Príznaky(Zdroj foto: AdobeStock.com)
Onkologické ochorenia u detí sa objavujú od novorodeneckého veku až do skorej dospelosti.
V tomto článku si priblížime najčastejšie príznaky detských malignít v časovom slede od narodenia po adolescenciu.
Ako môžem zistiť, že sa niečo deje s mojím dieťaťom?
Príznaky malignít u detí sú často nešpecifické – strata na hmotnosti, slabosť, únavnosť, neprospievanie. Vtedy rodičia obvykle nemyslia na to, že ich dieťa postihlo vážne ochorenie.
My si preto budeme všímať hlavne typické príznaky, ktoré by mali upozorniť rodiča i detského lekára prvého kontaktu, že môže ísť o malígne ochorenie. Vymenujeme si tiež základné vyšetrenia, ktoré môže indikovať aj detský lekár.
Novorodenecký a dojčenský vek
V tomto veku sa najčastejšie prejavia malignity vrodené. V prípade, že je familiárny výskyt známy, napríklad u súrodenca, všetky pokrvné deti v rodine sú skríningovo sledované. Je to tak hlavne pri retinoblastóme – nádore, ktorý postihuje oko.
Najčastejšie malignity a príznaky u detí tohto veku
- Vrodená leukémia – bledosť, kožné krvácavé prejavy, hematómy (dieťa si nemôže spôsobiť hematóm samé), nevysvetliteľné teploty, nechuť do jedla, zväčšenie bruška (zväčšená slezina, pečeň). Vyšetrenie krvného obrazu nepoškodí dieťa natoľko, ako oddialenie diagnostiky. Preto s tým netreba váhať.
- Tumory brucha – neuroblastóm, germinálne tumory (teratómy), nefroblastóm, hepatoblastóm. Najčastejším prvým príznakom je nebolestivé zväčšovanie bruška, ktoré si rodič, a často ani detský lekár, nevšimne (na opačnom póle stojí nahmatanie veľkého tumoru). Menej časté príznaky: neprospievanie, nechuť do jedla, zápcha. Pri „asymetrickom“ priberaní (veľké bruško, tenké končatiny) je namieste sonografické vyšetrenie bruška. Neuroblastóm u dojčiat môže mať aj typické kožné prejavy – fialové hrčky na koži (tzv. „blueberry muffin“).
- Vrodená histiocytóza – závažné ochorenie, ktoré môže mať u dojčiat fatálny priebeh. Prejavuje sa kožnými léziami (podobnými petechiám či torpídnemu ekzému). Ak má dieťa navyše zväčšené bruško, neváhame s vyšetrením u odborného lekára.
- Retinoblastóm – typickým príznakom je tvz. „biele oko“. Je to najčastejší náhodný nález na fotografii dieťaťa. Očné vyšetrenie je nevyhnutné a neodkladné.
- Nádory CNS – najčastejším nálezom je zväčšovanie hlavičky, pretože lebečné švy ešte nie sú zrastené. Iné neurologické príznaky nastupujú neskôr. Zväčšovanie hlavičky je varovným príznakom, preto detský lekár sleduje obvod hlavičky v prvom roku veku dieťaťa.
Predškolský vek
V tomto veku môžu na onkologické ochorenie poukazovať celkové (nešpecifické) príznaky – nadmerná únava, neprospievanie, nízky vzrast, alebo (naopak) vysoký vzrast.
Najčastejšie malignity a príznaky u detí tohto veku
- Leukémia – chudokrvnosť, bledosť, slabosť, spavosť, trombocytopénia – krvácavosť, hlavne modriny na končatinách (pri minimálnom úraze, alebo aj spontánne), opakované zápaly, zväčšené lymfatické uzliny (porucha imunity). Častým a prehliadaným príznakom sú kostné bolesti, hlavne chrbta a nôh. Dieťa odmieta chodiť, a preto je mylne posielané k ortopédovi, ktorý však nič špecifické nezistí. Pri týchto príznakoch je nevyhnutné vyšetrenie krvného obrazu.
- Neuroblastóm, nefroblastóm – nádory brucha sa prejavujú bolesťami brucha, poruchami trávenia – nechutenstvom, zápchou, hnačkami, nepriechodnosťou čriev, asymetrickým vyklenutím brucha. Sonografické vyšetrenie je pre dieťa úplne neškodné a netraumatické, pričom spoľahlivo vylúči (potvrdí) prítomnosť nádoru.
- Lymfóm – už v predškolskom veku vznikajú nádory z lymfatického tkaniva, hlavne zo skupiny non-Hodgkinových lymfómov (NHL). Pokiaľ sa vyskytujú v bruchu, zaznamenávame rovnaké príznaky ako pri brušných nádoroch. Ak sa usídlia v hrudníku, pozorujeme dušnosť. Keďže krk je ľahko dostupná lokalita, môžeme na ňom nájsť zväčšené lymfatické uzliny. Malígna uzlina je väčšinou jednostranná, veľká, tvrdá a nepohyblivá. Býva menej bolestivá ako zápalová. Všetky spomenuté časti tela (teda brucho, hrudník a krk) môžeme podrobiť sonografickému vyšetreniu.
- Nádory CNS – objavujú sa klasické neurologické príznaky – bolesť hlavy, ranné zvracanie (nalačno), poruchy rovnováhy, poruchy zraku, jednostranné neurologické poškodenia. Neurologické vyšetrenie je nevyhnutné, a to hlavne pri opakovaných problémoch.
- Sarkóm mäkkých tkanív – prejavuje sa najmä nebolestivou „hrčkou“ na svaloch, najčastejšie na hrudníku a končatinách. Sarkóm mäkkých tkanív nemá špecifické príznaky.
Mladší školský vek
V tomto veku už dieťa dokáže sprostredkovať svoje subjektívne i objektívne problémy. Odobratie anamnézy sa tak dostáva do popredia vyšetrenia.
Najčastejšie malignity a príznaky u detí tohto veku
- Leukémia – prejavuje sa zvýšenou únavnosťou, chorobnosťou, koža má nažltlý kolorit, tvoria sa petéchie (z nedostatku trombocytov), hlavne na miestach tlaku odevu. Deti mávajú zväčšené lymfatické uzliny, kostné bolesti bývajú lokalizované do chrbta.
- Lymfóm – ako u detí v predškolskom veku, najčastejší je non-Hodginský lymfóm. Jeho celkové príznaky – zvýšená teplota, zväčšené lymfatické uzliny, bolesti brucha – pri brušných lymfómoch, dušnosť – pri postihnutí hrudníka.
- Nádory CNS – dominujú bolesti hlavy, ranné nevoľnosti, zvracanie, poruchy rovnováhy a zraku. Môžu sa vyskytnúť náhle poruchy správania a učenia. Jednostranné neurologické postihnutie je zriedkavejšie.
- Sarkómy mäkkých tkanív – v tomto veku sa objavujú nielen na trupe a končatinách, ale u chlapcov sa prejavia aj ako nebolestivé zdurenie v okolí semenníka.
Starší školský vek a adolescencia
U starších detí majú príznaky onkologického ochorenia svoje špecifiká. Evidujeme nádory, ktoré sú typické pre detský vek, ale začínajú sa objavovať aj nádory dospelého veku.
Adolescenti svoje obtiaže často bagatelizujú, disimulujú – preto sa neobrátia na rodičov alebo lekára, čo často vedie k oneskorenej diagnostike, a tým zhoršeniu prognózy.
Najčastejšie malignity a príznaky u detí tohto veku
- Leukémia – v tomto veku má druhý vrchol výskytu. Slabosť a únavnosť je často pripisovaná nadmernému zaťaženiu v škole, prípadne je (hlavne u chlapcov) disimulovaná. Bledosť kože a krvácavé prejavy sú zas maskované u dievčat. Na vyšetrenie krvného obrazu u adolescentov treba myslieť pri opakovaných infekciách a pri ťažkom menštruačnom krvácaní u dievčat.
- Lymfóm – v tomto veku sa vyskytuje pomerne často. Hlavné príznaky – asymetricky zväčšené lymfatické uzliny na krku, hlavne supraklavikulárne (nad kľúčnou kosťou), dušnosť – pri nádore mediastína, bolesti brucha a nevysvetliteľné horúčky (pri brušných lymfómoch) sú pre tento druh nádoru typické. Základným vyšetrením je RTG hrudníka (u adolescenta je sonografia hrudníka menej výpovedná, ako u menších detí) a sonografické vyšetrenie brucha.
- Kostné nádory – typické nádory pre tento vek. Často sa demaskujú po banálnych úrazoch, typická je nočná bolesť, výrazný, nemiznúci tvrdý „opuch“. Kostné nádory bývajú disimulované a podceňované, preto sú často diagnostikované až s metastatickým postihom.
- Germinálne nádory – ich diagnostika je v tomto veku veľmi ťažká. Príznaky u chlapcov – nebolestivé zdurenie jedného semenníka, u dievčat – poruchy menštruačného cyklu, bolesť pri menštruačnom krvácaní (dysmenorea), bolesti brucha. Pacienti tieto príznaky zvyknú dlhodobo podceňovať alebo zatajovať, a tým sa urologické či gynekologické vyšetrenie odďaľuje. Pri tejto vekovej kategórii treba trvať na zlepšení osvety, najmä kvôli prekonaniu falošného ostychu – poučenie chlapcov o samovyšetrovaní semenníkov a dievčat o pravidelnej perióde.
- Nádory CNS – najčastejšie sa prejavujú typickou neurologickou symptomatológiou – bolesť hlavy, ranné zvracanie (u adolescentiek sa skôr myslí na graviditu, než na nádor CNS), poruchy rovnováhy, ale aj zmeny osobnosti.
Vyšetrenia
Okrem fyzikálneho vyšetrenia dieťaťa, sú pri podozrení na onkologické ochorenie dostupné viaceré vyšetrenia, ktoré môže indikovať aj detský lekár (prvého kontaktu).
Je potrebné postupovať od najjednoduchších vyšetrení k zložitejším, keďže základná diagnostika predstavuje najkratšiu cestu, ktorá nás často dovedie k vylúčeniu či potvrdeniu diagnózy.
Odstrašujúci príklad:
Matke dieťaťa sa zdalo, že dieťa má zhrubnutý krk. S pomocou „doktora Google“ sa rozhodla, že dieťa má strumu (zväčšenú štítnu žľazu). Bez návštevy detského lekára objednala dieťa k endokrinológovi.
Termín vyšetrenia bol o 2 týždne. Medzitým dieťa dostalo teploty a začalo kašľať. Matka navštívila detskú lekárku bez dieťaťa, dala preň predpísať antibiotiká, lebo „s ním nepôjde k lekárovi, keď je choré“.
Stav sa nezlepšoval, zhrubnutie krku sa zhoršovalo. Preto sa matka rozhodla, že dieťaťu dá urobiť magnetickú rezonanciu krku (platená služba). Na snímke bol zistený opuch krku, spôsobený „pravdepodobne“ útlakom v oblasti hrudníka.
Vtedy matka s dieťaťom prvýkrát navštívila detského lekára – na RTG hrudníka bol zistený nádor v hrudníku a v krvnom obraze bola potvrdená leukémia, ktorej sprievodným príznakom je aj tumor mediastína.
Keby boli vykonané tieto dve jednoduché vyšetrenia, ktorých výsledky sú aj pri najpomalšom postupe známe do 24 hodín, mohlo byť dieťa diagnostikované o 3 týždne skôr.
Aké laboratórne vyšetrenia môže detský lekár indikovať, ak má podozrenie na malignitu?
- vyšetrenie krvného obrazu,
- sedimentácia erytrocytov,
- biochémia séra a moču,
- zobrazovacie vyšetrenia: sonografia mozgu, krku, mediastína, brucha, RTG hrudníka.
- iné odborné vyšetrenia: očné, neurologické, gynekologické, urologické, ortopedické, chirurgické.
Ak detský lekár objedná pacienta k onkológovi, ten indikuje vyšetrenie počítačovou tomografiou, magnetickou rezonanciou či pozitrónovou emisnou tomografiou. Môže tiež odporučiť špeciálne hematologické a biochemické vyšetrenia, či vyšetrenie nádorových markerov.
Príznaky onkologických ochorení u detí sú iné, ako u dospelých onkologických pacientov – hlavne preto, že spektrum detských malignít je úplne iné, ako u dospelých.
Práve z tohto dôvodu neradno nič podceňovať, ale pri akomkoľvek podozrení navštíviť detského lekára, ktorý indikuje ďalšie vyšetrenia.
11 najčastejších otázok rodiča detského onkologického pacienta
1. Je onkologické ochorenie dedičné?
Odpoveď: Niektoré onkologické ochorenia sú dedičné. Príkladom je retinoblastóm – nádor oka (vychádzajúci z buniek sietnice), ktorý je dedičný. Rodinný (familiárny) výskyt je bežný – súrodenec, resp. dieťa pacienta s retinoblastómom má vyššiu pravdepodobnosť ochorenia ako ostatná populácia. Avšak, dieťa nemá vyššiu pravdepodobnosť onkologického ochorenia, ak má napríklad starý rodič nádor pľúc.
2. Je onkologické ochorenie nákazlivé?
Odpoveď: Nie, nie je. Kontaktom s človekom, ktorý má onkologické ochorenie, nie je možné ochorieť. Skôr je ohrozený onkologický pacient, keďže má počas choroby a liečby zníženú imunitu, a teda je náchylnejší k infekciám.
3. Súvisí onkologické ochorenie s očkovaním, stravou, životným štýlom? A mohli sme mu predísť?
Odpoveď: S očkovaním nijako nesúvisí, nebola publikovaná jediná seriózna vedecká štúdia, ktorá by spojila vznik onkologického ochorenia s preventívnou vakcináciou. U detí (na rozdiel od dospelých) nesúvisí ani so životným štýlom. Bežné „civilizačné“ onkologické ochorenia, súvisiace s nadváhou, konzumáciou nevhodnej stravy a alkoholu, resp. s fajčením, sa u detí nevyskytujú, a preto sa im nedá predchádzať.
4. Je onkologická liečba toxická? Ak áno, prečo sa podáva?
Odpoveď: Áno, je. Liečba chemoterapiou a rádioterapiou má veľa vedľajších účinkov, pretože pôsobí na množiace sa bunky – a nielen tie rakovinové, ale aj na iné, ktoré sa množia a obnovujú, konkrétne na bunky vlasových korienkov (vypadávanie vlasov), bunky slizníc (afty), bunky steny čreva (hnačky), bunky kostnej drene (anémia, trombocytopénia). Cielená liečba sa snaží o elimináciu týchto vedľajších účinkov, a to tak, že útočí len na nádorové bunky (rozoznáva ich podľa genetických znakov, ktoré nesú). Žiaľ, aj táto liečba má vedľajšie účinky, a nie je účinná pri každom onkologickom ochorení. Nevyhnutnosť tejto liečby však vyplýva z faktu, že neliečené onkologické ochorenie vedie k istej smrti pacienta.
5. Existuje účinná alternatívna terapia onkologických ochorení?
Odpoveď: Nie, neexistuje. Ani jedna z terapií typu fytoterapia, biorezonancia, MMS či homeopatia, onkologické ochorenie nelieči. Ako jediná (výhradná) terapia je úplne neúčinná, a tým škodlivá. Podporné potravinové doplnky, napr. typu „podpora imunity“, môžu byť síce neškodné, ale nie sú účinné. Niektoré potravinové doplnky môžu mať vedľajšie účinky, ktoré sa násobia onkologickou liečbou – napríklad pôsobia na kostnú dreň či pečeň, a preto ich používanie treba konzultovať s ošetrujúcim lekárom.
6. Sú onkologické ochorenia smrteľné? Sú onkologické ochorenia stopercentne vyliečiteľné?
Odpoveď: To závisí od diagnózy. Väčšina detských onkologických ochorení je liečiteľná, v zmysle, že pacient po liečbe dlhodobo (do dospelosti) prežíva v remisii – t.j. v stave bez známok ochorenia. Avšak, ochorenia diagnostikované v štádiu diseminácie (keď má pacient už metastázy) vykazujú oveľa horšiu prognózu, rovnako ako neoperovateľné nádory CNS. Napriek tomu sa dá onkologickou liečbou život predĺžiť a skvalitniť.
7. Bude pacient po odliečení onkologického ochorenia viesť „normálny“ život?
Odpoveď: Áno, väčšina pacientov po odliečení onkologického ochorenia vedie normálny život; chodia do školy, študujú, majú deti.
8. Je detský pacient po odliečení onkologického ochorenia ďalej sledovaný onkológom? Je po 5 rokoch bez recidívy „vyliečený“?
Odpoveď: Pacient po odliečení onkologického ochorenia by mal byť ďalej sledovaný onkológom, a to pre zachytenie možnej recidívy, resp. odhalenie a liečbu neskorých následkov choroby. Vo svete sa preferuje trvalé sledovanie – napr. 1x ročne. U nás sú pacienti sledovaní detským onkológom do 18. roku života, potom ich sleduje onkológ pre dospelých. 5 rokov od odliečenia je historická štatistická hranica. Je dlhodobo overené, že väčšina recidív vzniká do 5. roku po skončení liečby. Avšak, recidíva či sekundárna malignita môže nastať aj po tomto „termíne“.
9. Mám svojmu dieťaťu povedať, že má onkologické ochorenie?
Odpoveď: Áno. Informáciu treba podať primerane veku dieťaťa. Zároveň dieťaťu vysvetlíme, prečo musí chodiť do nemocnice, prečo musí absolvovať vyšetrenia a odbery krvi, či brať lieky. Pri zainteresovaní dieťaťa do priebehu liečby môže pomôcť lekár, psychológ či arteterapeut, ale hlavná zodpovednosť je na rodičovi, ako na niekom, komu dieťa najviac dôveruje a koho dieťa najlepšie pozná.
10. Ako ovplyvní onkologické ochorenie dieťaťa našu rodinu?
Odpoveď: Počas hospitalizácie je vhodná prítomnosť rodiča, hlavne u malých detí. Je možné získať „PN-ku“ až na 1 rok, kým sa dieťa lieči. Aj staršie deti a adolescenti profitujú z prítomnosti rodiča. V domácom prostredí zabezpečujeme, aby dieťa nebolo vystavené riziku infekcie. V prípade, že rodina utrpí hospitalizáciou dieťaťa finančnú stratu – napríklad výpadok príjmu hospitalizovaného rodiča, je možné získať sociálne kompenzácie, o ktorých vás informuje sociálna sestra. Dieťa počas onkologickej liečby nemôže navštevovať školu, no mali by sme preň získať individuálny študijný plán na škole, do ktorej chodilo. Výučba môže prebiehať aj počas hospitalizácie.
11. Kde získam informácie o chorobe a liečbe svojho dieťaťa?
Odpoveď: V prvom rade u ošetrujúceho lekára. Informácie získané z internetu, od známych či inak, opäť konzultujte s ním.
Autorka je detská onkologička
Tento článok vyšiel v jednom z vydaní časopisu Onko od spoločnosti Medmedia.
