Neurologická ambulancia: Aké zdravotné problémy rieši neurológ?

(Zdroj foto: AdobeStock.com)

Čakárne neurologických ambulancií patria k najvyťaženejším miestam zdravotníckych zariadení.

Pacienti pokladajú neurológov za „nedostatkový tovar“, pretože čakacie lehoty na termín ambulantného vyšetrenia sú dlhé a neurologické ambulancie sú zväčša preplnené.

Toto všeobecné vnímanie verejnosti spôsobuje aj skutočnosť, že komplexné neurologické vyšetrenie patrí k časovo náročnejším. Takéto vyšetrenie trvá polhodinu, komplikovanejšie aj hodinu, a z princípu sa nedá urýchliť alebo skrátiť. Z tohto pohľadu sa teda môže zdať, že neurológov máme na Slovensku nedostatok.

O tom, čo pacientov najčastejšie privádza do neurologických ambulancií, sme sa rozprávali s neurológom MUDr. Martinom Kucharíkom z Národného ústavu srdcovo-cievnych chorôb v Bratislave.

Pri akých problémoch ľudia navštevujú neurologickú ambulanciu?

Najčastejšími dôvodmi, ktoré privedú pacientov do neurologických ambulancií, sú bolesti hlavy a chrbtice. Tvoria viac ako dve tretiny, ak nie tri štvrtiny práce neurológov v ambulanciách. Ďalšou veľkou skupinou pacientov sú ľudia s inými ochoreniami, často chronickými, ktoré sú spojené s neurologickými komplikáciami. Patria sem napríklad pacienti s cukrovkou, ktorí trpia diabetickou polyneuropatiou, alebo pacienti s rôznymi cievnymi postihnutiami, u ktorých sa pridružujú aj cievne zmeny na mozgu. Mnohé neurologické ambulancie sa špecializujú na ďalšie ochorenia nervového systému, napríklad na cievne ochorenia mozgu, Parkinsonovu chorobu či rôzne neuromuskulárne ochorenia.

Je bolesť jednoznačným symptómom neurologického ochorenia?

Nie každý pacient s bolesťou patrí do ambulancie neurológa. Chrbtica je napríklad veľmi často ortopedický problém, u starších ľudí reumatologický; bolesti hlavy v mnohých prípadoch súvisia s nezistenou alebo nekorigovanou arteriálnou hypertenziou. Tieto problémy by mali riešiť konkrétni špecialisti. Naopak, je množstvo pacientov, ktorí blúdia po desiatkach špecialistov, a nakoniec skončia u neurológa – s problémom, ktorí on sám za neurologický nepovažujú. Dokonca si myslím, že neurológ je špecialista, na ktorého ľudia často zabúdajú.

Ktoré problémy sú neurologické a ktoré nie?

Áno. Do prvej skupiny patria najrôznejšie spomínané bolesti chrbtice, končatín, kĺbov, ktoré môžu byť problémom celkom iného orgánového systému. Častejšie sú však prípady, keď sa pacient dostane k neurológovi až po návštevách u mnohých špecialistov, pričom od začiatku šlo o neurologický problém.

Najčastejšie zdravotné problémy bolesti nôh

Typickým príkladom je problém s citlivosťou alebo obmedzenou hybnosťou nôh. Ťažšiu chôdzu alebo bolesť, tŕpnutie, tlaky v jednej nohe, pripisuje pacient únave, zlému spánku, preťaženiu pri športe, no pri neurologickom vyšetrení sa nakoniec ukáže, že problém sa netýka len nohy, ale aj ruky – ide napríklad o oslabenie hybnosti, parézu, ktorá môže svedčiť o prekonaní cievnej mozgovej príhody.

Ďalší typický problém býva spojený s infekčnými ochoreniami, keď sa pri nich (alebo po ich) prekonaní objaví tŕpnutie končatín alebo polovice tela, stuhnutosť šije, ťažkosti pri vstávaní. V takýchto prípadoch je potrebné zvažovať a vylúčiť infekčné postihnutie mozgu.

Máme však aj tretiu skupinu problémov, keď je pacient v skutočnosti odporučený k psychiatrovi, ale on si povie, ‚veď nie som na hlavu‘, a neurológ má predsa k hlave celkom blízko – a tak padne voľba na návštevu neurologickej ambulancie.

V čom je práca neurológa v ambulancii náročná?

Neurológia je ťažká v tom, že spektrum patologických príznakov je nesmierne široké a neurologických diagnóz je skutočne veľmi veľa. V našej populácii sa však najčastejšie vyskytuje asi desiatka bežných diagnóz, s ktorými sa neurológ stretáva v ambulancii najintenzívnejšie. O to ťažšie je potom myslieť na všetky ostatné, raritnejšie príčiny.

Všeobecne je však v súčasnosti vo všetkých lekárskych odboroch tendencia, aby sa v čo najširšej miere využívali pomocné vyšetrenia. V neurológii ide najmä o rôzne zobrazovacie metódy – magnetickú rezonanciu, výpočtovú tomografiu, ultrazvuk a elektrofyziologické metódyelektromyografiu, elektroencefalografiu a podobne.

Všetky tieto metódy nám však poskytnú veľmi málo informácií, ak si nepoložíme otázky, čo vlastne hľadáme a prečo túto metódu indikujeme. Použitie týchto metód prichádza až po vstupnom neurologickom vyšetrení, ktoré je základom pre orientáciu v hľadaní odpovedí na tieto otázky.

Aké chyby robia pacienti pri prvej návšteve neurologickej ambulancie?

Veľkým problémom je, že pacienti chodia zásadne bez staršej dokumentácie, bez zoznamu liekov, ktoré užívajú, a lekár musí často najskôr riešiť niečo, čo už dávno vyriešené bolo. Je vhodné, aby pacient navštevoval špecialistov, vrátane neurológa, s celou svojou zdravotnou dokumentáciou, ako sa to rutinne robí v prípade hospitalizácie, alebo by mal so sebou kópie nálezov, aspoň z posledného roka. Neurológovi uľahčí prácu, sebe čas, pretože sa vyhne duplicitným vyšetreniam, no a zdravotníctvu nemalé finančné prostriedky. Prítomnosť kartičky – s upozornením, prípadne zoznamom liekov – je životne dôležitá aj v prípadoch závažnejších neurologických ochorení. Napríklad u epileptikov môže rýchla identifikácia problému pri záchvate v dopravnom prostriedku alebo na ulici doslova zachrániť život, pretože urýchli prácu záchranárom, náhodnému lekárovi, alebo uvedomelému spoluobčanovi, ochotnému poskytnúť prvú pomoc – a následne aj lekárom na pohotovosti a v nemocnici.

najčastejšie zdravotné problémy mozog

Čo býva najčastejšia príčina bolestí hlavy?

Pri bolestiach hlavy býva zriedkavé, že lekár dokáže určiť diagnózu už pri prvej návšteve neurologickej ambulancie, pretože pacienti sa málokedy dokážu „rozrozprávať“ tak, aby vedel hneď nájsť príčinu. Dôležité je, aby pacient vedel špecifikovať: mám bolesť na polovici hlavy; mám bolesti celej hlavy po fyzickej námahe; mám pichavé, šľahavé bolesti, akoby údery bičom, a to v oblasti tváre; mám bolesti hlavy, vyžarujúce z krčnej chrbtice; mám hlavu akoby zvieranú v obruči, alebo mi pri bolestiach slzí oko; mám pocity iskier pred očami.

Takto presne popísané jemné nuansy subjektívneho vnímania majú pre neurologickú diagnostiku nesmierny význam. Neurológ z nich vie veľmi pravdepodobne poskladať diagnózu, alebo navrhnúť ďalší vyšetrovací postup, aby konkrétnu diagnózu potvrdil alebo vyvrátil. Podľa príznakov môže ísť o bolesti hlavy, s pôvodom v krčnej chrbtici, o bolesti hlavy zo zubov, tzv. odontogénne bolesti hlavy. Neurológ vie posúdiť, či ide o migrénu, bolesti hlavy cievneho pôvodu a podobne.

Aká bolesť hlavy by nás mala priviesť do ambulancie lekára?

Nielen do ambulancie lekára, ale aj na pohotovostnú ambulanciu, alebo k zavolaniu záchrannej služby, by nás mala motivovať veľmi silná bolesť hlavy, keď nevieme prakticky vôbec fungovať. Tento typ bolesti, prípadne sprevádzaný zvracaním, svetloplachosť, stuhnutosťou šije, môže byť prejavom toho najvážnejšieho ochorenia, ktoré v prípade bolestí hlavy poznáme, a to je krvácanie do mozgu, alebo subarachnoidálne krvácanie. Toto by mali ľudia vedieť, a nikdy by takéto príznaky nemali podceniť.

Najčastejšie zdravotné problémy bolesti hlavy

Lekára musíme vyhľadať aj pri bolestiach hlavy, sprevádzaných ďalšími príznakmi: tŕpnutím polovice tela, neschopnosťou rozprávať, poruchami zraku, výpadkami v zornom poli, viditeľnou asymetriou (kdekoľvek na tele – ústny kútik, oslabenie hybnosti alebo tŕpnutie končatín polovice tela). Ide o situácie, v ktorých treba rozhodne vyhľadať lekára. Hoci sa množstvo neurologických diagnóz rozvíja pomaly, väčšina ťažkostí, ktoré súvisia s bolesťami hlavy, sú – naopak – rýchle, a v priebehu niekoľkých hodín sa môžu rozvinúť do život ohrozujúceho stavu.

Kedy je bolesť hlavy – naopak – bežná?

Tupá, sťahujúca hlavu, postihujúca striedavo jednu a druhú stranu hlavy, či bolesť, ktorú si uvedomujeme skôr v čase nečinnosti. Takéto ťažkosti môžu súvisieť so zmenami krvného tlaku, so zvýšeným napätím šijových svalov, so stresom v práci. Tento typ bolestí hlavy je „bežný“.

Dá sa tomuto typu bolestí hlavy vyhnúť?

Zdá sa, že náš životný štýl je momentálne predurčený na to, aby nás bolela nielen hlava, ale aj celé telo. Máme minimum fyzickej aktivity, monotónnu, sedavú prácu, vysokú stresovú záťaž, málo spíme, konzumujeme bez rozmyslenia, užívame množstvo potravinových doplnkov, sedíme v klimatizovaných miestnostiach.

Väčšina ľudí, ktorí trpia bolesťami hlavy, hovorí, že sa im to nikdy nestane na dovolenke, na prechádzke v prírode, alebo pri inej zábavnej aktivite. Najjednoduchšia prevencia je – dostatok pohybu, zdravá strava, dostatok tekutín, výdatný spánok, nefajčiť, nadmerne nekonzumovať alkohol energetické nápoje.

Najčastejšie zdravotné problémy chrbtica

Druhou veľkou skupinou bolestí, sú bolesti chrbtice, ktoré tiež súvisia s preferovaným životným štýlom.

Bolesť chrbtice môžu spôsobovať úrazy, skryté poranenia, vrodené vývojové chyby chrbtice a rôzne chronické ochorenia spojivového tkaniva. Bežné bolesti chrbta však majú svoj jednoduchý a často ľahko odstrániteľný dôvod. Medzi tri najdôležitejšie príčiny bolesti chrbta patria: nesprávny spôsob chôdze a sedenia (zlé držanie tela, nevhodná poloha pri pracovnom stole, doma, alebo v práci), nevhodný spôsob nosenia bremien (deti, nákupy) a nevhodný druh stáleho, nemenného pohybu (okopávanie v záhrade, monotónna poloha, v strnulej pozícii a pod.).

K týmto dlho známym dôvodom, sa v posledných rokoch pridal jeden nový, avšak o to nebezpečnejší – výrazné zmeny teploty prostredia v súvislosti s využívaním klimatizácie. Na degeneratívne zmeny na chrbtici, ktoré v podstate prebiehajú od detstva, má niekto vrodenú náchylnosť, a niekto si ich vypestuje životným štýlom. Degeneratívne zmeny obmedzujú rozsah pohyblivosti chrbtice, limitujú možnosti pohybu, prinášajú so sebou bolesti. Dobrou správou však je, že pri dostatku primeranej fyzickej námahy a bežnej telesnej aktivity, sa veľa problémov s chrbticou spontánne vyrieši.

Ktoré bolesti sú neurologické a ktoré sú prirodzené?

Jednoznačným varovným signálom, ktorý by mal viesť ku konzultácii s neurológom, sú bolesti chrbtice, ktoré vyžarujú do nôh – pokiaľ vyžarujú v priamke na končatinu, prípadne sú sprevádzané zhoršením hybnosti alebo výpadkom citlivosti. Takisto ťažkosti „sťahovavého“ charakteru, keď tŕpnutie postihuje striedavo ruky a nohy, a aj bolesti, ktoré sú sprevádzané poruchami zvieračov.

Niekoľkodňové silné bolesti bedrovej chrbtice, spojené s problémami pri močení (nemožnosť močiť, alebo mimovoľný únik moču), môžu signalizovať poškodenie miechy, či miechových koreňov, ktoré je možné reparovať iba v niekoľkých prvých hodinách, maximálne dňoch, odkedy bolesti vznikli. Nebezpečné sú aj náhle bolesti chrbtice po úraze, po skoku do vody, po banálnej dopravnej nehode. Mierna bolesť chrbta, ktorá nevyžaruje do nôh, a ustúpi po rozcvičení alebo krátkom odpočinku, je bežná po monotónnych činnostiach a nadmernej fyzickej námahe.

Najčastejšie zdravotné problémy dvíhanie ťažkých predmetov

Máme bežné bolesti zaháňať liekmi?

Úplné vyhýbanie sa liekom proti bolesti, nie je úplne správne, pretože môže vniknúť tzv. bludný kruh – na jednej strane cítime bolesť, usilujeme sa čo najmenej hýbať, bolesť upokojujeme ležaním, avšak zostávame stuhnutí a otupení bolesťou. V tomto prípade je ďaleko rozumnejšie, dať si jednu tabletku proti bolesti, a ak sa cítime o trochu lepšie, začať sa pomaly hýbať, a časť tela, ktorá bolí, postupne zaťažovať. A keď sa to nezlepší, treba navštíviť lekára.

Treba siahať po tabletke pri akejkoľvek bolesti?

Liečba všetkých druhov bolestí „zázračne pôsobiacimi analgetikami“, má rýchly efekt a je pre verejnosť ľahko dostupná. „Masáž“ reklamou je účinná  – aj naši pacienti udávajú, že berú tie lieky, na ktoré je v tom čase najmasívnejšia reklama. Reklamy však pacientom už nepovedia, že nadužívanie liekov proti bolesti môže mať  – paradoxne – opačný efekt.

Nie je málo pacientov, ktorí trpia bolesťami hlavy z nadužívania analgetík, a rozhodne treba varovať pred dlhodobým užívaním týchto liekov. Môžu totiž prinášať problémy s pečeňou, obličkami; napríklad nesteroidné antireumatiká (ibuprofen) sú pri nadužívaní (až u tretiny pacientov) zodpovedné za vznik žalúdočného vredu, alebo za krvácanie zo žalúdočno-črevného traktu. Na toto si dať treba veľký pozor.

Môže liek proti bolesti pri nadužívaní stratiť svoju silu?

To je veľmi bežný jav, ktorý sa týka analgetík, a tiež liekov „na upokojenie“, ktoré predpisujú aj mnohí lekári, ako bežné lieky na zhoršený psychický stav, nepokoj a nervozitu. Ide o lieky s najvyšším rizikom vzniku závislosti a tolerancie, tzn., že po čase ani oveľa vyššie dávky lieku nestačia na zmiernenie ťažkostí. A u analgetík je pri dlhodobom užívaní rovnakého preparátu vysoké riziko, že nielenže prestane pôsobiť, ale že na odstránenie bolesti už neúčinkujú ani žiadne iné lieky.

Najčastejšie zdravotné problémy lieky proti bolesti

Ako môžeme predchádzať neurologickým bolestiam?

Dávať si pozor na zdravý životný štýl. Pokiaľ bude človek pracovať 12 až 14 hodín denne, zväčša pred počítačom, nemôže očakávať, že sa bude mať stále len dobre. Nemierne dôležitý a podceňovaný je kvalitný a primeraný spánok. V porovnaní s našimi predkami spred sto rokov, spíme v priemere o hodinu menej, a predpokladá sa, že tento fakt čiastočne súvisí s nárastom metabolických ochorení, nádorových ochorení, so srdcovo-cievnymi ochoreniami a podobne.

Pokiaľ toto všetko robíme, a ťažkosti predsa len prídu, treba vyhľadať odborníkov. Rozhodne nekonzultujte len s priateľmi, alebo nehľadajte na internete. Ak ide o život, dispečer na záchranke vám poskytne relevantnejšiu a užitočnejšiu informáciu, než zmätočné, neoverené a často zavádzajúce fakty z internetu.

10 najčastejších neurologických diagnóz:

Informácie v tomto článku nenahrádzajú vyšetrenie u lekára.

1 odpovedí na “Neurologická ambulancia: Aké zdravotné problémy rieši neurológ?

  1. Spätné upozornenie: Stresová inkontinencia u žien je dnes už dobre riešiteľný problém - Xénia.sk

Pridaj komentár