Click here!

Diagnostika reumy: Ako sa zisťuje reuma? Pripravte sa na reumatologické vyšetrenie

(Zdroj foto: AdobeStock.com)

Opuchnuté a bolestivé kĺby, poruchy spánku, ranná stuhnutosť – ešte stále ste neboli u lekára?

Aj všeobecný lekár pomerne rýchlo usúdi, že by mohlo ísť o reumatoidnú artritídu.

Samozrejme, na podrobnejšie vyšetrenie vás pošle k špecialistovi – reumatológovi.

Ako prebieha reumatologické vyšetrenie?

Ako sa naň pripraviť?        

Bude vás vyšetrenie bolieť?

Ktoré diagnózy pripomínajú reumatoidnú artritídu?

Reumatické ochorenia

Ak ste si doteraz mysleli, že na svete existuje len jedna reumatická choroba, nie je to tak. Tieto ochorenia sú veľmi rôznorodé, napríklad viaceré sa neprejavujú len na kĺboch, ale aj v iných tkanivách alebo orgánoch.

Reumatickými ochoreniami sa zaoberá lekársky odbor reumatológia. Reumatológ vyšetruje a lieči osteoporózu, artrózu, rôzne druhy artritíd, dnu, systémový lupus a veľa ďalších, približne 200 reumatických ochorení.

Nás bude zaujímať reumatoidná artritída, či jednoducho „reuma“.

Ako sa diagnostikuje reuma?

Diagnostika reumy sčasti prebehne už v ambulancii všeobecného lekára. Ten posúdi, či patríte do starostlivosti reumatológa, alebo iného odborníka (napríklad ortopéda, neurológa a pod.)

Všeobecného lekára budú zaujímať konkrétne prejavy, ich intenzita, frekvencia, trvanie, aj prepojenosť so životnými situáciami. Správna anamnéza je základom diagnostiky – o to ľahšiu prácu bude mať ďalší odborník.

Po tomto rozhovore vám lekár prezrie samotné kĺby. Bude si všímať prípadné opuchy, zápal, či rozsah pohybu. Väčšinou už vidí, či ide o reumu, alebo inú diagnózu. No ako to už v medicíne býva, akákoľvek choroba sa môže prejaviť aj netypicky.

Aj preto sú potrebné ďalšie vyšetrenia. V prípade, že to vyzerá na reumu, všeobecný lekár môže urobiť základné odbery krvi. No špeciálne parametre určuje až reumatológ.

reumatoidná artritída vyšetrenie
Diagnostika reumy, to je aj fyzické vyšetrenie (foto: AdobeStock.com)

Čo vyšetruje reumatológ? Musím sa na vyšetrenie pripraviť?

Reumatológ vás takisto podrobne „vyspovedá“ a klinicky vyšetrí (čiže prezrie). Spomínanými krvnými testami bude zisťovať parametre, ktoré sú typické pre reumu.

Na vyšetrenie sa nemusíte špeciálne pripravovať. Skôr sa pripravte na dlhšie čakacie lehoty, keďže na Slovensku máme reumatológov pomenej.

Najčastejšie vyšetrenia u reumatológa:

  • Röntgen – zobrazí napríklad aj úrazovú príčinu bolestí, resp. opotrebenie kĺbov. Pri sledovaní vývoja choroby vás lekár posiela na röntgen pravidelne.
  • Magnetická rezonancia – zobrazí aj vnútro, či okolie kĺbov (väzy). Lekár odporúča MR najmä vtedy, ak obraz choroby nie je typický, a teda potrebuje vylúčiť iné diagnózy.
  • Punkcia kĺbu – pomocou ihly a striekačky lekár odsaje z kĺbu zápalovú tekutinu (tzv. výpotok). Po odsatí výpotku pocítite úľavu, pretože sa uvoľní tlak v kĺbe. Toto vyšetrenie vás môže bolieť, ale netrvá dlho. Rozborom výpotku sa odhaľuje príčina zápalu.

RTG vyšetrenie nie je bolestivé, ani magnetická rezonancia.

diagnostika reumy rontgen
Diagnostika reumy sa nezaobíde bez röntgenu (foto: AdobeStock.com)

Reumatoidný faktor

Pri reume je dôležité aj vyšetrenie reumatoidného faktora, pričom ide o bežný odber krvi. A čo je reumatoidný faktor? Je to protilátka, vytváraná imunitným systémom. Táto špecifická protilátka sa objavuje u väčšiny pacientov s reumou. A prečo len u väčšiny, a nie u všetkých?

Ak máte reumu a zároveň nález reumatoidného faktora, vaša diagnóza znie “séropozitívna reumatoidná artritída”. No ak máte reumu bez reumatoidného faktora, je to „séronegatívna reumatoidná artritída“.

Prítomnosť reumatoidného faktora teda automaticky neznamená, že máte reumu. Reumatoidný faktor totiž môžete mať v krvi aj pri iných chorobách. Dokonca ho má 1 % zdravých ľudí.

Aj preto lekár zisťuje z krvi aj anti-CCP protilátky, ktoré sú natoľko špecifické, že sa pri iných chorobách, či u zdravých ľudí, neobjavujú. Je zaujímavé, že tieto protilátky môžete mať v krvi už roky predtým, ako pocítite prvé príznaky reumy.

Aj preto sú niektorí ľudia prekvapení, že im oznámia reumu, keď sa cítia výborne.

Hodnoty CRP pri reume

Reumatológ pomocou CRP testu zisťuje, nakoľko je zápal aktívny. Zápal rastie hlavne pri relapse, teda vzplanutí choroby.

Lekár vám bude pravidelne robiť CRP test, aby zhodnotil úspešnosť liečby a priebeh reumy. Na druhej strane, u časti reumatikov CRP nezodpovedá aktivite choroby, pretože zostáva nízke aj pri zhoršovaní stavu.

Krvný obraz, zvýšené biele krvinky

Pri reume môžete mať vyšší počet bielych krviniek (leukocytov), čo rovnako svedčí o aktivite zápalu. Zvýšený počet bielych krviniek lekári označujú výrazom “leukocytóza”.

Na druhej strane, pomerne bežný je nedostatok červených krviniek (erytrocytov), či znížený hemoglobín (Hgb).

Kvôli chudokrvnosti (anémii) môžete cítiť väčšiu únavu, rýchlo sa zadýchate, máte bledú pokožku, bledé sliznice.

Reumatoidné uzlíky

Reuma sa nemusí prejavovať len na kĺboch, ale aj pod kožou. Najčastejšie na predlaktiach, či v okolí lakťov, môžete mať tuhé reumatoidné uzlíky. Objavujú sa najmä v miestach zvýšeného tlaku.

Ak na ne zatlačíte, zvyčajne „uhnú“ do strany. Občas sú prirastené k šľachám a okolitým tkanivám, a vtedy sa nimi nedá voľne hýbať.

Reumatoidné uzlíky môžu byť rôzne veľké: od veľkosti hrášku, až po rozmery citróna. Väčšinou nebolia, no niekedy sú citlivé na dotyk, hlavne pri zvýšenej aktivite reumy, či pri poškodení kože (ktorá ich kryje).

Ak sa uzlíky vyskytujú na ploskách nôh, znepríjemňujú chôdzu. Zriedkakedy osídľujú obaly vnútorných orgánov – napríklad pľúc.

Reumatoidné uzlíky sa takmer výlučne objavujú pri reume. Ak teda máte reumatoidné uzlíky, lekár u vás s vysokou pravdepodobnosťou nájde aj reumatoidný faktor.

Uzlíky sú nepríjemné najmä z estetického hľadiska. K lekárovi zájdite, ak sa zapália.

reumatoidné-uzlíky
Zdroj foto: AdobeStock.com

Zápal bedrového kĺbu – môže to byť reuma?

Pri reume nie je bežné, aby sa zapálil bedrový kĺb. Reuma postihuje malé a stredne veľké kĺby, a bedrový kĺb je trochu „iná váhová kategória“.

Zápal kĺbu väčšieho kalibru je reálnejší pri reume, ktorá vznikla po 60. roku života. Obraz takejto neskorej reumy sa potom líši od „klasickej“ reumy, ktorá sa objavuje už pred štyridsiatkou.

Zápal bedrového kĺbu je skôr typický pre koxartrózu (opotrebenie bedrového kĺbu). Inou príčinou môže byť napríklad infekcia – povedzme po operácii kĺbu.

Osteoartritída nie je reuma

Výraz “osteoartritída” je prevzatý z anglosaskej literatúry. U nás je správnejší výraz “osteoartróza”.

Osteoartróza je degeneratívna choroba kĺbov, s poškodením chrupavky. Tieto zmeny sú sprevádzané bolesťou, a zápal prichádza až neskôr – ako reakcia na rôzne poškodenia.

Názov “osteoartritída” je teda aj z tohto hľadiska trochu zavádzajúci, lebo choroby končiace sa na “-itída”, sú zvyčajne spôsobené zápalom.

V každom prípade, osteoartrózu treba odlišovať od reumatoidnej artritídy, pretože príčiny týchto chorôb sú úplne iné. Náplňou tohto článku je diagnostika reumy.

Zdroje:

  1. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC1005134/?page=1
  2. http://www.solen.sk/pdf/b6fbb9bca467652a5a1c16bfe1874583.pdf
  3. https://www.aocd.org/page/RheumatoidNodules
  4. http://www.viapractica.sk/index.php?page=pdf_view&pdf_id=2902&magazine_id=1
  5. http://www.solen.sk/pdf/b6fbb9bca467652a5a1c16bfe1874583.pdf
  6. https://www.zdravie.sk/choroba/48684/artroza-osteoartroza-o-chorobe

Pridaj komentár