Vitamín B1 upravuje funkcie periférnych nervov

Vitamín B1tiamín, a jeho derivát – benfotiamín, majú priaznivý účinok pri liečbe ochorení periférnych nervov a svalov, či už zápalového, toxického alebo metabolického pôvodu.

Vitamíny sú nevyhnutnou súčasťou výživy človeka. Hoci ich denne potrebujeme prijať iba nepatrné množstvo, patria medzi nenahraditeľné živiny.

Pre ich nenahraditeľnosť, radíme vitamíny medzi tzv. „esenciálne” mikroživiny. Z funkčného hľadiska, sú súčasťou niektorých koenzýmov, ktoré – spolu s bielkovinovou molekulou – vytvárajú komplexné enzýmy, zapojené do väčšiny základných metabolických procesov.

Vitamíny sa delia do dvoch základných skupín – na rozpustné vo vode a rozpustné v tukoch.

Vitamín B1 – tiamín

Ako vitamíny skupiny B, alebo B komplexy, súhrne označujeme vitamíny skupiny B, ktoré sú rozpustné vo vode. Tie sú nevyhnutné pre správne fungovanie ľudského organizmu.

História objavenia vitamínu B1 – tiamínu, spadá do druhej polovice 19. a prvej polovice 20. storočia. Tiamín bol prvým presne popísaným vitamínom zo skupiny B vitamínov, rozpustných vo vode.

Ťažkým, neraz až smrteľným neurologickým ochorením, nazývaným beri-beri, trpeli najmä vojaci a námorníci, konzumujúci jednostrannú potravu (pri dlhých pobytoch na mori). Prvými vedcami, ktorí zistili súvislosť medzi chorobou beri-beri a charakterom potravy, boli vojenskí lekári.

vitamín B1 tiamín beri beri námorníci

Japonský námorný lekár Kanehiro Takaki, už v roku 1884 vyslovil hypotézu, že beri-beri u námorníkov je dôsledkom jednostrannej a nedostatočnej výživy. Keď sa k lúpanej ryži pridalo mäso, mlieko, chlieb a zelenina, ochorenie sa u námorníkov nevyskytovalo ani počas dlhej, 9-mesačnej plavby.

Neskôr sa zistilo, že aj konzumáciou nelúpanej celozrnnej ryže s obsahom otrúb (a takisto aj celozrnných obilnín) možno chorobe beri-beri zabrániť. Tak vznikol pojem antiberiberi faktor. Ďalší pokroky pri objavovaní vitamínu B1 prišli až v 20. storočí.

Výskyt vitamínu B1 v potravinách, doplnkoch výživy a liekoch

K potravinám bohatým na tiamín patria:

  • celozrnné obilniny,
  • mäso a mäsové výrobky,
  • zelenina (hlavne strukoviny),
  • ovocie,
  • vajcia,
  • mliečne výrobky.

Zlúčeniny tiamínu sa nachádzajú aj vo viaczložkových multivitamínových liekoch. Preventívne sa užívajú v dávke 1 – 5 mg denne, na liečbu v dávke 10 – 35 mg denne.

Takisto sú dostupné aj prípravky s výlučným obsahom tiamínu, v dennej dávke až do 300 mg.

vitamín B1 v strave vajcia strukoviny

Príznaky deficitu vitamínu B1

Nedostatok tiamínu môže viesť k ochoreniu beri-beri, s neurologickými a kardiologickými príznakmi. Nedostatok vitamínu sa prejavuje bolesťami hlavy, únavou a úbytkom svalov.

Dôsledkom poklesu pravidelného príjmu vitamínu B1 pod 0,2 mg/1000 kcal, sú klinické príznaky z nedostatku tiamínu, a nakoniec ochorenie beri-beri. Nedostatok tiamínu môže vyústiť tiež do poruchy centrálnej nervovej sústavy (CNS), tzv. Wernickeho encefalopatie.

Hlavné príznaky sú zmätenosť, ataxia a poruchy vedomia (kóma). Niekedy sa pridruží aj tzv. Korsakoffova psychóza. Obe poruchy sú typické pre alkoholizmus.

Beri-beri sa vyskytuje aj u dojčiat, ktoré dojčia ženy s deficitom vitamínu B1, a takisto u dospelých, ktorí prijímajú veľké množstvo sacharidov, prevažne z vymletej ryže (bez obsahu otrúb).

V rozvinutých krajinách, sa nedostatok tiamínu vyskytuje väčšinou pri chronickom alkoholizme (keď je znížený príjem vitamínu B1 v potrave), ako aj u cukrovkárov, u ktorých nedostatok vitamínu B1 spôsobuje jeho zvýšené vylučovanie obličkami.

vitamín B1 alkoholizmus

Benfotiamín

Benfotiamín je syntetický, v tukoch rozpustný derivát vitamínu B1 (tiamínu). Je biologicky dostupnejší a fyziologicky aktívnejší než klasický tiamín. Dobre sa vstrebáva aj pri vyšších dávkach, na rozdiel od solí vo vode rozpustného tiamínu, pretože tu (pri vyššom dávkovaní) dochádza k poklesu absorpcie.

Benfotiamín sa používa ako zdroj vitamínu B1 v prípravkoch – vo forme tabliet, kapsúl, žuvacích tabliet, šumivých práškov alebo tekutín. Odporúčané dávky sú podobné, ako pri vitamíne B1.

Pri benfotiamíne bola študovaná toxicita na zvieratách, no ani pri vyšších dávkach (do 100 mg benfotiamínu/kg telesnej hmotnosti počas 6 mesiacov) neboli pozorované žiadne nežiaduce vedľajšie účinky.

Tiamín a Benfotiamín – terapeutické využitie

Diabetes mellitus a diabetické komplikácie

Tiamín je nevyhnutnou súčasťou troch dôležitých enzýmov, ktoré sa zúčastňujú na metabolizme glukózy. Tie majú veľký význam pri znižovaní hladiny látok, ktoré odbúravajú glukózy, a ktoré hrajú kľúčovú úlohu pri poškodzovaní buniek a tkanív v prípade dlhodobej hyperglykémii.

Bez dostatočného prísunu tiamínu tieto kľúčové enzýmy nefungujú. Pri hyperglykémii sú aktivované alternatívne metabolické cesty odbúravania glukózy, pri ktorých vznikajú látky so škodlivým účinkom na bunky a orgány.

Chronická a neliečená hyperglykémia, a následná zvýšená koncentrácia glukózy v bunkách, systematicky poškodzuje telesné bunky, tkanivá a orgány. Škody sa prejavujú najmä na stenách ciev – ako bujnenie svaloviny cievnej steny, jazvenie, zúženie ciev.

vitamín B1 tiamín cievy

Okrem toho, hyperglykémia podporuje aj vznik krvných zrazenín, resp. tvorbu látok, ktoré vedú k zápalom v tkanivách, až k zániku buniek. Výsledkom je „kôrnatenie ciev“, a neskôr aj poškodenie životne dôležitých orgánov, ako sú srdce, obličky, CNS, periférne nervy, nohy, očná sietnica.

Tiamín podporuje rozširovanie ciev a účinne zabraňuje poškodeniu veľkých i drobných ciev u pacientov s cukrovkou 2. typu. Benfotiamín je – vďaka rozpustnosti v tukoch  podstatne účinnejší než deriváty tiamínu, ktoré sú rozpustné vo vode.

Blokuje totiž hlavné patofyziologické mechanizmy hyperglykemického poškodenia pri cukrovke, takže priaznivo pôsobí pri závažných a pomerne častých komplikáciách cukrovky:

  • neuropatii (porucha periférnych nervov),
  • retinopatii (poškodenie sietnice),
  • nefropatii (poškodenie obličiek).

Navyše – je silným antioxidantom!

Diabetická neuropatia sa prejavuje stratou citlivosti a bolesťou, najmä v dolných končatinách. Môže viesť k syndrómu diabetickej nohy, ktorý je najčastejšou príčinou amputácií.

vitamín B1 amputácia cukrovka

Výsledky výskumov ukázali, že oba typy diabetikov majú v priemere o 75 % nižšie hodnoty tiamínu (v plazme), ako zdraví jedinci. Podieľa sa na tom aj jeho zvýšené vylučovanie pri nefropatii.

Použitie vitamínu B1 u pacientov s cukrovkou, je preto logickou a nevyhnutnou súčasťou liečby a prevencie diabetických komplikácií. Benfotiamín (podľa klinických štúdií) zlepšuje rôzne príznaky diabetickej polyneuropatie, v dávkach 150 – 600 mg/deň, po dobu 3 – 6 týždňov.

Vyššie dávky, podané v úvode liečby, môžu mať priaznivý vplyv na zrýchlenie nástupu účinku. Dlhodobá hyperglykémia u pacientov s cukrovkou 2. typu poškodzuje drobné cievy, a prejaví sa už v raných štádiách  zvýšeným vylučovaním bielkoviny albumín do moču.

Výsledky posledných klinických štúdií ukázali, že tiamín podávaný vo vysokých dávkach (300 mg denne) pacientom s cukrovkou 2. typu, ktorí trpia aj diabetickou nefropatiou, u nich účinne potlačil vylučovanie bielkoviny do moču, a to už vo včasných štádiách poškodenia obličiek.

Preto podávanie vysokých dávok tiamínu (300 mg denne) zvyšuje účinnosť liečby raných štádií poškodenia obličiek pri cukrovke 2. typu.

vitamín B1 tiamín obličky

Neuropatia, polyneuropatia

Asi 20 % chronických alkoholikov trpí poškodením periférnych nervov. Zároveň sa dá u nich zistiť zreteľný nedostatok vitamínu B1.

Okrem abstinencie, preto patrí do základnej liečby, ktorá ovplyvňuje samotnú príčinu poškodenia nervov (alkoholickú polyneuropatiu), aj dlhodobé podávanie vitamínu B1. Účinná liečba vyžaduje vysokú biologickú dostupnosť tiamínu.

Miera vstrebávania je (aj u zdravých jedincov) pri podávaní terapeutických dávok (50 – 100 mg) nízka (4 – 6 %) . U alkoholikov je črevná resorpcia často narušená, preto sa u nich dá očakávať ešte nižší stupeň vstrebávania.

Benfotiamín má však extrémne vysokú biologickú dostupnosť, a je aj menej toxický ako tiamín B1. Ukázalo sa, že liečba benfotiamínom  bez súbežného podávania vitamínu B6 a/alebo B12 – je pri alkoholickej polyneuropatii vysoko účinná a dokáže upraviť funkcie periférnych nervov.

Navyše, u takto liečených pacientom ustupujú bolesti a zlepšuje sa koordinácia. Vysoká účinnosť benfotiamínu bola dokázaná aj pri ďalších ochoreniach periférnych nervov a svalov, či už zápalového, toxického alebo metabolického pôvodu.

Ilustračné fotografie

1 odpovedí na “Vitamín B1 upravuje funkcie periférnych nervov

Pridaj komentár