkostiach.

Rodičia by mali vedieť, že dieťa za svoje tiky nemôže, preto je absolútne nevhodné, aby ho napomínali, či dokonca trestali. Ak by sa totiž dieťa neprimeranie snažilo o potlačenie tikov, jeho stav by to mohlo ešte zhoršiť.

Dieťa s tikovou poruchou obvykle čelí výsmechu rovesníkov, čomu je veľmi ťažko zabrániť. Tak aspoň zo strany dospelých, hlavne rodičov a učiteľov, by malo cítiť oporu a pochopenie.

Zdroje:

  1. Evžen Ružička: Tiky a Touretteuv syndróm, http://www.lf2.cuni.cz/files/page/files/2016/tiky.pdf
  2. https://www.neurologiepropraxi.cz/pdfs/neu/2011/01/06.pdf
  3. http://www.solen.sk/pdf/fbbcc6bd465f37ab5b6aad470d8bbd06.pdf
  4. https://detskechoroby.rodinka.sk/detske-choroby/psychika/neurozy/ako-postupovat-pri-liecbe-tikov/
  5. https://telemedicina.med.muni.cz/pdm/detska-neurologie/index.php?pg=neepilepticke-zachvaty–somaticky-podminene-neepilepticke-zachvaty–paroxysmalni-pohybove-poruchy
  6. https://www.uzis.cz/cz/mkn/F90-F98.html

Pridaj komentár