Histamínová intolerancia: Čo jesť, aby som si neublížil?

(Zdroj foto: AdobeStock.com)

Človek nikdy nemal k dispozícii taký pestrý sortiment potravín ako v súčasnosti.

Paradoxne práve v tomto období hojnosti pribúda ľudí, ktorí si zo zdravotných dôvodov nemôžu dopriať všetko.

Popri rôznych potravinových alergiách a intoleranciách na niektoré potraviny, sa čoraz častejšie stretávame s výrazom histamínová intolerancia.

Čo je to histamínová intolerancia?

Histamínová intolerancia (HIT) vzniká ako dôsledok zvýšeného množstva histamínu v tele – histamín sa nedostatočne rozkladá, a keď sa začne hromadiť, spôsobuje ťažkosti rôzneho charakteru.

Keďže mnohé potraviny v sebe histamín prirodzene obsahujú (alebo podporujú jeho uvoľňovanie), ich konzumácia vyvoláva u človeka neželané stavy. Teraz si definujeme termín histamín a objasníme jeho funkciu v tele.

Čo je to histamín?

Histamín vzniká bakteriálnym odbúraním aminokyseliny histidín. Je to biogénny amín, čo znamená, že je pre život nevyhnutný. Histidín je syntetizovaný a skladovaný v granulách rôznych buniek, hlavne v mastocytoch, v bazofiloch, v trombocytoch, či v niektorých črevných a nervových bunkách (tzv. endogénny histamín – vnútorný histamín). Do tela sa dostáva aj prostredníctvom potravín, ktoré sú bohaté na bielkoviny (tzv. exogénny histamín – vonkajší histamín).

Aká je jeho funkcia v organizme?

Histamín vykonáva viacero dôležitých funkcií. Spolu s ostatnými biogénnymi amínmi, ako serotonín, adrenalín, noradrenalín a dopamín, sa podieľa na prenose chemických signálov (pôsobením na hladké svalstvo).

Histamín podporuje delenie a rozmnožovanie buniek, zúčastňuje sa na bežných ochranných a regulačných reakciách organizmu. V oblasti centrálneho nervového systému plní funkciu hormónu bdelosti. Spolu s adrenalínom podporuje výkonnosť, pamäť, učenie, ale aj pohyblivosť, či príjem potravy. Podieľa sa na regulácii krvotvorby, zabezpečuje prirodzenú obranyschopnosť organizmu a sprostredkuváva prirodzenú zápalovú reakciu pri infekciách alebo úraze.

Pôsobenie histamínu sa najčastejšie spomína pri vysvetľovaní alergickej reakcie, keď dochádza k jeho zvýšenému uvoľňovaniu. Reakcia organizmu je vtedy neprimeraná až nebezpečná (tzv. anafylaktický šok).

Za normálnych fyziologických podmienok sa histamín v tele odbúrava kontinuálne a pomerne rýchlo. Túto funkciu plní enzým diaminooxidáza (DAO), ktorý je produkovaný enterocytmi. Hlavnou funkciou enterocytov je vstrebávanie látok z tenkého čreva. Diaminooxidáza sa vyskytuje v:

• tenkom čreve,
• pečeni,
• obličkách,
• bielych krvinkách,
• počas gravidity (v značnom množstve) aj v placente.

Z uvedených poznatkov vyplýva, že histamín je pre telo potrebný, no jeho nahromadenie dokáže narobiť veľké problémy.

Histamínová intolerancia – ako sa prejavuje?

• Rozširovanie ciev – s následným sčervenaním pokožky.
• Pokles krvného tlaku.
• Migrény a závraty.
• Zrýchlená srdcová frekvencia.
• Poruchy srdcového rytmu.
• Zvýšená produkcia kyseliny chlorovodíkovej v žalúdku a črevách – bolesti brucha, kŕče a hnačky.
• Nadmerné vylučovanie hlienu z priedušiek.
• Zvýšená tvorba estrogénov v maternici – bolestivá menštruácia.

Tieto symptómy sa môžu vyskytovať samostatne, alebo aj viaceré naraz. Každý organizmus je iný, takže príznaky sú individuálne. Niektoré sa prejavujú výraznejšie, iné menej.

Najčastejšie prejavy HIT:

• Kožné prejavy: žihľavka, začervenanie pokožky, opuchy slizníc a kože, svrbenie po celom tele, opuchnuté viečka – zadržiavanie vody.
• Tráviace prejavy: kŕčovité bolesti brucha, nadúvanie, pálenie záhy, napínanie na zvracanie, hnačka, zápcha.
• Prejavy dýchacích ciest: kašeľ, kýchanie, častá nádcha, podráždené hrdlo, zahlienenie, opuchy pier a jazyka, opuch sliznice v nose, ťažkosti s dýchaním (podobné astme).
• Kardiovaskulárne prejavy: zmeny krvného tlaku – hlavne zníženie, poruchy srdcového rytmu, búšenie srdca.
• Neurologické prejavy: závrat, strata vedomia, chronická únava, migréna, nespavosť, úzkosť, depresie, panická porucha, návaly tepla a potenia.
• Gynekologické prejavy: bolestivá menštruácia, poruchy menštruačného cyklu.

Histamínová intolerancia nie je potravinová alergia

Aj keď mnohé príznaky HIT sa veľmi podobajú na alergické reakcie (čo súvisí aj s tým, že histamín je hlavným spúšťačom alergickej reakcie), histamínová intolerancia nie je alergia. Kým alergickú reakciu vyvolá neprimeraná reakcia organizmu na určité činitele (alergény), pri histamínovej intolerancii ide o nerovnováhu medzi histamínom a enzýmom DAO. Nahromadený histamín potom spôsobuje podobné problémy, ako pri alergickej reakcii.

Koho najčastejšie postihuje histamínová intolerancia?

Dočasná (prechodná) forma histamínovej intolerancie dokáže potrápiť takmer každého. Napríklad aj nadmerné požitie alkoholu alebo niektorých liekov (antibiotiká, analgetiká, antidepresíva…) krátkodobo zablokuje tvorbu DAO. Dôvodom zníženia aktivity DAO môže byť aj:

• črevná dysmikróbia (prítomnosť patogénnych baktérií v čreve),
• pooperačný stav (ak šlo o rozsiahlejší zákrok),
• bakteriálna infekcia,
• krvácanie do brucha.

V týchto prípadoch ide o prechodné zvýšenie histamínu, no pokiaľ dané ťažkosti pretrvávajú dlhodobejšie, pričom odborné vyšetrenia vylúčili potravinovú alergiu, celiakiu alebo intoleranciu na určité potraviny, môže ísť o chronickú formu histamínovej intolerancie.

Uvádza sa, že chronická forma HIT postihuje asi 2 – 3 % populácie, a to hlavne ženy v strednom veku. Aktivita enzýmu DAO je geneticky podmienená – jeho množstvo je v detstve a mladosti obyčajne dostatočné, s vekom však jeho aktivita u niektorých ľudí klesá. Práve preto histamínová intolerancia postihuje hlavne ľudí v strednom veku.

Hodnoty, ktoré potvrdia, že je to histamínová intolerancia

Kvôli rôznorodosti symptómov a jedinečnosti každého organizmu je určenie HIT veľmi problematické. V prvom rade treba vylúčiť iné ochorenia, ktoré majú rovnaké príznaky, ako napr. celiakia alebo Crohnova choroba. Taktiež treba odlíšiť alergiu či potravinovú intoleranciu, hoci nie je vylúčená kombinácia HIT + alergia na určité potraviny.

Pacient bude musieť absolvovať vyšetrenia u viacerých odborníkov. Potrebné je hlavne laboratórne vyšetrenie krvi. Je zamerané na kvantitu a aktivitu diaminooxidázy (DAO):

• normálne hodnoty – nad 10 U/ml – nízka pravdepodobnosť HIT,
• hodnoty medzi 10 U/ml a 3 U/ml – zníženie kvantity a aktivity DAO – HIT je pravdepodobná,
• hodnoty nižšie ako 3 U/ml – vysoká pravdepodobnosť HIT.

Môžete sa stretnúť aj s hodnotami v HDU. Pri hodnotách nad 80 HDU je diagnóza HIT prakticky vylúčená, v rozmedzí 80 až 40 HDU je možná (vyšetrenie je však nutné po určitom období opakovať), a pri hodnotách do 40 je diagnóza HIT veľmi pravdepodobná.

Okrem daného vyšetrenia sa skúma stav pacienta pri vylúčení potravín s vysokým obsahom histamínu, taktiež mu podávajú preparát s obsahom DAO. Až potom možno definitívne potvrdiť diagnózu HIT.

Histamínová intolerancia a tehotenstvo

Ako už bolo spomenuté, enzým DAO sa počas tehotenstva tvorí aj v placente a jeho aktivita enormne stúpa. Ide o ochranný mechanizmus, aby sa plod uchránil pred nežiaducim vplyvom histamínu.

Z tohto dôvodu býva výskyt histamínovej intolerancie v tehotenstve zriedkavý. Môže sa napríklad stať, že u ženy, ktorá predtým trpela histamínovou intoleranciou, sa príznaky prestanú prejavovať práve v tehotenstve.

Liečba histamínovej intolerancie – lieky, diéta a vitamíny

Aby sa človek zbavil ťažkostí, ktoré mu histamínová intolerancia spôsobuje, musí dodržiavať diétu a vylúčiť určité potraviny. Z farmakoterapie sa používajú preparáty s obsahom enzýmu diaminooxidáza (užívajú sa pred jedlom). Podľa niektorých experimentálnych prác, zníženie tvorby histamínu a urýchlenie jeho odbúrania podporujú vysoké dávky vitamínu C. Vitamín B6 zas môže zvyšovať aktivitu DAO v čreve.

Ako sa musia zmeniť moje stravovacie návyky?

Budete musieť dodržiavať bezhistamínovú diétu, aby pokleslo množstvo histamínu a organizmus sa dostal do rovnováhy. Človek si dáva pozor na potraviny s vysokým obsahom histamínu, ale aj na tie, ktoré pôsobia ako uvoľňovače alebo blokátory DAO: alkohol, čierny čaj, zelený čaj, energetické nápoje.

Zakázané potraviny:

• Mlieko a mliečne výrobky: kyslé mlieko, acidofilné a kefírové mlieko, kyslá smotana, žinčica, cmar, jogurty, zrejúce syry (ako ementál, parmezán, rokfort, camembert).
• Mäso a iné živočíšne produkty: ryby a morské živočíchy (ktoré prešli zmrazením a konzervovaním), údeniny ako saláma, párky, šunky, klobása.
• Zelenina a strukoviny: paradajky (a výrobky z paradajok, napr. kečup), kvasená kapusta (aj iná kvasená zelenina), červená fazuľa, sója, cícer.
• Ovocie: jahody, ananás, väčšina citrusov.
• Pečivo: biela múka, kvasnicový chlieb, komerčne vyrábané koláče a zákusky.
• Tuky a oleje: margarín, tuky a oleje s obsahom farbív a konzervačných látok.
• Bylinky a koreniny: škorica, klinčeky, čili korenie, karí korenie, pálivá paprika, aníz, horčica.
• Sladkosti: čokoláda, kakao, orechy.
• Alkoholické nápoje: červené víno, sekt a kvasinkové pivo.
• Nealkoholické nápoje: energetické nápoje, kola, ochutené farbené nápoje, zelený čaj, čierny čaj.
• Ostatné: kvasné octy, komerčne vyrábané omáčky, dressingy, pomazánky, kvasnice, nakladané a konzervované potraviny, aditíva v potravinách (ako siričitany, glutamány, dusičnany, benzoáty, potravinové farbivá).

Povolené potraviny:

• Mlieko a mliečne výrobky: obyčajné mlieko, smotana (na varenie, na šľahanie), čerstvý syr (ako riccota, cottage, mascarpone, mozzarella, tvaroh, parenica neúdená).
• Mäso a iné živočíšne produkty: čerstvé vajcia, červené mäso, hydina a ryby = jedine čerstvé.
• Zelenina: hlávkový šalát, karfiol, brokolica, čakanka, uhorka, mrkva, zeler, cesnak, cibuľa, špargľa, reďkovka, červená repa, kapusta, kel, kukurica, paprika, pór, cuketa, šalátová uhorka, zelená fazuľka, huby.
• Ovocie: jablká, hrušky, banán, melón, hrozno, mango, figy, rebarbora, broskyne, černice, čučoriedky, ríbezle.
• Pečivo: chlieb bez kvasníc – írsky chlieb.
• Tuky a oleje: čisté maslo, čistý rastlinný olej, bravčová masť.
• Bylinky a koreniny: pažítka, petržlenová vňať, bazalka, šalvia, kurkuma.
• Sladkosti: cukor, med, javorový sirup, melasa, domáce koláče, neochutené cereálie, ovsené vločky.
• Nealkoholické nápoje: voda, prírodná nesýtená minerálna voda, prírodné ovocné a zeleninové šťavy z povolených surovín.
• Alkoholické nápoje: jedine vodka, gin, biely rum = v malom množstve.

Podotýkame, že uvedený zoznam je len informatívny. Znášanlivosť potravín je veľmi individuálna, takže človek si to musí odskúšať sám na sebe. Na základe toho si vytvorí vlastný zoznam a konzultuje ho s lekárom.

Zopár dobrých rád:

1. Uprednostňujte čerstvé potraviny.
2. Stravu si pripravujte hlavne doma.
3. Potraviny nenechávajte dlho mimo chladničky.
4. Vyhýbajte sa konzervantom a hotovým potravinám.
5. Nejedzte potraviny, ktoré v procese zrenia a skladovania podliehajú biochemickým a mikrobiálnym zmenám.

Zdroje:

Hrubiško, M.: Histamínová intolerancia, známa neznáma. 2016

https://www.imunovital.sk/odborne-clanky/histaminova-intolerancia-znama-neznama

https://alergoimun.sk/histaminova-intolerancia-1-cast/

https://www.alphamedical.sk/casopis-invitro/histaminova-intolerancia

http://www.solen.sk/pdf/d62980fe4ce2836711fb683c1fc18348.pdf

https://www.laboratornadiagnostika.sk/subor/ca07e948dfac03fcc810d8c9a627f0837b2f311b/diaminooxidaza

https://histaminovaintolerancia.sk/

Pridaj komentár Zrušiť odpoveď

Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť.