Zápcha: Vláknina je prírodné preháňadlo a probiotikum

(Zdroj foto: AdobeStock.com)

Nie je prekvapujúce, že „lenivým črevom“ – zápchou, trpí veľká časť populácie. Zápcha býva častým problémom detského veku, v tehotenstve, no vie potrápiť i dospelých.

Mnohí z nás sa domnievajú, že ide o banalitu, avšak dlhodobá zápcha môže znepríjemniť a skomplikovať nielen pracovný, ale i súkromný život.

Vo väčšine prípadov sa zápchy obávať nemusíme, to však neznamená, že ju môžeme podceňovať.

Niekedy totiž býva príčinou a sprievodným javom niektorých závažnejších ochorení.

Kedy ide o zápchu?

O zápche (obstipácii) hovoríme vo všeobecnosti vtedy, ak sa črevo spontánne vyprázdňuje menej často, ako každé 2 – 3 dni (1).

Nejde však len o frekvenciu vyprázdňovania, ale tiež o zmenu v objeme, váhe, konzistencii a ľahkosti priechodu stolice. Pasáž črevom je v tomto prípade spomalená a vylučovanie stolice potlačené.

Symptómy zápchy:

bezvodá, tuhá (tvrdá) stolica,
malá alebo nepravidelná stolica,
sťažené, neúplné (problematické) vyprázdňovanie,
pocity diskomfortu v bruchu (spôsobené nazhromadením plynov),
kŕče a nafukovanie (sprevádzané nadmerným odchodom plynov),
bolesti chrbta, či hlavy,
výrazné nechutenstvo,
paradoxná hnačka, čo je mimovoľné obtekanie tuhej stolice.

zápcha bolesti vyprázdňovanie

Ako vidíme, definovať zápchu nie je úplne jednoduché. Obstipácia je pojem do istej miery subjektívny, a navyše, neexistuje všeobecne platná norma v počte stolíc a ich konzistencií (2).

A keďže pacienti so zápchou majú celé spektrum príznakov, lekár vyslovuje diagnózu často len na základe otázok, či „bola“ stolica, a ako často.

Pacient so zápchou však môže chodiť na záchod pokojne každý deň, avšak jeho problémom môže byť zložité vyprázdňovanie.

Príčiny vzniku zápchy

Zásadnou podmienkou pre správnu funkciu čriev a dokonalé vyprázdňovanie stolice je súhra niekoľkých faktorov. Narušenie aspoň jedného z nich, môže viesť k zápche.

Podľa príčin vzniku, rozlišujeme:

zápchy, ktoré vznikli v dôsledku vonkajších (exogénnych) vplyvov.
zápchy, ktoré vznikli pôsobením vnútorných (endogénnych) faktorov.

cvičenie v parku

Exogénne vplyvy

Nedostatočná fyzická aktivita. Fyzická aktivita zvyšuje svalový tonus (fyziologické napnutie svalov), a teda podporuje aj motilitu hrubého čreva. Zápcha vzniká často u ľudí s nedostatkom pohybu, a býva obrovským problémom u imobilných pacientov.
Nesprávna životospráva. Opakované stresové situácie pôsobia na hrubé črevo sťahujúco, čím narušujú fyziologické procesy v čreve. Pacient si môže zápchu „vypestovať“ aj sám, a to potlačovaním spontánneho defekačného reflexu (nutkania na stolicu) – v dennom zhone, pri nevyhovujúcich hygienických podmienkach (v škole, v práci), v obave z bolesti pri vyprázdňovaní. K zápche veľkou mierou prispieva i nevhodná skladba stravy – nízky obsah vlákniny v strave, hladovanie a nedodržiavanie pitného režimu, čo spôsobí zníženie črevného obsahu, a následne zápchu.
Psychosociálne aspekty. Patrí sem strach z vyprázdňovania (tabuizovanie „veľkej potreby“), resp. odpor k stolici (a jej vyprázdňovaniu), čo býva časté hlavne u malých detí. U dospelých je zase rozšírený ostych pri vyprázdňovaní na verejných toaletách.
Nežiaduce účinky liečiv (3). Zápcha býva častým sprievodným javom užívania niektorých druhov liečiv. Patria sem:

železnaté ióny – na liečbu anémie (chudokrvnosti),
antacída – na pálení záhy. Obsahujú hydroxid hlinitý a uhličitan vápenatý.
častejšie užívanie kyseliny acetylsalycylovej a paracetamolu – na liečbu horúčky, bolesti a zápalu,
opiáty a opioidy,
celková anestéza,
kortikosteroidy,
niektoré psychofarmaká, tricyklické antidepresíva, sedatíva.

Okrem uvedených liečiv, môžu zápchu spôsobiť aj doplnky stravy s účinnou látkou chondroitin sulfát a glukosamin (pri artrózach), a vápenaté soli, používané ako podpora pri liečbe osteoporózy (2).

zápcha lieky

Endogénne faktory

Ide o organické a funkčné poruchy tráviacej trubice, či iné ochorenia. Zaraďujeme sem:

Vyhasnutie defekačného reflexu (z vyššie uvedených dôvodov).
Bolestivý nález v oblasti konečníku (napr. fissura, tzv. trhlina v oblasti ritného otvoru)
Porucha motility čreva.
Prekážky v črevách (zúženie, zauzlenie…).
Ochorenie štítnej žľazy.

Prečítajte si tiež:

Liečba zápchy

Terapia je dlhodobá a komplexná. Najdôležitejšie podmienky:

Pravidelná strava.
Jedlo dobre požuť, nejesť hltavo.
Dostatok tekutín.
Individuálne upravená fyzická aktivita.
Masáže brucha (v smere hodinových ručičiek).
Nácvik defekačného (vyprázdňovacieho) reflexu, nepotlačovanie nutkania na stolicu.
Obmedzenie laxatív (preháňadiel).

zápcha masáž brucha

Zápcha a správne stravovanie

Úprava stravy patrí medzi základné odporúčania. Zmena stravovacích návykov totiž dokáže zlepšiť črevnú peristaltiku, a nenúti tak pacienta, aby užíval laxatíva.

V prvom rade, pacient by mať piť dostatočné množstvo tekutín (podľa svojho veku, hmotnosti, fyzickej aktivity a teploty prostredia). Udáva sa, že optimálne množstvo je 35 ml/kg/deň; ide ale len o orientačné číslo, nič nehovoriace o ovplyvňujúcich faktoroch (2).

Je nutné dbať o dostatočný príjem vlákniny, ktorá pozitívne vplýva na peristaltiku (rytmický pohyb čriev). Vláknina zväčšuje objem stolice, a zároveň ju zmäkčuje. Slúži ako prírodné preháňadlo, a tiež ako prebiotikum.

Vláknina je súhrnný názov pre jedlé časti rastlín, ktoré organizmus nevie stráviť ani vstrebať. Ide o hemicelulózu, celulózu, pektíny, lignín, inulín, beta glukány a iné. Zdrojom týchto balastných látok sú:

obilniny (a výrobky z nich),
ovocie a zelenina (najmä strukoviny, napr. fazuľa, šošovica, hrach),
orechy a semienka,
huby.

Společnosť pro výživu odporúča prijať 30 g vlákniny/deň (platí pre dospelých). Dojčatá a batoľatá do 2 rokov veku by mali za deň prijať 5 g vlákniny, pre staršie deti platí jednoduchá rovnica: vek dieťaťa + 5 g (4).

zápcha strukoviny

Praktické rady na záver

Do jedálnička zaraďte potraviny, ktoré podporujú proces trávenia – mliečne výrobky (kefír, acidofilné mlieko, jogurty); sú vhodné na desiatu, či olovrant.
Na povzbudenie peristaltiky vyskúšajte pšeničné otruby či ľanové semiačka – môžete ich pridať do jogurtov, tvarohu, kaší, šalátov. Keďže pšeničné otruby a ľanové semiačka v čreve napúčajú, po ich konzumácii vypite pohár vody.
Odporúčajú sa 2 porcie ovocia a 3 porcie zeleniny o veľkosti päste človeka, ktorému patrí, najlepšie v surovom stave. Na zápchu sú dobré sušené slivky či kyslá kapusta, príliš sa neodporúčajú zrelé banány a varená mrkva.
Pri pečení vyskúšajte (namiesto klasickej bielej múky) celozrnnú špaldovú – obsahuje vyššie množstvo vlákniny.
Vyskúšajte tzv. pseudoobilniny – pohanku, amarant, quinou; vhodné sú vo forme kaší či príloh. Ako kaša sa dá pripraviť aj proso (nasladko, i naslano).
Neodporúča sa: sladké, kysnuté, čajové pečivo, pečivo z listového a plundrového cesta, pufované kukuričné či pšeničné výrobky (tzv. „polystyrénové“ chlebíčky).

Zdroje

KASPER, H.: Výživa v medicíne a dietetika. Grada, Praha, 2015, s 200-203. ISBN 978-80-247-4533-6
JANÍČKOVÁ,G.: Nutriční opatření u zácpy. Brožúra spoločnosti DEBRA. Dostupné na: http://www.ebcentrum.cz/upload/file/nutricni_opatreni_u_zacpy_brozura_a5.pdf
MARTÍNKOVÁ, J. a kol: Farmakologie pro studenty zdravotníckych oborů. Grada, 2007, s 380. ISBN 978-80-247-1356-4
http://sdetmiprotiobezite.cz/wp-ontent/uploads/2013/08/uzdravme_skolni_automat_exter-1.pdf