Prevencia
PríznakyZdroj foto: www.stock.adobe.com
Srdce je len o niečo väčšie ako ľudská päsť, avšak pre ľudský život je nenahraditeľné. U zdravého dospelého človeka prepumpuje do krvného obehu približne 5 litrov krvi za 1 minútu. Neprestajne prečerpáva krv ku všetkým bunkám nášho tela a zásobuje ich nevyhnutným kyslíkom a živinami. Čo nám hrozí, ak sa oň nebudeme dobre starať? Aké choroby srdca poznáme?
Čo všetko zahŕňajú pojem choré srdce?
Prečo je ischemická choroba nebezpečná?
Ktoré príznaky netreba prehliadať?
Ako sa diagnostikujú srdcové problémy?
Viete o tom, že aj tento orgán môže dostať infekciu?
Ako sa starať o zdravie najcennejšieho orgánu?
Zdravotné problémy s najcennejším orgánom ľudského tela zastrešujú celý rad defektov. K najrozšírenejším chorobám patria:
- ischemická choroba srdca (angina pectoris a infarkt myokardu),
- poruchy rytmu (arytmie),
- srdcové zlyhávania,
- náhla kardiálna smrť,
- ochorenia chlopní.
V tomto článku si priblížime niektoré z nich.
Ischemická choroba srdca
Je najrozšírenejšie ochorenie srdca a zároveň najčastejšia príčina smrti vo väčšine západných krajín. Ide o nedostatočné prekrvenie srdcového svalu (myokardu) – kvôli zúženiu, resp. úplnému upchatiu koronárnych tepien. Výsledkom je nedostatočný prívod kyslíka a živín do postihnutej časti myokardu.
Väčšinu ischemických ochorení srdca spôsobuje ateroskleróza – ochorenie tepien, pri ktorom sa do poškodenej cievnej steny ukladajú tukové látky, najmä cholesterol. Priesvit cievy sa tým zužuje, čo obmedzuje prietok krvi.
Väčšina ľudí s týmto stavom nemá aj desiatky rokov žiadne príznaky. Prvým prejavom často býva náhly infarkt myokardu, alebo náhla kardiálna smrť. Ischémia provokuje bolesti na hrudníku, alebo ťažkosti známe ako angina pectoris.
Najbežnejšie príznaky kardiovaskulárnych ochorení:
- bolesť na hrudníku pri námahe (angina pectoris),
- dýchavica pri námahe,
- bolesť čeľustí, bolesť chrbta, bolesť v ramenách (najmä na ľavej strane – buď počas námahy, alebo v pokoji),
- palpitácia – pocit rýchleho alebo veľmi silného tepu v hrudníku,
- závraty alebo mdloby,
- pocit slabosti pri námahe, alebo aj v pokoji,
- nepravidelný pulz.
Diagnostické metódy:
- Odber krvi.
- Elektrokardiografia (EKG).
- Záťažová elektrokardiografia (ergometria) – šliapanie na bicykli, resp. ergometria na bežiacom páse – pacient kráča rôznym tempom po rôzne naklonenom bežiacom páse.
- Echokardiografia (skrátene ECHO)– skupina metód, ktoré využívajú ultrazvuk a záznamy echa (odrazených ultrazvukových vĺn).
- Záťažová echokardiografia – do žily sa podáva látka, ktorá zvýši pulz. Takto sa zvýšia nároky srdcového svalu na kyslík. Pri nedokrvenosti niektorej časti sa objavia poruchy pohybu myokardu.
- CT Angiografia a MRI – zákrok, pri ktorom vám do žily streknú kontrastnú látku.
- Koronarografické vyšetrenie (koronarografia) – röntgenologické vyšetrenie vencových tepien (s použitím kontrastnej látky).
Nebezpečné zlyhávanie
K zlyhávaniu, známemu aj ako kongestívne srdcové zlyhávanie (alebo srdcová nedostatočnosť), dochádza vtedy, keď sval tohto orgánu neprečerpáva krv tak dobre, ako by mal. Telo je v takom prípade nedostatočne zásobované kyslíkom a živinami.
Najčastejšími príčinami srdcového zlyhávania sú predošlé alebo pretrvávajúce ochorenia, ktoré viedli k poškodeniu alebo nadmernému zaťažovaniu našej krvnej pumpy. Ide hlavne o:
- srdcový záchvat,
- ochorenie koronárnych artérií,
- infekciu.
Hlavné príznaky srdcového zlyhávania:
- dýchavica,
- únava,
- opuchnuté chodidlá a nohy,
- chronický kašeľ,
- ťažkosti pri námahe (rýchlejší tep, slabosť, potenie sa),
- mdloby,
- záchvatová nočná dýchavica a kašeľ (asthma cardiale).
Aj srdce môže napadnúť infekcia
Keďže tento orgán je umiestnený hlboko v hrudníku a pokrýva ho ochranná vrstva tkaniva, vo veľkej miere je chránený pred infekciami.
Srdcové infekcie sú oveľa menej časté ako ochorenia koronárnych artérií (preto sú aj menej známe), baktériám a vírusom v krvi sa však úplne nevyhneme. Mimoriadne závažným ochorením je infekčná endokarditída.
Čo je to infekčná endokarditída?
Infekčná endokarditída je spôsobená baktériami, ktoré vstupujú do krvného obehu a usadzujú sa vo výstelke, chlopniach alebo cievach srdca. Toto ochorenie zasahuje sliznicu, ale ovplyvňuje aj srdcové ventily a svaly.
Infekciu zvyčajne spôsobujú streptokokové alebo stafylokokové baktérie, zriedkavo huby, alebo iné infekčné mikroorganizmy. Takéto baktérie alebo huby sa nachádzajú v ústach, horných dýchacích cestách, či iných častiach tela, pričom môžu napadnúť srdcové tkanivo.
Bežne sa imunitný systém dokáže s týmito „votrelcami“ vysporiadať. Endokartitída preto ohrozuje najmä ľudí, ktorí majú srdcovú chybu – abnormálnu alebo umelú chlopňu, či poškodené tkanivo. Vtedy sa mikroorganizmy prichytia na chlopne a tvoria na nich zhluky, ktoré sťažujú fungovanie orgánu.
Mikroorganizmy môžu spôsobovať abscesy na ventiloch a srdcovom svale, poškodzovať tkanivá a vyvolávať abnormality elektrických dráh. Niekedy sa zhluky rozšíria do ďalších oblastí, ako sú obličky, pľúca a mozog.
Prečo vzniká endokarditída – hlavné príčiny:
- Zlý stav zubov alebo ďasien – ľahšie vniknutie baktérií. Infekcii srdca môžeme predchádzať dobrou zubnou hygienou.
- Chirurgické zákroky, vyšetrenie tráviaceho traktu, kolonoskopia.
- Lekárske procedúry – týkajúce sa dýchacej sústavy, močových ciest, obličiek, močového mechúra, močovodu, kože, kostí a svalov.
- Aplikácia drogy špinavou ihlou.
- Otrava krvi (sepsa).
- Sexuálne prenosné infekcie (ako chlamýdie alebo kvapavka).
- Kandidóza.
- Zápalové ochorenie čriev.
- Chirurgické alebo lekárske nástroje – napríklad močový katéter.
- Dlhodobé intravenózne podávanie liekov.
Diagnostika endokarditídy
Endokarditída je zložitá na diagnostikovanie. Príznaky sa môžu líšiť v závislosti od typu baktérií alebo húb. Pacienti so srdcovými problémami mávajú závažnejšie príznaky.
Typické symptómy:
- vysoká teplota alebo horúčka,
- šelest,
- bolesť svalov,
- krvácanie pod nechtami (na rukách, alebo aj nohách),
- prasknuté krvné cievy v očiach (alebo na pokožke),
- bolesť na hrudi,
- bolesť hlavy,
- kašeľ,
- dýchavica, sťažené dýchanie,
- malé bolestivé červené alebo fialové hrčky, uzliny na prstoch,
- malé nebolestivé ploché škvrny na chodidle, alebo na dlani,
- malé škvrny prasknutých krvných ciev pod nechtami, na bielkach očí, na hrudníku, na vrchu úst, na lícach,
- potenie, aj nočné,
- opuch končatín alebo brucha,
- krv v moči,
- slabosť, únava,
- náhle chudnutie.
Mnoho prípadov endokarditídy sa dá úspešne liečiť antibiotikami. Niekedy je však potrebná operácia, pri ktorej lekári opravia poškodené chlopne a odstránia zvyšné príznaky infekcie.
„Voda pri srdci“
Tento zľudovený názov značí tzv. perikardiálny výpotok, čo je nahromadenie tekutiny v osrdcovníku (perikarde). Ak sa osrdcovník zapáli, objem tekutiny sa ešte zväčší. Tekutina sa môže hromadiť aj bez zápalu, napríklad z krvácania po zranení hrude.
Perikardiálny výpotok vytvára tlak na srdce, čo ovplyvňuje jeho funkciu. Ak výpotok neliečime, môže viesť k srdcovému zlyhaniu, dokonca smrti. Pacient nemusí mať žiadne symptómy, najmä ak sa tekutina hromadí pomaly. Ak sa však symptómy objavia, zvyčajne ide o:
- dýchavicu, ťažkosti s dýchaním (dyspnoe),
- nepohodlie pri dýchaní poležiačky (orthopnea),
- bolesť na hrudníku – obvykle za hrudnou kosťou, alebo na ľavej strane hrudníka,
- pocit plnosti na hrudníku.
Mať „veľké srdce“ nemusí byť vždy výhodou. Zdroj foto: www.stock.adobe.com
Zväčšené srdce
Zväčšené srdce (kardiomegália) môže mať niekoľko príčin. Zvyčajne je to dôsledok vysokého krvného tlaku alebo ochorenia koronárnych artérií.
Ďalšie možné príčiny:
- ochorenie chlopní,
- ochorenie srdcového svalu (kardiomyopatia),
- pľúcna hypertenzia,
- perikardiálny výpotok,
- ochorenia štítnej žľazy,
- nadbytok železa v krvi (hemochromatóza),
- zriedkavé ochorenia, napr. amyloidóza,
- vírusová infekcia srdca,
- tehotenstvo,
- ochorenie obličiek (vyžadujúce dialýzu),
- závislosť od alkoholu alebo kokaínu,
- HIV infekcia,
- cukrovka.
Poškodenie srdcového svalu vedie k rozšíreniu krvnej pumpy. Do určitého bodu normálne pumpuje krv, časom však táto jeho schopnosť klesá, čo môže spôsobiť kongestívne srdcové zlyhanie. Väčšina ľudí so zväčšeným srdcom potrebuje celoživotnú liečbu alebo chirurgický zákrok.
Najbežnejší typ – dilatačná kardiomyopatia – sa objavuje väčšinou u dospelých vo veku 20 až 60 rokov. Choroba sa často začína v ľavej komore, ktorá je hlavnou čerpacou komorou.
Srdcový sval sa začne naťahovať a stenčovať, čím sa zväčšuje vnútorná komora. Problém prechádza aj na pravú komoru a predsieň. Keď sa komory rozširujú, srdcový sval sa nesťahuje normálne – nepumpuje dobre krv. Srdce slabne a môže dôjsť k jeho zlyhaniu.
Ako posilniť najcennejší orgán nášho tela?
Dobrou správou je, že pre prevenciu srdcových ochorení môžeme urobiť veľa. Najväčší vplyv má zdravý životný štýl. Samozrejme, svoju úlohu pri chorobách srdca zohráva aj genetika – rizikový faktor, nad ktorým nemáme žiadnu moc.
Inteligentnými rozhodnutiami však vieme ovplyvniť to, v akej kondícii bude naše srdce po zvyšok života. Ide o jednoduché princípy, ktoré môžeme dodržiavať v akomkoľvek veku.
Pozitívne zmeny životného štýlu:
- fajčím, ale prestanem,
- zdravé stravovanie,
- dostatočná fyzická aktivita,
- pozitívne zvládanie stresu,
- pravidelný menežment ochorení, ktoré spôsobujú problémy so srdcom (vysoký krvný tlak, cukrovka, obezita a pod).
Myslite aj na zdravie pľúc
Spomenuté ťažkosti nezriedka súvisia s nedostatočnou činnosťou pľúc. Ak sa zadýchavate aj pri najmenšej námahe, je len pochopiteľné, že vaše srdce potom musí viac pumpovať.
Na otázku, prečo vaše pľúca neodvádzajú požadovaný výkon, vám môže dať odpoveď aj náš najnovší článok o chronickej obštrukčnej chorobe pľúc. Ešte podrobnejšie informácie o rôznych aspektoch tohto ochorenia nájdete v sekcii CHOCHP. Dozviete sa tu, ako pracujú zdravé pľúca a zistíte, či netrpíte nejakým pľúcnym ochorením.
redakčná úprava: Bc. Sabína Zavarská
