Prevencia
Príznaky
Prvá pomoc(Zdroj foto: AdobeStock.com)
Strata vedomia, odpadnutie, kolaps, synkopa – tieto pojmy pomenúvajú stav, keď človek nedokáže zotrvať v stoji.
Nedokrvenie mozgu a zníženie krvného tlaku spôsobí, že odpadneme.
Existuje mnoho príčin vedúcich k strate vedomia, od málo závažných, ako je zmena polohy tela, až po kritické – predovšetkým cievna mozgová príhoda.
Poznáme rôzne spôsoby, ako odpadnutiu predísť, samozrejme, ak netrpíme vážnou chorobou. Najprv sa však pozrieme na najčastejšie príčiny straty vedomia.
Príčiny odpadnutia
- Vazovagálny kolaps – najčastejší druh kolapsu. Objavuje sa aj u celkom zdravých ľudí, hlavne pri fyzickej či psychickej záťaži. Kolaps zapríčiní reflexná aktivácia nášho autonómneho nervového systému.
- Prudká zmena polohy – predovšetkým náhle postavenie sa z ľahu. Pri tejto zmene dochádza k prudkému poklesu tlaku. Náš mozog ostáva nedokrvený a – nasleduje pád.
- Stlačenie krčných tepien – pri obojstrannom zatlačení tepien na boku krku sa preruší tok krvi do mozgu. Veľké riziko vzniká pri bojových športoch, kde sa používajú údery na krk. Takýto úder môžeme využiť v prípade ohrozenia. Ak použijeme primeranú silu, útočník na pár sekúnd stráca vedomie a odpadne. Tým získavame čas na útek.
- Silný kašeľ, močenie, defekácia – mohutný kašeľ zvyšuje tlak v hrudníku, čím sa zároveň zhoršuje prítok krvi do srdca. Takisto pri úsilnom močení, prípadne defekácii dochádza k zlému prúdeniu krvi. Nepriaznivo pôsobí aj rýchla zmena polohy po týchto aktoch.
- Syndróm karotického sínusu – tento sínus sa nachádza na krku. Je to miesto s veľkým počtom receptorov citlivých na tlak. Keď sú silno stimulované, dochádza k zníženiu tlaku. Úzky golier na košeli, tlak pri holení či prudké otočenie hlavy, môžu spôsobiť takúto stimuláciu, najmä u starších ľudí.
- Problémy so srdcom – strata vedomia nás môže priviesť až k odhaleniu závažných srdcových porúch. Sú to poruchy rytmu srdca, hlavne jeho príliš rýchla frekvencia, prípadne chyby chlopní srdca. Nedostatočná činnosť srdca sa prejaví väčšinou pri zvýšenej fyzickej námahe. Synkopa nastupuje náhle, bez akýchkoľvek varovných príznakov.
- Veľmi studené jedlo – tzv. zmrzlinová synkopa je zriedkavá a pomerne neočakávaná. Prijatie nadmerne studeného jedla môže viesť k zníženiu činnosti srdca.
- Emočný stres – pri dlhodobom stresovom zaťažení dochádza k vyčerpaniu organizmu, čo niekedy vedie až k strate vedomia. Prevenciou tohto stavu je pokojný život, hoci dnes je to čoraz ťažšie.
- Nedostatok cukru – najrizikovejšou skupinou sú diabetici. Preto je dobré, keď pri sebe nosia niečo sladké.
- Úrazy hlavy.
- Predávkovanie liekmi, alkoholom
Zdroj foto: AdobeStock.com
Vazovagálny kolaps
Táto najčastejšia príčina straty vedomia vzniká zo zníženej frekvencie srdca, so súčasným roztiahnutím ciev na periférii. Odpadnutiu predchádza nadmerné potenie, bledosť, pocit únavy a zvýšená aktivita čriev.
Vazovagálny kolaps sa objavuje sa aj u zdravých osôb, pokiaľ nastane zvýšená reaktivita nervového systému. Kolapsu najčastejšie predchádza fyzická námaha, stresové podmienky alebo emočné vypätie. Pri hádkach skúsme radšej sedieť, aby sme predišli nepríjemným následkom.
Ktoré situácie môžu vyvolať vazovagálny kolaps:
- dlhé státie,
- tehotenstvo,
- vysoká teplota prostredia,
- dehydratácia,
- hladovanie,
- tlačenie sa v dave ľudí.
Z uvedeného vidíme, že musíme dbať na dostatočný príjem tekutín a jedla. Podľa možností sa vyhýbame veľkému davu ľudí. Ak dlhšie čakáme, nestojíme na mieste, prechádzame sa. Saunu využívame iba vtedy, keď máme zdravé srdce.
Príznaky kolapsu organizmu
Väčšina prípadov odpadnutia má spoločné symptómy. Strata vedomia obyčajne nenastáva náhle – pacienti udávajú pred samotným odpadnutím krátkotrvajúce príznaky. Dominujú pocity neistoty, opisované ako závraty. Tu sú ďalšie časté príznaky:
- nadmerné potenie,
- návaly tepla alebo chladu,
- zrakové alebo sluchové senzácie,
- svalová slabosť,
- nadmerná tvorba slín,
- nutkanie na močenie, či zvracanie.
Priebeh synkopy
Štádium pred odpadnutím trvá pár sekúnd až niekoľko minút. Predísť strate vedomia môžeme, ak zaujmeme polohu ležmo so zdvihnutými nohami. V prípade, že sa tak nestane, strácame silu v svaloch a naše telo bezvládne padá.
Po odpadnutí je telo nevládne, svalstvo ochabnuté, obvykle bez kŕčov. Pri naplnenom močovom mechúri môže dôjsť k pomočeniu. Pulz je ťažko hmatateľný, až nehmatný. Mimoriadne nápadná je bledosť kože. Ak nedôjde k návratu vedomia, môžu sa dostaviť kŕče, ktoré pripomínajú epileptický záchvat.
Strata vedomia a zvracanie
Samotné zvracanie spôsobuje výrazné straty tekutín, a tým aj krvi. Krv sa zahusťuje a ťažšie dostáva do srdca. Návrat krvi zhoršuje tiež zvýšený tlak brušných svalov pri zvracaní.
Aj úsilné zvracanie, trvajúce desiatky sekúnd, môže priniesť stratu vedomia. Najčastejšie k tomu dochádza pri nadmernom požití alkoholu. Zvraciame kvôli intoxikácii, popritom však alkohol rozťahuje cievy, čím výrazne klesá tlak, a mozog ostáva nedokrvený.
Strata vedomia u detí
Synkopy sú časté aj u detí. Odpadnutie vyvolá mnoho pochybností a strach u rodičov. Väčšinou ide o reflexnú, teda vazovagálnu synkopu. Tá, ako bolo uvedené, nie je zapríčinená vážnou poruchou. Preto netreba robiť veľkú paniku.
Poznáme aj prípady odpadnutia zo srdcových, metabolických či neurologických príčin. Takéto udalosti musíme konzultovať s detským lekárom, aby čo najskôr odhalil príčinu odpadnutia. Lekár vysvetlí, prečo dieťa stratilo vedomie, oboznámi nás s metódami prevencie. Treba povedať, že terapeutický zásah si vyžaduje len minimum prípadov. Deťom sa lieky predpisujú len výnimočne.
Predovšetkým zabezpečte dieťaťu celodenný pitný režim, nebuďte s ním pridlho na silnom slnku, s malými deťmi neabsolvujte dlhé cesty autom. Ak má dieťa strach z veľkého počtu ľudí, neberte ho so sebou na hlučné a preplnené miesta.
Prvá pomoc pri strate vedomia
V prípade, že sme svedkami odpadnutia človeka, mali by sme zachovať chladnú hlavu a postupovať nasledovným spôsobom.
- Skontrolujeme vedomie (asi nebude prítomné), dýchanie (bude prítomné), pulz (bude prítomný).
- Prezrieme ústa, či pacient nemá zapadnutý jazyk – ak má, okamžite ho vytiahneme.
- Uložíme pacienta na chrbát, so zvýšenými dolnými končatinami.
- Zabezpečíme prívod čerstvého vzduchu.
- Uvoľníme odev okolo krku a pása. Pacienta nikdy nevyzliekame!
- Pretrieme tvár a krk vlažnou vodou, pacienta však neoblievame!
- Skontrolujeme prípadné zranenia, ktoré mohli vzniknúť pri páde.
- Necháme človeka pár minút ležať. Po prebratí mu/jej nedovolíme, aby sa rýchlo postavil/a.
Ako predísť odpadnutiu
Existuje množstvo spôsobov, ako sa vyhnúť strate vedomia, a tým aj nebezpečenstvu zranenia pri páde. Ak na nás prichádzajú príznaky odpadnutia, je prospešné, keď si ľahneme na chrbát a zdvihneme nohy. Ďalšou metódou, ktorá prinesie úľavu, je sed s hlavou medzi kolenami.
Pri dlhšom státí vo vydýchanom priestore je dobré napínať lýtkové a stehenné svaly. Pokiaľ je to možné, tak sa aj poprechádzame. Ešte lepšie urobíme, ak tento priestor vyvetráme. Dva až tri hlboké nádychy a výdychy takisto prinesú úľavu a znížia riziko odpadnutia. Keď ani to nezaberie, vyjdeme na čerstvý vzduch.
Ak o sebe vieme, že máme sklony k strate vedomia, na rizikové miesta si nosíme fľašu s čistou vodou, poprípade niečo sladké pod zub, čo nás tiež môže zachrániť.
Zdroj foto: AdobeStock.com
Možné vyšetrenia
V prípade, že sa epizódy odpadnutia opakujú, je najvyšší čas, aby sme absolvovali podrobnejšie vyšetrenia. Lekár v rozhovore zisťuje priebeh jednotlivých odpadnutí, dobu trvania bezvedomia a sprievodné príznaky. Takisto zisťuje, či k stratám vedomia predchádza požite alkoholu alebo drog. Nasledujú otázky ohľadom týchto problémov v rodine, zisťujú sa iné ochorenia v rodine, ktoré by mohli viesť k strate vedomia.
Po tomto rozhovore lekár prechádza k vyšetreniam, ktoré vykonáva buď sám, alebo pacienta posiela k špecialistom. Vo väčšine prípadov začína vyšetrením činnosti srdca – meraním tlaku, počúvaním srdcových oziev, hmataním pulzu periférnych ciev. V prípade dostupnosti EKG v ordinácii, vyhotoví aj EKG záznam.
Ak má vyšetrujúci lekár pochybnosti o správnej činnosti srdca, býva zvykom, že pristúpi k monitorovaniu tlaku počas 24 hodín. Vyšetrenie spočíva v zavedení manžety tlakomeru na ruku a prístroja okolo pása (na opasok). Tlakomer v pravidelných intervaloch odmeria tlak, z čoho vidieť komplexný obraz zmien.
(Toto vyšetrenie je mierne obmedzujúce pre bežný život, ale býva prospešné. Preto sa mu nebráňme a prekonajme tento diskomfort, jeden deň to vydržíme.)
Súčasťou vyšetrenie je takmer vždy aj odber krvi. Z výsledkov, ktoré prídu z laboratória obyčajne do pár hodín, môže lekár odhaliť príčinu odpadnutia a nastaviť správnu liečbu. Overujú sa nasledujúce údaje:
- cukor,
- minerály,
- cholesterol,
- zastúpenie krvných častíc.
Ak sa na príčinu bezvedomia nepríde z predchádzajúcich postupov, lekár odporučí pomocné vyšetrenia u špecialistov. Patrí sem CT vyšetrenie mozgu, či elektroencefalogram, pri ktorom sa zisťuje aktivita mozgu. Ďalšími možnosťami sú RTG hrudníka a echografia. Tieto nám zobrazia pomery v hrudníku a prípadné viditeľné zmeny na srdci.
Väčšinou nie je nutné, aby sme absolvovali všetky tieto procedúry. Lekárovi často stačia základné vyšetrenia, aby určil príčinu straty vedomia a naordinoval optimálnu liečbu.
Liečba synkopy
Liečba zvyčajne nie je potrebná u ľudí, ktorých synkopa zaskočila jednorazovo. K liečbe sa pristupuje iba pri závažnejších ťažkostiach a opakovaných odpadnutiach. Pokiaľ sú príčinou straty vedomia problémy so srdcom, budete užívať lieky, ktoré upravujú jeho činnosť, no ak sú srdcové ťažkosti vážnejšie, do úvahy prichádza voperovanie strojčeka (upravuje srdcovú frekvenciu).
Pri ortostatickej synkope, teda tej, čo vzniká pri náhlom vstávaní, budete na začiatku nosiť pás okolo brucha, kompresné pančuchy, alebo iné doplnky, ktoré zabránia rýchlemu odtoku krvi do spodných častí tela. V prípade, že tieto metódy nepomáhajú, je potrebná farmakologická liečba.
Niekedy vedie k odpadnutiu aj užívanie liekov na zníženie tlaku. Vtedy konzultujte úpravu dávkovania so svojím lekárom.
Dobré rady na záver
Pamätajte na to, že väčšinou vieme strate vedomia predísť dobrou životosprávou a pokojným zvládaním krízových situácií. Zodpovedne užívajte všetky lieky na predpis a každý deň vypite aspoň 2 litre tekutín. Udržiavajte si primeranú váhu, zároveň však odmietnite nezmyselné diéty.
Nepreceňujte sa ani pri športoch a činnostiach, na ktoré nemáte kondíciu, alebo na ktoré práve nie sú vhodné podmienky. Uvedomte si, že človek môže zomrieť aj pri prvej strate vedomia, pokiaľ sa smrteľne zraní pri páde, alebo ak bude veľmi ďaleko od brehu jazera, aby ho niekto zachránil.
Alkohol a plávanie skrátka nepatria k sebe.
Informácie v článku „Strata vedomia: Odpadnutie môže mať rôzne príčiny“ nenahrádzajú vyšetrenie u lekára.
