Click here!

Histamínová intolerancia

Odborný garant: Doc. MUDr. Martin Hrubiško, PhD.

Histamínová intolerancia: Čo je to histamín? Aký je jeho význam v tele?

(Zdroj foto: AdobeStock.com)

Bez jedla sa žiť nedá, to je veľká pravda. Náš organizmus však potrebuje rôzne živiny. Strava musí byť rôznorodá, lebo ak jeme stále to isté, dlho nezostaneme zdraví.

Dnes máme k dispozícii naozaj pestrú paletu potravín – moderná doba to umožňuje. Výber nikdy nebol taký bohatý. Lenže, nie každý človek môže jesť všetko.

Poznáte to možno aj z vlastnej skúsenosti. Na niektoré potraviny reaguje vaše telo negatívne, inými slovami  odmieta ich.

U niektorých ľudí to vyústi do migrény, iní majú zažívacie ťažkosti. Ďalším sa zase „urobia“ vyrážky. Možností je viac.

Znamená to, že som chorý/á?

Ako zistím, prečo sa mi to deje?

Čo je to potravinová alergia?

A čo je to histamínová intolerancia?

Vaša podpora je dnes ešte dôležitejšia

Dnes nebojujeme len za pacientov, ale aj za našich autorov.

Chcem podporiť

Prečo mi býva po jedle zle?

Za každou negatívnou reakciou na nejakú potravinu sa skrýva buď zdravotný problém, alebo určitá nedokonalosť organizmu. Pátranie po skutočnej príčine je niekedy zložité. Veľakrát musíme podstúpiť komplexné vyšetrenia u odborníkov.

Ďalším krokom je dlhodobé sledovanie našich reakcií na konkrétne potraviny. A ako to odborníci urobia, keď nás nevidia každý deň? Obvykle nás požiadajú, aby sme si viedli denník skonzumovaných potravín.

Ak nemôžem jesť všetko, je to nejaká choroba?

Nie, vo väčšine prípadov nejde o chorobu. Je však pravdou, že neznášanlivosťou určitých potravín sa prejavuje napríklad celiakia, a to už choroba je. Na druhej strane, aj v tomto prípade stačí, ak dodržiavame určité stravovacie princípy.

Celiakia síce je regulárna choroba, ale ide o neznášanlivosť určitej zložky v potravinách, a tou je lepok. Ak teda lepok vyradíme zo stravy, ustúpia aj zažívacie ťažkosti, či ďalšie zdravotné problémy.

histamín-potraviny
Zdroj foto: AdobeStock.com

Môže to byť potravinová alergia?

Áno, v niektorých prípadoch ide o potravinovú alergiu, nie o potravinovú neznášanlivosť. A čo je vlastne tá alergia? Je to neprimeraná reakcia imunitného systému na látky, na ktoré by „nemusel“ reagovať takto panicky. Imunitný systém sa jednoducho „splaší.“

Alergie sa však neprejavujú len jedným spôsobom, ako si mnohí myslia. Ak si napríklad predstavujete, že alergik sa po skonzumovaní problematickej potraviny „automaticky“ dusí, nemusí to tak byť.

Čo je to potravinová intolerancia?

Teraz si vysvetlime základný rozdiel medzi potravinovou alergioupotravinovou intoleranciou. Pri potravinovej alergii nás zvyčajne postretnú „očakávané“ ťažkosti – dopredu už vieme, čo bude nasledovať, ak zjeme, čo nesmieme. Pri potravinovej intolerancii sú však reakcie premenlivé a nestále. Znamená to, že intolerancia nie je tak ľahko čitateľná.

A čo ďalšie rozdiely? Intolerancia zvyčajne nie je život ohrozujúca. Oproti tomu alergia – tá môže byť nebezpečná. Potravinová intolerancia je len nepríjemná, pretože telo má problémy so spracovaním určitej látky, ale potravinová alergia môže viesť k chorobným zmenám.

Potravinová intolerancia navyše nevyplýva z reakcií imunitného systému, ako je to pri alergii. Ťažkosti nastávajú kvôli enzýmovej poruche – nedostatočnej funkcii alebo tvorbe určitého enzýmu. A presne takto je to v prípade histamínovej intolerancie.

Ak však chceme pochopiť podstatu tejto špecifickej intolerancie, musíme si najprv povedať, čo je to histamín a akú má funkciu v tele.

Zapamätajme si, že potravinová intolerancia nie je ozajstná choroba.

co-je-histamin
Zdroj foto: AdobeStock.com

Čo je to histamín?

Histamín je látka zo skupiny biogénnych amínov. Patria sem aj ďalšie známe látky, ako serotonín, adrenalín, noradrenalín, dopamín či tyramín. Ide o tzv. mediátory, čo sú látky, ktoré zabezpečujú v tele prenos signálov. Všetky tieto látky sú nevyhnutné pre život.

Konkrétne histamín sa nachádza v tele všetkých vyšších živočíchov. Je to látka vnútorného pôvodu, keďže si ju telo vytvára samo, a následne ju skladuje v niektorých bunkách.

Časť histamínu prijímame aj potravou. Histamín sa v potravinách vyskytuje celkom bežne, nie je to výnimočná látka. Vzniká aj pri rozklade potravín. Pri dozrievaní niektorých potravín sa množstvo histamínu zase zvyšuje.

Z potravy nepotrebujeme prijímať histamín, pretože v čreve máme enzým diamínooxidázu, ktorým ho odbúravame.

Čo robí histamín v tele?

Hlavnou funkciou histamínu je účasť na ochranných a regulačných reakciách organizmu. Histamín pôsobí napríklad na hladké svalstvo, ktoré má na svojom povrchu mnoho H1-histamínových receptorov. A aké ďalšie úlohy má histamín v tele?

Obehová sústava:

  • rozširuje hladké svaly ciev – dochádza k poklesu krvného tlaku,
  • zrýchľuje srdcovú frekvenciu,
  • spolupracuje na krvotvorbe – pôsobí na kostnú dreň,
  • zabezpečuje obranyschopnosť organizmu – pri akomkoľvek zásahu do organizmu (napr. pri operácii) spúšťa prirodzenú zápalovú reakciu.

Centrálna nervová sústava

V mozgu má histamín funkciu hormónu bdelosti. Nepretržite ovplyvňuje množstvo vedomých aj nevedomých udalostí, ako napríklad:

  • fyzickú pohyblivosť,
  • teplotu tela,
  • psychickú výkonnosť (učenie, pamäť),
  • príjem potravy (znižuje chuť do jedla).
histamín-príznaky-nakupovanie
Zdroj foto: AdobeStock.com

Koža

Naša koža zaznamenáva všetko, čo sa deje v okolí – náhly chlad, dotyk žihľavy, poštípanie hmyzom, poškriabanie, tlak na kožu a podobne. Vyplavený histamín tu funguje ako signál nebezpečia.

Histamín vtedy stimuluje nervy citlivosti, resp. mení priepustnosť alebo rozšírenie ciev. Navonok sa to prejaví svrbením, začervenaním, opuchom a podobne.

Histamín a iné sústavy tela:

  • tráviaca sústava – histamín zvyšuje produkciu kyseliny chlorovodíkovej (HCl) v žalúdku,
  • dýchacia sústava – histamín uľahčuje sekréciu hlienukašeľ, keďže uvoľňuje svalstvo orgánov dýchacej sústavy,
  • pohlavná sústava – histamín ovplyvňuje tvorbu estrogénov (ženských pohlavných hormónov), podieľa sa aj na vyvolávaní kontrakcií pred pôrodom.

Odbúranie histamínu: Čo sa stane, ak je ho v tele priveľa?

Ako sme si ukázali, histamín životne potrebujeme. Je to látka, bez ktorej by mnohé procesy nefungovali. Na druhej strane, naše telo musí mať spoľahlivý mechanizmus, ktorým zabráni hromadeniu histamínu, lebo inak nám hrozia ťažkosti rôzneho druhu.

Ak telo pracuje správne, priebežne histamín odbúrava. Zabezpečujú to 2 enzýmy: N-metyltransferáza a diamínooxidáza. Prvý rozkladá histamín vlastného pôvodu (ten histamín, ktorý prirodzene vzniká v tele), druhý zas odburáva histamín vonkajšieho pôvodu (histamín z potravy).

Aktivita druhého enzýmu (diamínooxidázy – DAO) je u každého človeka iná. Obvykle je to geneticky podmienené. Spravidla v detstve a v mladosti je enzým DAO dostatočne aktívny, no u mnohých ľudí jeho aktivita vekom klesá.

Pri slabej aktivite DAO dochádza k hromadeniu histamínu v tenkom čreve, a následne aj v krvnom obehu. Zvýšená hladina histamínu, s ktorou si organizmus nedokáže poradiť, je podstatou histamínovej intolerancie (HIT).

Histamínovou intoleranciou trpí asi 1 – 3 % populácie. Častejšie sú to ženy.

Odbornú kontrolu článku zabezpečil Doc. MUDr. Martin Hrubiško, PhD., alergológ a imunológ. Je podpredsedom Slovenskej imunologickej spoločnosti, členom Slovenskej spoločnosti pre alergológiu a klinickú imunológiu, a členom Slovenskej internistickej spoločnosti.

Pridaj komentár