Liečba
PrevenciaZdroj foto: www.stock.adobe.com
Dedičnosť duševných ochorení je už desaťročia predmetom mnohých vedeckých štúdií a všetko nasvedčuje tomu, že ešte aj bude. Vedci postupne odhaľujú, že do mnohých duševných porúch sú zapojené gény, ktoré zdedíme po predkoch. Hľadanie odpovedí v súvislosti so vznikom psychických problémov nie je ani zďaleka na konci. Aké stavy môžeme zdediť a na čo má väčší vplyv výchova rodičov či prostredie, v ktorom žijeme?
Je duševné zdravie dedičné?
Čo sa psychoterapeut a psychiater dozvedia z rodinnej anamnézy?
Ako vplývajú na psychiku výchova, rodičia a spoločnosť?
Ak máte duševné ochorenie v rodine, musí sa prejaviť aj u vás?
Čo spúšťa duševné poruchy? Doposiaľ nemáme dostatok dôkazov o tom, aby sme vedeli presne povedať, akú úlohu zohrávajú výchova, genetika alebo životné prostredie pri vzniku určitých psychických porúch. Najužšia genetická súvislosť je preukázaná pri dvoch vážnych psychických poruchách: schizofrénia a bipolárna afektívna porucha. Ukázalo sa, že v rámci rodín sa často vyskytuje i unipolárna depresívna porucha.
Zo štúdií vyplýva, že vznik väčšiny duševných porúch je vyvolaný kombináciou dedičnosti, vonkajších vplyvov a biologických faktorov.
Dedičné duševné ochorenia: Bipolárna afektívna porucha, schizofrénia a unipolárna depresívna porucha
Známym dôkazom dedičnosti psychických ochorení sú schizofrénia a bipolárna afektívna porucha (BAP). Z viacerých štúdií vyplýva, že ak majú obaja rodičia niektorú z týchto porúch, existuje 40- až 50-percentné riziko, že poruchou bude trpieť aj ich potomok.
Schizofrénia je duševná choroba charakterizovaná dezorganizovanými myšlienkami a pocitmi. Pacienti neraz zažívajú aj odpojenie od reality. Pre bipolárnu afektívnu poruchu sú typické zmeny nálad medzi depresiou a stavom, ktorému hovoríme mánia. Depresia je viac než pocit smútku, je to hlboko zakorenený smútok a zúfalstvo, ktoré vedie k neschopnosti riadne fungovať.
- Schizofrénia postihuje asi 1 percento populácie. Ak má jeden z rodičov schizofréniu, riziko, že ňou bude trpieť potomok, je 13 percent, pri oboch rodičoch je táto genetická predispozícia ešte vyššia.
- Bipolárna afektívna porucha postihuje asi 2 percentá až 5 percent populácie. Ak má jeden z rodičov BAP, riziko, že ju bude mať potomok, je 15 percent.
- Unipolárna depresívna porucha postihuje asi 10 percent populácie. Ak má jeden z vašich rodičov alebo súrodenec závažnú depresiu, vaše riziko depresie sa zvyšuje o 20 až 30 percent.
Najnovšie štúdie hovoria o genetickej podstate porúch autistického spektra, ktoré kedysi neexistovali ani ako psychiatrická diagnóza. Dnes vieme, že porucha autistického spektra je neurovývojová porucha, ktorá sa zvyčajne manifestuje už od narodenia. Na jej vzniku sa podieľajú špecifické gény (MECP2, SHANK1-3, CACN1E/B2, NRXN, SYNGAP1, UBE3A, KCNQ2/3/5, SCNA2 & SYN1/3). Mnohé z nich súvisia so špecifickými iónovými kanálmi a synapsiami, čo naznačuje abnormálny vývoj synaptickej a neurónovej siete.
Dedičnosť duševných porúch
Genetika je veľmi komplikovaná a v prípade skúmania genetických vplyvov na duševné zdravie sa zložitosťou problému neraz prekvapia aj samotní výskumníci. Niektoré genetické telesné choroby spôsobuje jeden abnormálny gén, to však neplatí pre duševné ochorenia. Pri skúmaní dedičnosti duševných porúch vedci objavili veľké genetické variácie. Znamená to, že pravdepodobne existuje viacero génov a rôzne faktory, ktoré tieto gény spúšťajú.
Štúdie na dvojčatách ukazujú, že nejde len o samotné gény. Napríklad ak by bola nejaká psychická porucha výlučne genetická, mali by ju obe jednovaječné dvojčatá, pretože majú rovnaké gény. V skutočnosti je to tak, že aj keď jedno jednovaječné dvojča má schizofréniu, pravdepodobnosť výskytu tejto poruchy u druhého dvojčaťa bude len v 50 percentách prípadov.
Dedičnosť duševných porúch bola skúmaná aj vo veľkej štúdii, do ktorej boli zapojení vedci z viac ako 20 krajín sveta, s názvom Psychiatric Genome-Wide Association Study Consortium. Čo ukázali jej výsledky?
- Bežné génové varianty sa podieľajú na vzniku schizofrénie aj BAP.
- Existuje najmenej 11 oblastí genómu, ktoré sú silne spojené s oboma poruchami.
- Ani jedna porucha nie je spôsobená len jedným jediným génom, ale kombináciou niekoľkých génov a neidentifikovaných negenetických faktorov.
Na druhej strane je dôležité vedieť, že aj keď nezdedíte gén pre duševnú poruchu, stále môže mať vaše ochorenie genetickú príčinu. Gény sa totiž môžu po narodení zmeniť a prispieť k vzniku duševnej poruchy. Vedci tento jav nazývajú „genetická zmena de novo“.
Negenetické príčiny duševných porúch
Genetika je jedna vec. Ako však môže vzniknúť duševná porucha, keď v tom nemá prsty genetika? Je tu niekoľko ďalších faktorov, ktoré zvyčajne nemôžeme ovplyvniť. Patria k nim:
- komplikácie počas tehotenstva,
- drogová závislosť,
- stres,
- trauma v ranom veku,
- vyrastanie v nefunkčnej rodine,
- fyzické alebo sexuálne zneužívanie,
- zanedbávanie zo strany rodičov,
- strata rodiča v ranom veku.
Isté je, že aj keď zdedíte gény, ktoré súvisia so psychických ochorením, na to, aby sa problém spustil, musí existovať aj nejaký vplyv z prostredia, v ktorom žijeme. Zdá sa teda, že kľúč k vzniku psychických problémov je niekde uprostred – nie je to ani čistá genetika, ale ani čistá výchova či prostredie, v ktorom vyrastáme.
Čo môžete urobiť, aby ste znížili riziko vzniku psychickej poruchy?
Či už máte duševné ochorenia v rodine alebo nie, vždy je na mieste chrániť svoje duševné zdravie. Ako?
Doprajte si zdravú výživu – Jedlo má mať dlhodobý vplyv na duševné zdravie. Mozog potrebuje rôzne živiny, aby zostal zdravý a dobre fungoval. Ak si chcete zlepšiť duševnú pohodu, mali by ste jesť vyváženú a pestrú stravu.
Všímajte si svoje pocity a myšlienky – Uvedomujte si svoje myšlienky, pocity, reakcie tela a svet okolo seba. Všímavosť voči sebe samému pomáha zlepšiť duševnú pohodu, ľahšie a skôr spozorujete príznaky stresu alebo úzkosti a lepšie sa s nimi vyrovnáte.
Pravidelne sa hýbte – Pravidelné cvičenie a pohyb zlepšujú náladu, zmierňujú stres a pomáhajú lepšie spať. Stačí 30 minút mierneho cvičenia 5-krát týždenne, pravidelné prechádzky či bicyklovanie.
Dbajte o dostatok spánku – Dospelí by mali spať 6 až 9 hodín za noc. Dodržiavajte rovnaký čas zaspávania i vstávania počas bežných dní aj víkendov. Problémy so spánkom ovplyvňujú to, ako sa fyzicky a duševne cítite. Funguje to aj opačne – vaše pocity a stavy ovplyvňujú kvalitu spánku.
Udržiavajte kontakt s inými ľuďmi – Dobré vzťahy s inými ľuďmi sú dôležité pre duševnú pohodu každého z nás, aj keď si to možno nepriznáme. Spojenie s ostatnými nám pomôže získať pocit spolupatričnosti a vlastnej hodnoty, nájsť si emocionálnu podporu.
Nemáte blízkych v kruhu rodiny a nechcete sa zveriť kamarátom? Aj to má riešenie – kontaktujte linku emocionálnej podpory a pomoci alebo vyhľadajte terapeuta či podpornú skupinu. Dnes je ich na internete ku každému psychickému problému niekoľko.
Odbornú kontrolu zabezpečila MUDr. Dagmar Breznoščáková, PhD., psychiatrička, psychoterapeutka, viceprezidentka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti, predsedníčka Psychofarmakologickej sekcie SPsS SLS, krajská odborníčka MZ SR pre psychiatriu, členka CPT Rady Európy za SR, členka Rady vlády SR pre duševné zdravie, výkonná riaditeľka ODOS, o. z.
Zdroje:
https://www.everydayhealth.com/depression/mental-iillness-may-be-in-your-genes-1751.aspx
https://www.medicalnewstoday.com/articles/264715#1
https://www.rethink.org/advice-and-information/carers-hub/does-mental-illness-run-in-families/
https://www.healthychildren.org/English/health-issues/conditions/emotional-problems/Pages/Inheriting-Mental-Disorders.aspx
https://www.nih.gov/news-events/nih-research-matters/common-genetic-factors-found-5-mental-disorders
https://www.news-medical.net/health/The-Genetics-of-Mental-Disorder.aspx
https://www.thelancet.com/journals/lancet/article/PIIS0140-6736(12)62129-1/fulltext
