Prevencia
Príznaky(Zdroj foto: AdobeStock.com)
Na Ukrajine momentálne prebieha menšia epidémia detskej obrny.
V Sýrii, čo je krajina, z ktorej momentálne do Európy prichádza najviac utečencov, zúrila táto choroba minulý rok.
Čo to vlastne znamená pre nás?
Je táto choroba skutočne nebezpečná?
Aké sú možnosti prevencie a liečby detskej obrny?
Ako sa môžem nakaziť detskou obrnou
Detská obrna, odborne poliomyelitída (v angličtine poliomyelitis, skrátene polio), je veľmi nákazlivá infekčná choroba, spôsobená poliovírusom. Vyskytuje sa iba u ľudí.
Choroba sa prenáša z človeka na človeka, tzv. fekálno-orálnou cestou, to znamená stolicou chorého. Infekcia kontaminuje napr. pitnú vodu alebo jedlo, a dostane sa tak do úst a tráviaceho traktu zdravého človeka.
Možno sa to zdá nepravdepodobné, ale na takýto prenos úplne stačí, ak si nakazený človek po toalete neumyje ruky, a potom akokoľvek manipuluje s jedlom.
Menej často sa môžete nakaziť slinami chorého.
Nakazení ľudia môžu chorobu šíriť už niekoľko týždňov predtým, ako sa u nich vyskytnú prvé príznaky, a ešte 3 mesiace po prekonaní choroby je vírus prítomný v stolici.
Ako prebieha nákaza
Inkubačná doba – teda čas, odkedy sa človek nakazí, kým sa uňho objavia prvé príznaky – je obvykle 5 až 20 dní. Približne 90 % chorých však nemá žiadne príznaky, a chorobu prekonajú bez následkov, bez povšimnutia, čo výrazne podporuje jej šírenie.
Ďalších 5 – 10 % má mierne príznaky, akými sú:
- horúčka,
- bolesti hlavy,
- zvracanie,
- hnačky,
- svalová stuhnutosť,
- bolesti chrbta, rúk a nôh.
Z tejto formy detskej obrny sa človek obyčajne úplne uzdraví do 1 až 2 týždňov. Približne 0,5 – 1 % prípadov však pokračuje do tzv. paralytickej formy, keď sa vírus dostáva do centrálneho nervového systému, a spôsobuje svalovú slabosť, stratu ovládania svalstva, až paralýzu (neschopnosť hýbať svalmi).
Ako a prečo sa tento vírus dostáva do centrálnej nervovej sústavy, poriadne nevieme, vieme však, že sa tak stáva častejšie v dospelosti, než v detskom veku. Kým u detí zväčša ostáva postihnutá jedna končatina, u dospelých je častejšie postihnutie väčšej časti tela.
Existujú tri typy poliovírusu, pričom paralytická forma obrny je najčastejšie spojená s typom 1, najmenej s typom 2. Toto postihnutie ostáva (v mnohých prípadoch) trvalé, a po prekonaní choroby vedie k celoživotnému „zneschopneniu“ človeka.
Nezriedka sa stáva aj to, že pacient s touto formou obrny zomrie, najmä vtedy, keď paralýza postihne svaly, ktoré sú zodpovedné za ovládanie dýchania.
Dá sa detskej obrne predísť?
Na prvý pohľad sa môže zdať, že 1 % všetkých nakazených, ktorí zostanú po chorobe trvale postihnutí, je zanedbateľné číslo. Uvedomme si však, že pred zavedením očkovania, sa v detskom veku nakazil takmer každý.
Išlo o podobne rozšírenú a bežnú chorobu, ako sú ovčie kiahne. Preto vidieť človeka, trvale postihnutého „vďaka“ obrne, nemusí byť také zriedkavé. Podobne, ako u ovčích kiahní, aj tu prekonanie ochorenia zanecháva celoživotnú imunitu.
Najúčinnejším spôsobom, ako obrne predísť, je nechať sa zaočkovať.
Dnešná vakcína obsahuje – na rozdiel od kedysi používanej, neinjekčnej vakcíny – usmrtený vírus, ktorý sa v organizme nemôže rozmnožovať. Oproti neinjekčnej vakcíne, sa touto vakcínou nemôžete nakaziť –poskytuje 99 % imunitu voči všetkým trom typom vírusu.
U nás je súčasťou povinného očkovacieho kalendára. Deti ju dostávajú v 3 dávkach, vo veku 6 mesiacov, 6 rokov a 13 rokov.
V prípade očkovania proti obrne v dospelosti, sa podávajú tiež 3 dávky, druhá 1 až 2 mesiace po prvej, a tretia 6 až 12 mesiacov po druhej.
Hoci očkovanie poskytuje takmer 100 % ochranu pred nákazou, samozrejmosťou by malo byť dôkladné umývanie rúk po použití toalety a pred každou prípravou či konzumáciou jedla.
Sú prípady, keď očkovanie nie je vhodné?
Očkovacia látka môže obsahovať stopy antibiotík, konkrétne neomycínu, polymyxínu B a streptomycínu. Preto nemožno očkovať ľudí, ktorí sú alergickí na tieto antibiotiká.
Ako pri všetkých liečivách a vakcínach, môže nastať aj alergická reakcia (po prvej dávke). V takom prípade už druhú dávku určite nedostanete.
Príznaky alergickej reakcie:
- vyrážka,
- sťažené dýchanie,
- opuch tváre, pier a hrdla.
Vakcíne by ste sa mali vyhnúť aj vtedy, ak užívate steroidy (silné protizápalové liečivá), či liečivá na psoriázu, reumatoidnú artritídu, alebo po transplantácii orgánu.
Opatrní by mali byť aj pacienti s akýmkoľvek autoimunitným ochorením, ako je:
- skleróza multiplex,
- cukrovka I. typu,
- Crohnova choroba.
(Pred očkovaním sa musia poradiť s odborným lekárom.)
Nie sú známe vedľajšie účinky pri podaní vakcíny tehotným ženám. Napriek tomu – v tehotenstve sa odporúča očkovať iba v nevyhnutných prípadoch, napríklad pri epidémii ochorenia v blízkom okolí.
V prípade akútneho ochorenia, sa odporúča s očkovaním počkať, kým človek úplne nevyzdravie.
Medzi najčastejšie vedľajšie účinky očkovania patrí:
- začervenanie, opuch v mieste vpichu,
- horúčka,
- bolesť kĺbov a svalov,
- malátnosť, únava,
- zvracanie.
Tieto účinky sú veľmi mierne, a odoznejú do niekoľkých dní. Jediným závažným nežiaducim účinkom môže byť už spomínaná alergická reakcia, ktorá je ale zriedkavá.
A čo liečba detskej obrny?
Žiaľ, možno aj vďaka vynájdeniu vakcíny (a následne vymiznutiu choroby v rozvinutých krajinách), si detská obrna získava len malý záujem vedcov. Preto špecifická liečba poliomyelitídy neexistuje.
Dnešná liečba vie poskytnúť len úľavu od príznakov, prevenciu komplikácií a urýchlenie priebehu choroby. Používajú sa:
- antibiotiká, aby sa predišlo infekcii v oslabenom svalstve,
- lieky proti bolesti,
- rehabilitácia (cvičením),
- špeciálna výživa, bohatá na všetky potrebné vitamíny a minerály, aby sa telo čo najrýchlejšie zregenerovalo.
Pri postihnutí dolných končatín, sú niekedy potrebné špeciálne topánky, pomôcky na chodenie, či ortopedický zákrok. V prípade, že obrna postihne dýchacie svalstvo, je nutné používať prístroje, uľahčujúce dýchanie.
Pri paralytickej forme trvá úplne uzdravenie (vrátane rehabilitácie) asi 6 až 8 mesiacov, počas ktorých možno úplne obnoviť funkčnosť paralyzovaných častí tela, a vyliečiť sa tak bez trvalého postihnutia.
Všeobecne však platí, že ak má pacient aj po 12 – 18 mesiacoch obmedzenú hybnosť svalov, pravdepodobne už toto poškodenie zostane trvalé.
Je detská obrna a detská mozgová obrna, to isté?
Nie, nie je. Napriek podobnému názvu, ide o dve rozdielne ochorenia, s rozdielnymi príčinami a následkami.
Hlavný rozdiel spočíva v tom, že detská mozgová obrna nemá infekčný pôvod (nie je spôsobená vírusom). Ide o poškodenie mozgového tkaniva, ktoré vzniká v dôsledku nedostatku kyslíka.
Poškodenie môže prebiehať už počas vývoja v maternici, alebo po narodení dieťaťa. Najčastejšie však vzniká pri pôrode, keď sa bábätko zasekne v pôrodných cestách, a jeho mozog určitú dobu nemá dostatok kyslíka.
Detská mozgová obrna – na rozdiel od detskej obrny – nie je nákazlivá! Jej dôsledkom sú však rôzne poruchy hybnosti svalov, poškodenie zmyslov (hluchota, slepota), nezriedka aj mentálna retardácia, či pridružené ochorenia, ako napríklad epilepsia.
Čo radíme rodičom
Detská obrna rozhodne nepatrí medzi „zabudnuté“ ochorenia. V krajinách s nízkou zaočkovanosťou, ako napr. v Afganistane alebo Pakistane, je pomerne bežná.
Keď „vďaka“ vojne klesla zaočkovanosť proti detskej obrne v Sýrii a na Ukrajine, choroba sa objavila aj tam.
Navyše, vplyvom rozsiahlych antivakcinačných kampaní, klesá počet zaočkovaných detí aj v Európe, čím sa zvyšuje riziko jej šírenia.
Či už dáte svoje dieťa zaočkovať, alebo nie, záleží od vás. Majte však na pamäti, že následky detskej obrny môžu byť veľmi vážne.
Nikdy neviete, či práve vaše dieťa nebude patriť medzi to jedno percento nakazených, ktorí ostanú postihnutí doživotne.
Preto sa poraďte so zdravotníckymi pracovníkmi, dôsledne zvážte všetky dostupné informácie a vyhodnoťte možné riziká a prínosy.
Autorka vyštudovala na Farmaceutickej fakulte UK
