Prevencia
Príznaky(Zdroj foto: AdobeStock.com)
Liečba epilepsie je dlhodobá záležitosť. Ak pacient pravidelne užíva tabletky na zníženie rizika záchvatov, jeho život sa podstatne zlepší.
Pri niektorých formách sa však odporúča iná alternatíva – chirurgický zákrok. To môže vyriešiť problémy so záchvatmi raz a navždy.
Kombinácia zdravého životného štýlu a užívania liekov
Len samotné dodržiavanie režimových opatrení, bez dôsledného užívania liekov, väčšinou nestačí. Takisto by nestačilo užívať tabletky, a pritom pravidelne piť alkohol alebo málo spávať.
Na druhej strane, upevnením fyzického i psychického zdravia môžete dosiahnuť stav bez záchvatov – tzv. kompenzovaný stav. Ak budete spolupracovať s lekárom a poctivo užívať lieky, máte dobrú šancu na život bez väčších obmedzení.
Epilepsia je chronické ochorenie, väčšinou celoživotné. A tomu by ste mali prispôsobiť každý deň v týždni. Potrebujete obmedziť alebo úplne vylúčiť všetky rizikové faktory, ktoré vyvolávajú epileptické záchvaty, na čo vám slúžia režimové opatrenia.
Štyri základné režimové opatrenia pri epilepsii:
- Pravidelný a dostatočný spánok.
- Vylúčenie alkoholu, drog a iných návykových látok.
- Zdravá strava a dostatok tekutín.
- Eliminácia stresu.
Môžem pracovať?
Nikde nie je napísané, že ak máte epilepsiu, musíte so všetkým skoncovať. Mnohým aktivitám sa po porade s lekárom môžete venovať aj naďalej. Týka sa to aj vášho zamestnania. Pokiaľ vás epilepsia neobmedzuje vo vykonávaní povinností, nie je žiaden dôvod na to, aby ste prestali pracovať.
Veďte si kalendár záchvatov
U niekoho môžu epileptické záchvaty prichádzať bez varovania, u iných nájdeme súvislosť s určitými okolnosťami. Napríklad niekoho postihne záchvat krátko po prebudení, u žien počas menštruácie sú zase najčastejšími spúšťačmi špecifické stimulácie, ako blikajúce svetlo, kontrast svetla a tmy.
Paleta spúšťačov je veľmi široká, preto si veďte kalendár záchvatov a zaznamenávajte doň všetky prekonané problémy, ako aj okolnosti ich vzniku. Podrobne si zapisujte, aké ste mali zdravotné ťažkosti, alebo či by nemohlo ísť o vedľajšie účinky liekov.
Mali by ste vysledovať nielen to, čo záchvat vyvolalo, ale aj to, čím sa dokážete záchvatu vyhnúť, alebo ho aspoň predvídať. Svoje záznamy vždy konzultujte s lekárom. Ak sa u vás záchvaty spájajú s bezvedomím, zaznamenávajte si miesta, kde ste sa práve nachádzali.
Hovorte otvorene o svojej epilepsii
Zverujte sa nielen najbližšej rodine, ale aj priateľom, spolužiakom, či kolegom v práci. Títo ľudia zohrávajú dôležitú úlohu vo vašom živote. Ak im poviete o svojej chorobe, ľahšie vám pomôžu, resp. nebudú prekvapení, keď príde epileptický záchvat.
Môžem šoférovať?
Pokiaľ vám diagnostikovali epilepsiu, nesmiete šoférovať. Vodičský preukaz treba vrátiť na príslušný úrad. Ak nebudete mať dlhší čas žiadne záchvaty, s potvrdením od lekára si môžete opäť sadnúť za volant.
Ako mi budú liečiť epilepsiu?
V súčasnosti sú hlavnou liečebnou metódou antiepileptiká. Sú to lieky, ktoré znižujú abnormálnu dráždivosť nervových buniek –normalizujú činnosť mozgu. Lekári dnes majú k dispozícii celý rad týchto tabletiek, takže vám vyberú najvhodnejší liek, aj podľa typu diagnostikovanej epilepsie.
A čo keď tento liek nezafunguje?
Ak vám prvý liek nezaberie, a to ani v prípade, že lekár zvýšil jeho dávkovanie, nasadí vám iný, ktorého dávka sa takisto dá postupne zvyšovať – až do stavu, keď záchvaty buď úplne vymiznú, alebo sa aspoň podstatne zmierni ich priebeh.
Niekedy trvá mnoho týždňov, dokonca mesiacov, kým lekár nájde ideálny liek, alebo vhodnú kombináciu liekov. Od vás sa očakáva trpezlivosť a dôvera v jeho schopnosti a skúsenosti. Verte, že každý lekár chce svojmu pacientovi pomôcť.
Dostanem lieky hneď po prvom záchvate?
Táto otázka sa rieši individuálne. Niekedy možno po prvom záchvate počkať, ako sa situácia vyvinie ďalej, inokedy na základe výsledkov EEG a ďalších vyšetrení lekár predpokladá, že riziko opakovania záchvatov je vysoké, a preto začnete s užívaním liekov hneď.
Častým dôvodom pre okamžité nasadenie liečby už po prvom záchvate, sú obavy a úzkosti pacienta, že dôjde k opakovaniu záchvatov. Naozaj sa stáva, že zo psychickej nepohody vyplynie ďalší epileptický záchvat.
Aké sú vedľajšie účinky liekov na epilepsiu?
Prevažná väčšina antiepileptík nespôsobuje u väčšiny pacientov žiadne nežiaduce účinky, alebo len veľmi slabé. Nemožno však vylúčiť ani závažnú reakciu. Preto musíte byť pod pravidelným dohľadom lekára.
Všetky abnormálne javy, ktoré sa u vás objavia, treba hlásiť. Lekár potom môže upraviť užívanie liekov. V žiadnom prípade si nesmiete svojvoľne znižovať alebo zvyšovať predpísanú dennú dávku!
Čo sa stane, ak vysadím antiepileptiká?
Lieky treba užívať aj vtedy, keď sa vaše problémy neopakujú. Antiepileptiká epilepsiu neliečia, len znižujú riziko vzniku ďalších záchvatov. Ich náhle vysadenie môže viesť k životu nebezpečným situáciám, ako je kumulácia epileptických záchvatov alebo epileptický status. Len lekár rozhoduje o tom, kedy môže byť liečba bez rizika pozvoľne ukončená.
Niektorí pacienti po nejakom čase žiadajú o vysadenie liekov. Lekári túto možnosť zvažujú najskôr po 2 až 3 rokoch bez záchvatov. Do úvahy pritom berú všetky faktory, ktoré môžu zvýšiť riziko návratu záchvatov, pokiaľ pacient nebude brať lieky.
3 hlavné dôvody, prečo sa liečiť
- Niekedy sa epilepsia začína iba malými záchvatmi, no po niekoľkých mesiacoch alebo rokoch sa pridajú veľké. Preto je dôležitá aj liečba malých záchvatov.
- Keďže záchvaty väčšinou prichádzajú bez varovania, hrozí vám úraz. Porucha vedomia môže prísť kdekoľvek, a preto je aj niekoľkosekundový výpadok život ohrozujúcou situáciou.
- Antiepileptiká výrazne znižujú riziko dlhotrvajúcich záchvatov, ktoré sú životu nebezpečné. Vďaka týmto liekom sa výrazne znižuje riziko náhleho úmrtia.
Chirurgická liečba epilepsie
Epilepsia sa obvykle lieči liekmi, niekedy je však možná, ale aj vhodnejšia epileptochirurgická liečba – a to za nasledujúcich podmienok:
- ide o ložiskovú epilepsiu – podrobné vyšetrenia preukážu, že záchvaty vychádzajú vždy z určitého ložiska v mozgu,
- liečba liekmi počas 2 rokov neviedla k zníženiu frekvencie záchvatov,
- predpokladáme zmiernenie záchvatov, a tým zlepšenie pacientovho života,
- riziko, že operácia spôsobí defekt, musí byť minimálne,
- pacient si operáciu jednoznačne želá.
Pre operáciu neexistuje spodná veková hranica, operovať možno aj dojčatá. Zákrok prichádza do úvahy iba asi u 2 až 4 % pacientov. Odborníci musia zohľadniť všetky riziká a komplikácie, ktoré z chirurgického zákroku vyplývajú.
Stimulácia blúdivého nervu
Blúdivý nerv je najdlhší párový hlavový nerv. Vedie z hlavy do krku a do hrudnej a brušnej dutiny. Jeho stimulácia sa v liečbe epilepsie využíva po celom svete. Nejde o operáciu na mozgu, stimulátor sa zavádza pod kožu, najčastejšie v hornej časti hrudníka. Od stimulátora vedie elektróda, ktorá je zakončená priamo na blúdivom nerve na krku.
Stimulátor sa potom pomocou počítača naprogramuje tak, aby v pravidelných intervaloch vysielal do blúdivého nervu elektrické signály. Frekvencia stimulácie je obvykle 30 sekúnd každých 5 minút. Intenzita záleží od tolerancie každého pacienta. So stúpajúcou toleranciou sa pri ďalších návštevách u lekára sila signálu postupne zvyšuje.
Človek zároveň dostane ručný magnet, ktorým, pokiaľ ho priblížime k stimulátoru, môže okamžite spustiť jednorazovú maximálnu stimuláciu. Môže to byť užitočné u pacientov s aurou, keďže magnet dokáže zastaviť začínajúci záchvat, alebo aspoň zmierniť jeho priebeh.
Stimuláciu blúdivého nervu zvažujú lekári u epileptikov, u ktorých sa nedarí dostať chorobu pod kontrolu pomocou liekov, alebo ktorí z nejakého dôvodu nemôžu podstúpiť epileptochirurgický zákrok.
Ketogénna strava a epilepsia
Ketogénna diéta sa využíva u niektorých pacientov s nedostatočnou odpoveďou na liečbu entiepileptikami. Toto stravovanie spočíva v príjme potravín s vysokým obsahom tukov a bielkovín, ale nízkym obsahom sacharidov.
V praxi to znamená – výrazné obmedzenie až úplné vylúčenie príloh, ako sú zemiaky, ryža, cestoviny, kuskus, obilniny a pečivo. Nejedia sa ani sladkosti, vrátane sladkého alebo prezretého ovocia. Naopak, odporúča sa mäso, syry, mlieko, jogurt, tvaroh, vajcia, ryby a zelenina. Dôležitý je dostatočný príjem nesladených tekutín.
Jedálniček sa zostavuje pre každého pacienta individuálne, pod odborným vedením lekára a po porade s nutričným odborníkom. Ak nevzniknú komplikácie, ketogénnu diétu môžete držať približne 2 roky. U mnohých pacientov však efekt pretrváva aj po skončení diéty.
Mení epilepsia osobnosť?
Epilepsia nie je psychické ochorenie, ani nevzniká na základe nejakej duševnej choroby. Je to ochorenie somatické – telesné.
U istého percenta pacientov však môže epilepsia viesť k určitým zmenám v psychickom prežívaní. Centrálna nervová sústava epileptika je „unaviteľnejšia“, a preto sa aj rýchlejšie „predráždi“ pri vnímaní okolitého diania. Z tohto dôvodu sa u epileptikov môžeme stretnúť so sklonmi k depresiám, s úzkostnými stavmi, podráždenosťou, s pocitmi menejcennosti alebo strachu.
Epilepsia môže v niektorých prípadoch zapríčiniť zhoršenie pamäti, koncentrácie, prípadne ďalších kognitívnych (poznávacích) funkcií.
Partnerské vzťahy epileptikov
Je pochopiteľné, že ľudia s epilepsiou majú obavy pri nadväzovaní intímnych vzťahov. Ak sa to však podarí a niekoho si nájdu, partneri musia byť k sebe úprimní a hovoriť o vplyve choroby na spoločný život.
U niektorých epileptikov sa prejavuje tiež znížená chuť na sex. Príčiny sú často psychosociálne alebo psychiatrické. Niekedy je tento stav vyvolaný samotnou epilepsiou. Aj tento problém však môžu vyriešiť antiepileptiká.
