Click here!

Trombóza: Prečo môže byť krvná zrazenina smrteľná?

Zdroj foto: Adobe.Stock.com

Viete, čo je krv? A viete aj, čo je krvná zrazenina a kde vás ohrozuje?

Krvná zrazenina – trombus – je ako zátka z trombocytov. Vzniká na poškodenej cieve, ako „záchrana“ pred krvácaním. V mieste poškodenia sa zachytávajú krvné doštičky, červené krvinky a ďalšie krvné elementy, a zacelia poškodené miesto.

Niekedy však zrazenina nie je iba náplasťou na poškodenie. Ak sa začne tvoriť viac, než treba, zúži prierez cievy, čiže krv musí prúdiť rýchlejšie, aby boli orgány v tele stále dobre zásobené potrebnými látkami.

Čím väčšia je zrazenina krvi – a čím viac zrazenín máme v tele – tým viac sa srdce musí namáhať a zvyšovať tlak krvi, aby bol rozvoz živín dostačujúci.

Niekedy sa krvná zrazenina môže uvoľniť – vtedy sa volá embolus – a prúd ju krvným riečiskom odnesie napríklad do srdca, alebo do pľúc.

Kedy sa stane krvná zrazenina problémom?
Na akých miestach sa tvorí trombóza najčastejšie?
Čo je to tromboembólia?
Aké má príznaky hlboká žilová trombóza?

Máte vyššie riziko tvorby krvných zrazenín?

Kedy môže nastať problém?

Ak máme problémy s cievami, trápia nás dve hlavné príčiny: buď sú cievy priveľmi krehké, ľahko sa pretrhnú a hrozí nám krvácanie, alebo, naopak, na ich stenách sa tvoria zrazeniny, ktoré môžu cievy upchať, prípadne sa zrazenina uvoľní, a upchá prívod krvi v nejakom dôležitom orgáne.

Problémové miesta:

  • Srdce – zrazenina môže spôsobiť srdcový infarkt.
  • Mozog – zrazenina vyvolá náhlu cievnu mozgovú príhodu (mozgovú porážku).
  • Nohykrvná zrazenina v nohe vedie k stavu, ktorý nazývame hlboká žilová trombóza (trombóza nohy).
  • Pľúca – putujúca zrazenina spôsobí pľúcnu embóliu.
  • Tromboembólia nastane vtedy, ak sa krvná zrazenina, alebo jej časť (trombus) uvoľní z miesta – stane sa z nej embolus, ktorý putuje krvou, a upchá nejakú žilu alebo tepnu.

Tromboembólia teda môže byť:

  • venózna – vtedy môže vzniknúť hlboká žilová trombóza v nohách, alebo pľúcna embólia,
  • arteriálna – vtedy vznikajú srdcové infarkty alebo mozgové porážky.

Nohy a pľúca spolu súvisia

Keď sa zrazeniny vytvoria v hlbších vrstvách dolných končatín, hrozí vznik hlbokej žilovej trombózy, alebo pľúcnej embólie.

Odkysličená krv so zrazeninou putuje do pľúc, kde môže upchať dôležitú žilu. Hlboká žilová trombóza je podľa štatistiky najčastejšia príčina úmrtia v nemocnici.

Aké má krvná zrazenina v nohe príznaky?

Hlboká žilová trombóza príznaky:

  • bolesť v končatine,
  • opuch,
  • začervenanie postihnutého miesta,
  • rozšírenie povrchových cievok,
  • miesto je na dotyk nezvyčajne teplé.

Príznaky pľúcnej embólie sú: akútne skrátenie dychu, bolesť v hrudi, rýchly tlkot srdca, vykašliavanie krvi.

Kto má zvýšené riziko žilovej trombózy?

  • Ľudia, ktorí podstupia veľkú ortopedickú operáciu (napríklad výmena bedrového alebo kolenného kĺbu), alebo veľký operatívny zásah (napríklad pri liečbe rakoviny).
  • Osoby v pokročilom veku, obézni, s predchádzajúcimi cievnymi ťažkosťami (napríklad s kŕčovými žilami), s trombofíliou…
  • Tehotné ženy.
  • Dehydratovaní ľudia.
  • Pacienti hospitalizovaní s akútnym zdravotným problémom.

Niekedy sa vytvorí krvná zrazenina po úraze.

Arteriálna tromboembólia

Niekedy sa zrazenina vytvorí priamo v srdci, a keď sa odtiaľ uvoľní, putuje okysličenou krvou do iných orgánov. Najčastejšie problémy vzniknú ešte v srdci – nastane tzv. akútny srdcový syndróm (srdcový infarkt alebo angina pectoris).

Ak sa zrazenina dostane až do mozgu, môže spôsobiť vážne poškodenie (mozgovú porážku). Zo štatistiky vyplýva, že tento typ ischemickej mozgovej príhody býva najzávažnejší z hľadiska úmrtnosti aj miery trvalej invalidizácie pacienta.

Zvýšené riziko arteriálnej tromboembólie majú osoby:

  • s arteriálnou fibriláciou (podľa niektorých odhadov ju má štvrtina ľudí
    nad 40 rokov),
  • ktoré už raz prekonali akútny srdcový syndróm,
  • s chybami srdcových chlopní (napríklad po reumatickej horúčke),
  • s aterosklerózou. Ide o ochorenie tepien, pri ktorom sa na poškodenej cievnej stene ukladajú tukové látky, najmä cholesterol. Priemer cievy sa tým zužuje, a obmedzuje prúdenie krvi.
krvná zrazenina v nohe
Zdroj foto: Adobe.Stock.com

Čo môžem urobiť, aby som znížil riziko?

Liečba má aktívnu a preventívnu zložku: pacientov podiel na nej spočíva v nezanedbávaní preventívnych lekárskych prehliadok a v zdravej životospráve (udržiavanie normálnej hmotnosti a hlavne dostatok pohybu, pretože tromby sa môžu vytvárať napríklad pri dlhom sedení, keď prietok krvi nie je dostatočne stimulovaný).

Aktívna liečba spočíva v užívaní antikoagulačných liekov (zabraňujú nadmernej tvorbe zrazenín) a v kompresívnej liečbe (používanie kompresívnych obväzov a kompresívnych pančúch).

Antikoagulačné lieky poznáme už z 30. rokov minulého storočia. V minulosti sa podávali injekčne, a keď sa užívali v tabletkách, bolo potrebné priebežne monitorovať zrážanlivosť krvi.

Moderné účinné látky majú predvídateľnejší mechanizmus účinku, preto nie je potrebné, aby lekár tak často sledoval pacientovu zrážanlivosť krvi – majú menšie riziko toho, že nastane interakcia s inými užívanými liekmi, alebo niektorými potravinami.

Arteriálna fibrilácia znamená:

  • 5x vyššie riziko cievnej mozgovej príhody (CMP),
  • 3x vyššie riziko srdcového zlyhávania,
  • 2x vyššiu úmrtnosť, než u zdravého človeka.

Ako sa prejavuje cievna mozgová príhoda?

Aby nemala cievna mozgová porážka fatálny priebeh, treba konať RÝCHLO. Ako pomôcku si preto zapamätajte slovo FAST, čo po anglicky znamená rýchlo.

Prejavy náhlej cievnej mozgovej porážky:

  • F – face – na tvári: ťažká, nevysvetliteľná bolesť hlavy, náhle zhoršené alebo rozmazané videnie;
  • A – arms – na končatinách: oslabením končatiny na jednej strane tela, stratou citu v končatine;
  • S – speech – reč: sťaženou rečou, alebo zhoršeným vnímaním slov;
  • T – time – čas: vyššie spomenuté príznaky, alebo napríklad strata rovnováhy, sa objavia rýchlo. Rovnako rýchlo treba zareagovať.

Delenie ciev

Cievy v tele delíme podľa toho, či privádzajú krv smerom k srdcu = žily (vény), alebo smerom od srdca = tepny (artérie). Jemné cievky voláme vlásočnice (kapiláry).

Pridaj komentár