Depresia: Prehľad depresívnych porúch a ich príznakov

Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Prežívate dlhšiu dobu smútok a rozmýšľate, že by príčinou mohla byť depresia? Stále sa vám zdá, že vaše príznaky sú iné, než čo ste doteraz o depresii počuli? Najčastejšie totiž hovoríme o depresívnej poruche alebo klinickej depresii. Sú však aj depresívne poruchy, s ktorými sa stretnú väčšinou ženy, iné majú len miernejšie príznaky. Niektoré akoby prichádzali s jesennými dažďami, iné sa zase striedajú s obdobiami prehnane dobrej nálady.

Môže byť depresia menej vážna alebo, naopak, veľmi ťažká?

Aké druhy depresívnych porúch poznáme?

Ako sa líšia ich príznaky?

Súvisí depresia s pôrodom alebo menštruáciou?

Vplýva na depresiu ročné obdobie?

Depresia môže byť mierna, ale aj hlboká ako priepasť

Jedným z kritérií pri posudzovaní depresívnej poruchy je miera jej závažnosti. Depresie delíme na ľahké, stredne ťažké a ťažké.

Ľahká forma depresívnej poruchy

Pri tejto forme spravidla dokážete ešte fungovať v bežnom živote, aj keď s väčšou námahou. Ten, kto vás dobre nepozná, si nemusí nič všimnúť. Ale vy to cítite – nič vás neteší a nebaví, ťažko sa vám sústredí na prácu, nechce sa vám stretávať s ľuďmi. Všetko vám pripadá beznádejné, prepadáte zúfalstvu. Stále vás niečo hnevá alebo nevysvetliteľne bolí. Príznaky môžu byť rôzne (viac o nich si môžete prečítať tu – vložiť odkaz na článok o príznakoch), ale vy viete, že niečo nie je v poriadku.

Mnohým niekedy ani nenapadne, že by mohlo ísť o túto poruchu, a prežijú s ňou aj roky. Pritom aj mierna forma depresívnej poruchy negatívne ovplyvňuje kvalitu života.

Ľahká depresívna porucha je zároveň najľahšie liečiteľná, nemusí vyžadovať užívanie psychofarmák. Oveľa dôležitejšia je psychologická alebo psychoterapeutická pomoc. Siahnuť môžete aj po voľnopredajných prírodných antidepresívach, ktoré dokážu pozitívne ovplyvniť vašu náladu a zároveň nemajú také výrazné vedľajšie účinky. Pomôže vám zmena životného štýlu, vďaka čomu sa prirodzene zvýši hladina serotonínu v mozgu. Stavte na každodenné cvičenie, pravidelný spánok, zdravú stravu a techniky na zmierňovanie stresu.

Ani ľahkú depresiu však neberte na ľahkú váhu! Ak ju budete prehliadať, môže prerásť do vážnejšej formy a je väčšia pravdepodobnosť, že sa bude opakovať.

Stredne ťažká forma depresívnej poruchy

Zasiahne do vášho života výraznejšie. Aj bežné činnosti pre vás predstavujú nesmiernu námahu – niekedy vám prichodí zaťažko aj vstať z postele. Depresia vám spôsobuje výrazné ťažkosti doma, v práci či škole i sociálnych vzťahoch – už ju pred okolím nezatajíte. Pridávajú sa problémy so sebaúctou, robíte si prehnané starosti, nálada sa vám nezlepšuje ani v priebehu týždňov.

Keďže sú príznaky výraznejšie, aj pre profesionálov či ľudí vo vašom okolí je jednoduchšie odhaliť, že vaše ťažkosti spôsobuje depresia. Liečba depresie býva väčšinou kombinovaná – zahŕňa užívanie antidepresív a psychoterapiu, napríklad kognitívno-behaviorálnu terapiu. Pri dodržiavaní liečby a podpore okolia nebýva potrebná hospitalizácia.

Ťažká forma depresívnej poruchy

Predošlé príznaky sa prehlbujú a pridávajú sa k nim ešte vážnejšie. Prepadáte sa do hlbokých pocitov bezcennosti, nič vám v živote nedáva zmysel. Môžete trpieť bludnými predstavami a halucináciami, duševnou strnulosťou – stuporom, keď sa akoby spomalí alebo úplne zastaví všetka vaša aktivita – tá psychická i tá fyzická. Myšlienky na samovraždu sú oveľa častejšie a výrazne sa zvyšuje aj riziko samovražedných pokusov.

Na zvládnutie ťažkej depresie je odborná pomoc nevyhnutná, a to čím skôr, tým lepšie. Okrem predpísania antidepresív vám lekár môže odporučiť aj hospitalizáciu, hlavne ak rozmýšľate o samovražde. Nezľaknite sa jej – v nemocnici budete vo väčšom bezpečí a môžu vám pod dohľadom lepšie nastaviť potrebnú liečbu.

Depresívne poruchy delíme aj podľa typických príznakov

Depresívna porucha (tiež sa môžete stretnúť s názvami unipolárna depresia, klinická depresia, depresívna epizóda, MDD – major depressive disorder)

O tejto forme depresie býva reč najčastejšie. Môže ísť o jednu depresívnu epizódu, ktorá po čase (alebo po vhodnej intervencii) odznie a už sa nemusí vyskytnúť počas života, alebo opakované depresívne epizódy (recidivujúca depresívna porucha). Vyznačuje sa príznakmi, ktoré si typicky spájame s depresiou:

• depresívna nálada,
• strata záujmu o obľúbené činnosti,
• zmeny hmotnosti,
• zmeny spánku,
• únava,
• pocity bezcennosti a viny,
• ťažkosti so sústredením a nerozhodnosť,
• myšlienky na smrť a samovraždu.

Pretrvávajúca depresívna porucha (chronická depresia, dystýmia)

Táto forma depresie sa vyznačuje chronicky skľúčenou náladou. Príznaky pri nej nebývajú také vážne ako pri klinickej depresii, ale pretrvávajú dlhšiu dobu, spravidla roky. Depresívna nálada môže na kratšiu dobu ustúpiť, ale znova sa vracia. Práve kvôli dlhému trvaniu môže do vášho života zasiahnuť výraznejšie.

Spoznáte ju podľa:

• minimálne 2 roky trvajúcej depresívnej nálady,
• pocitov smútku,
• straty záujmov a radosti zo života,
• hnevu a podráždenosti,
• pocitov viny,
• nízkej sebaúcty,
• porúch spánku,
• únavy.

Bipolárna afektívna porucha (bipolárna depresia, maniodepresívna porucha, maniodepresívna psychóza)

Diagnózu maniodepresia lekár stanoví, ak sa u vás vyskytne minimálne jedna depresívna a aspoň jedna manická epizóda, pri ktorých je výrazne zmenená vaša nálada a aktivita. Vaša nálada kolíše medzi dvoma extrémami – depresívne epizódy sa striedajú s epizódami mánie alebo miernejšej hypománie. Počas depresívnej epizódy zažívate príznaky typické pre klinickú depresiu. Počas manickej fázy sa môžu objaviť príznaky ako:

• zmena nálady do opačného extrému oproti depresívnej nálade,
• zvýšená energia a aktivita, znížená potreba spánku,
• zvýšenie libida,
• nesúvislé alebo iracionálne myšlienky,
• halucinácie a bludy.

Mohlo by sa zdať, že manická (alebo hypomanická) fáza je akousi odmenou za prežité utrpenie počas depresie. Človek zažíva psychickú pohodu, podáva lepšie výkony, ľahko nadväzuje kontakty. Ale aj mánia má svoje riziká. Kým pri depresívnej fáze sa zvyšuje riziko samovraždy, pri manickej fáze sa okrem rizika samovražedného správania znižuje aj miera kontroly. V takýchto chvíľach človek nadmerne riskuje, niekedy až do takej miery, že ohrozuje svoj život. Ide do neuvážených rozhodnutí a činov, napríklad premrhá celý svoj majetok alebo sa vrhá do sexuálnych dobrodružstiev. Kvôli zvýšenej energii zabúda na dôležité životné funkcie – neje, nespí. Môžu sa pridružiť aj psychotické príznaky.

Pri halucináciách môžete, napríklad, počuť hlasy, pri bludoch môžete byť presvedčení o svojej výnimočnosti, nepremožiteľnosti alebo špeciálnych schopnostiach.

Popôrodná depresia

Počas tehotenstva, pôrodu a v období po pôrode prechádza organizmus ženy obrovskými zmenami. Hormóny dokážu ženskou psychikou poriadne zamávať. Možno častejšie plačete, rozľútostia vás aj drobnosti, prepadáva vás nečakaná úzkosť a obavy. Takéto výkyvy nálad sprevádzajú niekedy každú mamičku.

Spozornejte však, ak vás po pôrode prepadajú čierne myšlienky dlhšiu dobu a neustupujú.

Príznaky popôrodnej depresie:

• neustupujúci smútok alebo výrazné kolísanie nálady,
• ťažkosti pri vytváraní väzby s bábätkom,
• výrazné pochybnosti o vašich materských schopnostiach,
• záchvaty úzkosti alebo paniky,
• myšlienky na ublíženie sebe alebo bábätku,
• myšlienky na samovraždu.

Popôrodná depresia môže prejsť až do popôrodnej psychózy, keď sa pridávajú príznaky ako zmätok, halucinácie alebo bludné predstavy. Tento stav predstavuje vysoké riziko pre matku aj pre dieťa, a preto neváhajte a rýchlo konajte!

Vyššie riziko popôrodnej depresie je u žien s nedostatočnou sociálnou oporou, vo väčšej životnej neistote (nižší sociálnoekonomický status, osamelé matky, nechcené tehotenstvo, matky, ktoré v nedávnej dobe prešli stresujúcimi životnými udalosťami a ktoré žijú v neuspokojivých partnerských vzťahoch). Ak sa dá, tak už pri plánovaní tehotenstva preto dbajte na vytvorenie „bezpečného hniezda“ – pre svoje dieťa i pre seba!

Predmenštruačná dysforická porucha (PMDD)

Niektoré ženy si príchod menštruácie ani nevšimnú, iné poznajú všetky typické príznaky predmenštruačného syndrómu – napätie, podráždenosť, únavu, náladovosť, kŕče v podbrušku či neodolateľnú chuť na sladké.

Pri predmenštruačnej dysforickej poruche sa ešte výraznejšie prejavujú príznaky súvisiace s náladou:

• smútok, beznádej,
• úzkosť, napätie,
• extrémna náladovosť,
• výrazná podráždenosť alebo hnev.

U žien trpiacich touto formou depresie môžu príznaky každý mesiac výrazne zasahovať do ich každodenného života alebo vzťahov v súkromí či práci. V prípade vážnych ťažkostí vám lekár môže odporučiť aj liečbu antidepresívami alebo užívanie hormonálnej antikoncepcie.

Sezónna afektívna porucha (SAD)

Poznáme to takmer všetci – počas letných slnečných dní sme plní optimizmu, pochmúrne jesenné dni v nás vyvolávajú melancholickú náladu. U niekoho môžu tieto zmeny počas ročných období prerásť až do poruchy.

Príznaky sezónnej afektívnej poruchy:

• depresia, priberanie na váhe, zvýšená únava a spavosť počas zimných mesiacov,
• bez príznakov depresie počas letných mesiacov.

Predpokladá sa, že túto poruchu spôsobuje nedostatok slnečného svetla, ktorý narúša cirkadiánny rytmus tela. Vôbec nás neprekvapí, že sa tento typ depresie objavuje častejšie v severských krajinách (a krajinách smerom k južnému pólu) a okolo rovníka je zriedkavý. Pri tomto type depresie pomáha fototerapia (terapia svetlom), ktorá vyrovnáva nedostatok slnečného svitu.

Atypická depresívna porucha

Od bežne známej depresívnej poruchy sa líši tým, že vám pozitívne udalosti dokážu dočasne zlepšiť náladu. Okrem toho by ste u seba mali pozorovať aspoň dva z nasledujúcich príznakov:

• nadmerná spavosť,
• zvýšená chuť do jedla alebo priberanie,
• zvýšená citlivosť na odmietnutie, s čím súvisia problémy vo vzťahoch a práci,
• únava, slabosť, pocit paralýzy alebo oťaženia tela či končatín.

Depresívne poruchy delíme aj podľa ich hlavnej príčiny vzniku:

• endogénna depresia – za jej príčinu sú považované vnútorné faktory, predovšetkým nerovnováha neurotransmiterov. v mozgu,
• psychogénna depresia – za jej pôvodom hľadajte, naopak, vonkajšie faktory, ktoré vyvolávajú stres a predstavujú veľkú psychickú záťaž (rozvod, úmrtie blízkeho, strata zamestnania alebo rôzne traumy).

Ich liečba je ale v zásade podobná, keďže predpokladáme bio-psycho-sociálny model podieľajúci sa na vzniku depresívnej poruchy ako takej.

Ak máte podozrenie, že niektorá z týchto depresívnych porúch komplikuje život vám alebo niekomu z vašich blízkych, neodkladajte vyhľadanie odbornej pomoci! Zodpovedajúca liečba vám prinesie viac pohody do života.

Odbornú kontrolu zabezpečila MUDr. Dagmar Breznoščáková, PhD., psychiatrička, psychoterapeutka, viceprezidentka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti, predsedníčka Psychofarmakologickej sekcie SPsS SLS, krajská odborníčka MZ SR pre psychiatriu, členka CPT Rady Európy za SR, členka Rady vlády SR pre duševné zdravie, výkonná riaditeľka ODOS, o. z.

Zdroje:

https://www.healthline.com/health/depression

https://www.verywellmind.com/common-types-of-depression-1067313

https://www.healthline.com/health/depression/mild-depression

https://www.verywellmind.com/what-are-the-signs-that-you-are-severely-depressed-1066883

https://www.verywellmind.com/what-is-moderate-depression-5072794

https://mediately.co/sk/icd/F00-F99/set/F30-F39/afektivne-poruchy

https://www.healthline.com/health/bipolar-disorder/bipolar-psychosis

https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/premenstrual-syndrome/expert-answers/pmdd/faq-20058315

https://www.webmd.com/depression/guide/atypical-depression

Pridaj komentár Zrušiť odpoveď

Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť.