Liečba
Príznaky
VyšetrenieZdroj foto: www.stock.adobe.com
Nestabilita, časté pády, neistá chôdza a tras. Aj tieto príznaky môžu naznačovať, že sa do života vkráda takzvaný Parkinson. Celosvetovo ním trpia milióny ľudí a hoci nejde o smrteľné ochorenie, výrazne sa podpisuje pod kvalitu života pacienta.
„Parkinsonova choroba je degeneratívne ochorenie centrálnej nervovej sústavy, ktoré postihuje bunky mozgového kmeňa. Dochádza tak k strate buniek mozgového kmeňa a k vývoju určitých neurologických ťažkostí,“ vysvetľuje MUDr. Gabriel Hajaš, PhD., prednosta Neurologickej kliniky Fakultnej nemocnice Nitra.
Aké sú prvotné príznaky Parkinsonovej choroby?
Kedy treba spozornieť?
Poznáte históriu tohto ochorenia a jej diagnostiky?
Patríte do rizikovej skupiny?
Je Parkinsonova choroba dedičná?
Čo je potrebné na diagnostiku ochorenia?
Dá sa Parkinsonova choroba liečiť?
Ako ovplyvní kvalitu života pacienta?
Parkinsonova choroba je druhým najčastejšie diagnostikovaným neurodegeneratívnym ochorením. Vzniká tým, že sa v mozgu strácajú nervové bunky, ktoré produkujú dopamín. Ten je zodpovedný za prenos signálov v mozgu, umožňuje plynulú a koordinovanú funkciu svalov a pohyb. Nedostatok dopamínu teda spôsobuje pomyselnú neposlušnosť nervov a dôsledkom je, že pacienti nie sú schopní plne ovládať a kontrolovať svoj pohyb.
Parkinsonova choroba: príznaky
Parkinsonova choroba má viacero typických príznakov, ktoré však môžu byť aj prejavom iných ochorení. Pri diagnostike je nutné vyšetrenie neurológom. Vo všeobecnosti má však parkinsonizmus tri okruhy príznakov týkajúcich sa motoriky:
- hypokynéza,
- tremor,
- posturálna instabilita.
„Ide o základnú triádu príznakov. Hypokynéza znamená zníženú pohyblivosť. Tremor, teda tras, sa objavuje spravidla na horných a dolných končatinách, môže sa triasť aj hlava, prípadne brada. Tretím príznakom je nestabilita postoja pacienta, jeho chôdze a rovnováhy,“ uvádza odborník.
Okrem základným motorických príznakov sa však parkinsonizmus prejavuje aj inými spôsobmi, nemotorickými.
„Medzi tieto príznaky patrí napríklad porucha spánku, bolesti, poruchy gastrointestinálneho traktu. Patria sem často aj rôzne psychické prejavy, depresie a napríklad aj demencia, ktorej rozvoj patrí k pokročilému parkinsonizmu,“ dodáva neurológ.
Zaujímavosti z histórie
Parkinsonova choroba nie je v ľudskej populácii novinkou. Zmienky o prejavoch parkinsonizmu sa nachádzajú už v starovekých textoch. Popisom, diagnostikou aj liečbou ochorenia sa v histórii ľudstva zaoberalo mnoho odborníkov. Napriek tomu jej presné príčiny dodnes nie sú známe. Začiatkom 19. storočia dal anglický lekár James Parkinson chorobe pomenovanie trasľavá obrna. Predpokladal, že za ňou stoja poškodenia miechy. Od toho sa odvíjala aj liečba, ktorá bola v tom čase založená napríklad na púšťaní žilou, prikladaní baniek, či dokonca rozpáleného železa. Ochoreniu následne venovali pozornosť aj ďalší odborníci.
Francúzsky neurológ Jean Martin Charcot popísal jej ďalšie príznaky, vrátane zhoršenej mimiky tváre. Ochorenie následne pomenoval Parkinsonova choroba na počesť jej objaviteľa, resp. odborníka, ktorý ju ako prvý presne zaznamenal. Francúzsky odborník sa zameral na liečbu pomocou rastliny ľuľkovca zlomocného. Ten obsahuje atropín, ktorý má tlmiaci účinok na vegetatívny nervový systém. Tým sa mu podarilo čiastočne potlačiť tras u pacientov.
Do skladačky objasňovania záhad týkajúcich sa parkinsonizmu prispelo viacero lekárov a vedcov. V polovici 20. storočia sa švédskemu lekárovi Arvidovi Carlssonovi podarilo objasniť úlohu dopamínu ako prenášača informácií v mozgu vo vzťahu k ochoreniam, ako je Parkinsonova choroba. Za svoju prácu získal v roku 2000 Nobelovu cenu za medicínu. Aj napriek postupujúcim objavom vo vzťahu k tejto chorobe odborníci stále nevedia s presnosťou určiť príčiny jej vzniku. Ochorenie patrí k chronickým, teda neliečiteľným ochoreniam, hoci primárne nie je príčinou úmrtia pacienta.
Parkinsonova choroba: Kto je ohrozený?
Keďže presné príčiny vzniku parkinsonizmu nie sú známe, nemožno s určitosťou definovať ani jeho rizikové skupiny.
„Celosvetovo trpí Parkinsonovou chorobou asi percento populácie nad 60 rokov. V kategórii nad 80 rokov je to už 5 až 10 percent. Je to ochorenie, ktoré sa objavuje väčšinou v piatej, šiestej, prípadne siedmej dekáde života, hoci poznáme aj tzv. juvenilný parkinsonizmus, keď sa ochorenie objavuje skôr, aj v treťom až štvrtom decéniu. Ochorenie postihuje obe pohlavia, teda ženy aj mužov, u ktorých sa objavuje o čosi častejšie, asi v pomere 1,5:1,“ vysvetľuje MUDr. Gabriel Hajaš, PhD.
Ide o multifaktoriálne ochorenie, pričom k potenciálnym faktorom vzniku ochorenia sa radia environmentálne toxíny, pesticídy, mikrotrauma mozgu a genetické defekty. Znížené riziko zaznamenali v súvislosti s vyššou fyzickou aktivitou, ale napríklad aj s fajčením.
„O konkrétnych faktoroch sa vie zatiaľ málo, no zistili sa určité zaujímavé fakty. Napríklad veľké štúdie, ktoré sa robili v USA, ukázali, že v skupine pacientov, ktorí pravidelne pili kávu, bol rozvoj parkinsonizmu menej častý. Okrem kávičkárov pozorovali menší výskyt aj u fajčiarov v porovnaní s nefajčiarmi. Prečo je to tak, to sa dodnes nezistilo. Ide teda o čisto štatistický ukazovateľ,“ dodáva odborník.
Parkinsonova choroba a dedičnosť
Pri chronických ochoreniach, akým je aj Parkinsonova choroba sa ľudia spravidla obávajú dedičnosti ochorenia. Hoci pri parkinsonizme sa celkom vylúčiť nedá, naproti iným ochoreniam má menší vplyv.
„Je pravda, že dedičnosť má určitý vplyv na rozvoj Parkinsonovej choroby, čo znamená, že v rodinách, kde majú parkinsonika, je o niečo vyššia pravdepodobnosť, že tam môže byť aj ďalší parkinsonik. Avšak ochorenie nie je dedičné podľa základných Mendelových pravidiel, je to skôr multigeneticky podmienené ochorenie. Takže sa na ňom podieľa viac génov a musí byť určitá súhra okolností, keď sú gény poškodené, a vtedy môže vzniknúť Parkinsonova choroba. Takže dedičnosť má svoj vplyv, no nie veľký,“ dodáva neurológ.
Parkinsonova choroba: príznaky
Keďže ochorenie súvisí s postupnou stratou buniek produkujúcich dopamín v mozgu, neprichádza takpovediac zo dňa na deň. Bunky odumierajú isté obdobie a prvé príznaky sa spravidla objavia pri ich strate na úrovni 50 až 80 percent.
„Medzi prvé príznaky zvyčajne patrí pocit celkového spomalenia pohybov, neobratnosť pohybov a chôdze. Avšak prvým príznakom môže byť aj jednostranný tras hornej končatiny, to je veľmi typické. Niekedy sa ako prvé objavia aj atypické príznaky,“ zdôrazňuje MUDr. Gabriel Hajaš, PhD.
Menej známe príznaky Parkinsonovej choroby:
- poruchy čuchu,
- bolesti kĺbového aparátu,
- bolesti chrbtice.
„Stáva sa, že pacientov opakovane vyšetrujú na bolesti kĺbov a chrbtice, ale lekár nezistí žiadne zmeny na platničkách. Až neskôr sa príde na to, že išlo o úvodné príznaky Parkinsonovej choroby,“ vysvetľuje lekár.
Kedy spozornieť?
Aj Parkinsonova choroba patrí medzi tie, ktorých prvé prejavy si môže všimnúť okolie pacienta.
„Najmä príbuzní môžu na pacientovi pozorovať tremor, teda tras končatín alebo brady. Ak si ho všimnú, je to určite dôvod na to, aby vyhľadali neurológa,“ uvádza odborník.
Tras sprevádza ochorenie u asi 70 percent pacientov. Spočiatku býva pomalý a často sa objavuje len na jednej polovici tela. Výraznejšie možno pozorovať tras v pokoji, ale aj pri zvýšenej fyzickej a psychickej záťaži pacienta.
„Okrem trasu si okolie môže všimnúť u pacienta celkovú spomalenosť pohybov a jeho chôdze. Môžu spozorovať aj takzvanú hypomímiu, keď má pacient tzv. poker face, teda pokerovú tvár, tvár bez mimiky. V prípade týchto prejavov treba vyhľadať neurológa, ktorý musí pacienta vyšetriť,“ dodáva lekár.
Parkinsonova choroba: diagnostika
Diagnostika ochorenia patrí práve do rúk odborníka na neurológiu. Ten vie zhodnotiť klinický stav pacienta.
„Ak tento spĺňa kritériá, neurológ môže s istotou povedať, že ide o Parkinsonovu chorobu. Takže diagnostika je najmä klinická a skúsený neurológ nemá problém, aby vedel ochorenie identifikovať,“ uvádza MUDr. Gabriel Hajaš, PhD.
Pri diagnostike sa používajú aj ďalšie vyšetrenia, ktorých cieľom je však najmä vylúčiť iné zdravotné problémy.
„Napríklad vždy robíme magnetickú rezonanciu mozgu, ktorá vylúči, či nejde o mozgovú príhodu, cievne mozgové zmeny, hydrocefalus, sclerosis multiplex a podobne. Robíme aj ďalšie vyšetrenia ako je scintigrafia mozgu, kde zisťujeme stratu dopaminergnej inervácie, ktorá sa ukáže na scintigrafii mozgu znížením veľkosti bazálnych ganglií, teda vidíme odumieranie buniek,“ dodáva odborník.
Parkinsonova choroba: liečba
Liečba je založená na medikamentóznej, rehabilitačnej aj podpornej forme. U každého pacienta je individuálna, zároveň musí byť komplexná. Patrí k nej tlmenie príznakov ochorenia aj prísun látok, ktoré sa v organizme premieňajú na chýbajúci dopamín či korigujú biochemickú nerovnováhu v mozgu. Liečbou sa dá ovplyvniť najmä tras a stuhnutosť tela pacienta, kým posturálnu stabilitu, ktorá tiež znižuje kvalitu života, odborníci zatiaľ dostatočne ovplyvniť nedokážu. Časť pacientov na Slovensku podstúpila aj operačnú liečbu, takzvanú hĺbkovú stimuláciu, ktorá je dostupná len v niektorých mestách. Na sebestačnosť, udržanie fyzickej formy aj prevenciu pádov má významný vplyv aj pravidelný pohyb a rehabilitácia, ktoré prispievajú aj k psychickej pohode pacienta. Aj napriek komplexnej liečbe sa odumieranie buniek v mozgu zastaviť nedá. Ochorenie však nie je smrteľné a pacienti s touto diagnózou zomierajú väčšinou na iné choroby, prípadne na komplikácie ako sú preležaniny, imobilita či zápal pľúc.
Kvalita života pacienta s Parkinsonovou chorobou
Parkinsonova choroba má zásadný vplyv na kvalitu života.
„V úvodných štádiách je pacient len mierne obmedzený. Dokáže pracovať aj niekoľko rokov, hoci môže byť spomalený, všetko mu trvá dlhšie, nemá celkom správnu koordináciu pohybov. Avšak toto vieme zlepšiť liečbou. V pokročilom štádiu parkinsonizmu sa však kvalita života prudko zhoršuje, má vplyv na pracovnú schopnosť, významne vplýva na aktivity denného života, postupne sa zhoršuje samostatnosť človeka, je čoraz viac obmedzený a neskôr si vyžaduje aj pomoc inej osoby,“ vysvetľuje neurológ.
Stav pacienta sa zhoršuje postupne, s odstupom niekoľkých rokov.
„Každý pacient má inú progresiu parkinsonizmu. Spravidla ide o roky, kým sa dostane zo včasného do stredného štádia. Môže to trvať 5 rokov, niekedy aj viac. Kým sa dostane do pokročilého štádia, väčšinou prejde 15 aj viac rokov. Treba povedať aj to, že ochorenie významnejšie neovplyvňuje vek dožitia. V priemere sa parkinsonici dožívajú o čosi menej ako ostatná populácia, ale nejde o dramatické skracovanie života,“ uzatvára MUDr. Gabriel Hajaš, PhD.
Redakčná úprava: Bc. Sabína Zavarská
Tento článok vyšiel v Neuro 1/2020. Ak máte záujem o časopis, môžete si ho objednať na stránke www.medmedia.sk kliknutím na obrázok.
