Prevencia
Príznaky(Zdroj foto: AdobeStock.com)
Diabetes mellitus, alebo jednoducho cukrovka, je porucha, pri ktorej telo nedokáže správne hospodáriť s glukózou.
Ak je všetko v poriadku, potravu, ktorú prijímame, premieňa telo na jednoduchšie látky. Bunky využívajú tieto látky ako zdroj energie a na obnovu svojich štruktúr.
Hlavný zdroj energie predstavuje glukóza. Glukóza patrí medzi jednoduché cukry. Bunky organizmu z nej dokážu získavať energiu, ktorá je potrebná pre pohyb a správne fungovanie všetkých orgánov.
Glukózu privádza do všetkých častí ľudského tela krv – aj preto sa označuje ako krvný cukor. U zdravého človeka je množstvo glukózy v krvi stále, aby všetky bunky dostávali toľko glukózy, koľko práve potrebujú.
Hladina glukózy v krvi sa nazýva glykémia. Udáva sa v minimoloch na 1 liter – mmol/l. U zdravého človeka glykémia neklesá pod 3,3 mmol/l a nalačno nestúpa nad 5,5 mmol/l. Vyššia je len krátko po jedle, ale v priebehu 2 hodín klesá pod 7,8 mmol/l.
Pokiaľ nie je glukóza bunkami tela využitá ako zdroj energie, ukladá sa vo forme glykogénu (zložený cukor) najmä v pečeni, a pri nedostatku sa uvoľňuje.
Nadbytočná glukóza môže byť skladovaná aj v tukovom tkanive. Potom sa (podľa potreby), medzi jednotlivými dennými jedlami alebo počas fyzickej aktivity, uvoľňuje do krvi.
Pre optimálne fungovanie tela je dôležité, aby v krvi nebolo glukózy málo, ale ani veľa.
Štyri hormóny, ktoré „hospodária“ s glukózou v krvi:
- inzulín,
- glukagón,
- adrenalín,
- kortizol.
Inzulín je hormón, ktorý ako jediný glykémiu znižuje. Jeho vylučovanie je závislé od hladiny glukózy v krvi, najviac sa ho teda tvorí v čase, keď glykémia stúpa. Ostatné hormóny (glukagón, adrenalín, kortizol) glykémiu zvyšujú, laicky povedané – dávajú pokyny k uvoľňovaniu glukózy zo zásob v pečeni späť do krvi.
Súhra inzulínu a hormónov, ktoré pôsobia opačne, zaisťuje v tele efektívne hospodárenie s glukózou. Takto je zabezpečený plynulý prísun glukózy do celého tela, jej dobré spracovanie a využitie, vďaka čomu sa spoľahlivo udrží horná aj dolná (neprekročiteľná) hranica glykémie.
Pri cukrovke však rovnováha v tele zlyháva. Organizmus nedokáže udržať hladinu cukru v krvi pod kontrolou a prekračuje normu – hladina krvného cukru neúmerne stúpa. Dlhodobo zvýšená hladina glykémie spôsobuje mnoho nezvratných zdravotných poškodení:
- obličiek,
- srdca,
- očí,
- krvných ciev,
- nervov a mozgu.
Čo je inzulín?
Inzulín je peptidový hormón, produkovaný Langerhansovými ostrovčekmi podžalúdkovej žľazy – pankreasu. Je zložený z aminokyselín, a ľudský inzulín ich obsahuje celkovo 51.
Jeho názov pochádza z latinského slova „inzula“, ktoré v preklade znamená „ostrov“. Langerhansove ostrovčeky boli nazvané podľa objaviteľa Paula Langerhansa. Tieto ostrovčeky sú zoskupené a rozdelené po celom pankrease, najmä na jeho „chvoste„.
Hlavnou úlohou inzulínu je regulovanie (resp. znižovanie) hladiny cukrov v krvi. Jednoducho povedané, funguje to tak, že keď po jedle stúpne krvný cukor, pankreas produkuje inzulín a odovzdáva ho priamo do krvi. Medzi hodnotou cukru v krvi a produkciou inzulínu teda existuje priama súvislosť.
Okrem svojho veľkého významu pri využívaní glukózy z prijatej potravy, inzulín pôsobí aj na metabolizmus tukov a využívanie aminokyselín, ktoré sú stavebnými prvkami bielkovín. Umožňuje, aby sa glukóza získaná z potravy dostala do vnútra bunky a tam sa premenila na energiu.
Čo sa stane, ak máme v tele nedostatok inzulínu?
Keď je hladina cukru v krvi veľmi vysoká, časť cukru prechádza do moču. Odtiaľ pochádza názov diabetes – čo znamená pretekať, a mellitus – sladký ako med.
Ak je v organizme nedostatok inzulínu, glukóza nemôže vstúpiť do buniek. Bunky potom nemajú potrebnú energiu, a čo je horšie, zvyšuje sa hladina glukózy v krvi – vzniká choroba diabetes mellitus. Cukrovka sa celé roky nemusí nijako prejaviť. Zradná je aj v tom, že nebolí.
Typické príznaky cukrovky:
- veľký smäd,
- časté močenie,
- náhly hlad,
- malátnosť, nedostatok energie,
- svrbenie kože,
- poruchy videnia,
- náchylnosť na infekcie.
Inzulín ako liek
Základom liečby cukrovky je dlhodobé udržanie normálnej hladiny cukru v krvi. Udržanie správnej hladiny cukru v krvi možno dosiahnuť:
- kontrolovaným prísunom cukru v strave – tzv. diabetická diéta,
- správnym spaľovaním krvného cukru – primeraná a pravidelná fyzická námaha.
V mnohých prípadoch ochorenia však tieto opatrenia nie sú dostačujúce. Vtedy je potrebné pridať k režimu aj medikamentóznu liečbu. V liečbe cukrovky sa používajú:
- tabletky – perorálne antidiabetiká (PAD),
- priame podávanie inzulínu – podkožné alebo vnútrožilové injekcie.
Liečba inzulínom je doživotná pre pacientov s cukrovkou 1. typu.
Prečo nemôžeme inzulín podávať orálne (cez ústa)?
Inzulín je zložený z 51 aminokyselín. Pri orálnom podávaní by ich tráviaci trakt aminokyseliny rozložil a zmetabolizoval (tak ako iné bielkoviny) a inzulín by sa nevstrebal do krvného obehu. Tabletky znižujú glykémiu tak, že:
- stimulujú vylučovanie inzulínu z pankreasu,
- potláčajú ukladanie glukózy z potravy do pečene,
- spomaľujú vstrebávanie cukrov z čreva,
- zvyšujú citlivosť organizmu na vlastný inzulín.
O spôsobe liečby rozhoduje ošetrujúci lekár. Pre dobrý výsledok je rozhodujúca dobrá spolupráca medzi lekárom a pacientom.
Konvenčná inzulínová liečba
Ide o jednoduchší spôsob podávania inzulínu: 1 alebo 2 denné dávky. Tento typ liečby však nedokáže plne napodobniť normálny stav. Je vhodný pre diabetikov 2. typu, ktorí majú čiastočne zachované vlastné vylučovanie inzulínu.
Intenzifikovaná inzulínová liečba
Spočíva v podávaní 3 (alebo viacerých) denných injekcií inzulínu, alebo v používaní inzulínovej pumpy. Využíva sa u pacientov, u ktorých zlyháva konvenčná liečba, a najviac sa približuje fyziologickému stavu.
Inzulínový režim viacerých denných dávok pozostáva z krátkodobo účinkujúceho inzulínu pred jedlom (3x denne) a z inzulínu so strednodobým účinkom (1 alebo 2x denne). Inzulín sa užíva vo forme podkožných injekcií, a to pomocou špeciálnych inzulínových pier alebo inzulínovej pumpy.
Ihly sú veľmi tenučké a na pichanie si postupne zvykne každý pacient. Dokonca aj detskí pacienti sa veľmi rýchlo naučia, ako si bez pomoci rodičov pichať inzulín.
Čo je inzulínová pumpa?
Inzulínová pumpa je elektronicky riadený prístroj, ktorý zabezpečuje doteraz najprirodzenejší spôsob „vonkajšieho“ dodávania inzulínu. Táto moderná technológia umožňuje jemné dávkovanie inzulínu, resp. pružné zmeny dávok (podľa denných aktivít pacienta).
Inzulínová pumpa je veľká ako mobilný telefón a dá sa naprogramovať. Pumpa je spojená so senzormi v podkoží, ktoré neustále merajú glykémiu v krvi, podľa čoho sa dopĺňa inzulín. Nepretržité meranie glykémie dáva pacientovi presnú predstavu, ako na tom je.
Inzulín pre cukrovku 2. typu?
Diabetici 2. typu veľmi často potrebujú inzulín len prechodne, na krátky čas, napr. pri chorobe, infekcii, úraze, operácii, psychických problémoch, alebo keď aktuálne užívajú lieky, ktoré výrazne znižujú (alebo rušia) účinok perorálnych antidiabetík.
Liečba inzulínom u diabetika 2. typu je trvalá vtedy, keď riadne neužíva lieky na cukrovku, porušuje odporúčanú diétu (v zmysle nadbytočného príjmu sacharidov), má nedostatok pohybu, alebo keď už beta bunky nedokážu produkovať inzulín.
Liečba inzulínom vyžaduje sebadisciplínu
Rozumný človek si postupne zvykne na myšlienku, že inzulín je jeho nový spoločník. A bude to dobrý spoločník, pretože zlepší človeku život.
Okrem udržiavania správnej hladiny cukru v krvi, inzulín prináša úľavu od sprievodných znakov ochorenia – budete sa cítiť lepšie, ustúpi časté močenie, malátnosť, pocit smädu, poruchy spánku. To všetko prispieva k psychickej pohode.
Uznajte sami, nestojí to za to?
Zdroje:
http://www.teraz.sk/download/47/dia.pdf
