(Zdroj foto: www.stock.adobe.com)
Pľúcna embolizácia je stav, keď je rôzna časť krvného zásobenia pľúc ovplyvnená embolom – krvnou zrazeninou, ktorá najčastejšie pochádza z hĺbkovej žilovej trombózy žíl dolných končatín.
Prejavy sú rôzne a závisia od veľkosti embolizácie; čím je embolizácia väčšia, tým sú prejavy závažnejšie. Najbežnejšími prejavmi PE je bolesť na hrudníku, sťažené dýchanie, kašeľ, búšenie srdca, môže sa pridružiť aj vykašliavanie krvi v prípade tzv. pľúcneho infarktu, a pri tzv. masívnej pľúcnej embólii aj náhla smrť z náhleho uzavretia veľkej časti alebo aj celého krvného zásobenia pľúc.
1. Čo iné okrem krvnej zrazeniny môže ešte upchať pľúcne cievne riečisko, a spôsobiť tak pľúcnu embóliu?
-
Okrem embolu – krvnej zrazeniny, ktorá najčastejšie pochádza z trombózy hlbokých žíl dolných končatín a embolizuje do pľúc, môže byť príčinou pľúcnej embólie aj tzv. tuková embolizácia, napríklad pri zlomenine kostí končatín s poranením žíl, alebo embolizácia plodovou vodou pri pôrodoch.
2. Žilová trombóza je najvýznamnejší rizikový faktor pľúcnej embólie – aké rizikové faktory prispievajú k jej vzniku?
-
Rozlišujeme niekoľko dôvodov na vznik hĺbkovej žilovej trombózy a z nej vyplývajúcej pľúcnej embolizácie; rizikové faktory sú: vek, obezita, varixy, tehotenstvo, hormonálna antikoncepcia, imobilita, ale napríklad aj sadrová fixácia. Častou príčinou sú tzv. sekundárne príčiny, napr. nádorové ochorenie, užívanie niektorých liekov a podobne.
3. Aké sú prejavy žilovej trombózy a čo najčastejšie stojí za jej vznikom?
-
Príčinou vzniku hĺbkovej žilovej trombózy je tzv. Wirchovovo trias: porucha krvného prúdu, porucha zrážanlivosti krvi a porucha žilového endotelu, klinickým prejavom hĺbkovej žilovej trombózy je opuch a bolestivosť v postihnutej končatine, začervenanie končatiny, kŕče, nemožnosť dostúpiť na postihnutú končatinu.
4. Odborníci rozlišujú tri druhy pľúcnej embólie – masívnu, submasívnu a sukcesívnu. V čom sa odlišujú?
-
Tieto typy pľúcnej embólie sa rozlišujú v tom, aká časť (ktorý úsek) cievneho zásobenia pľúc je postihnutá. Masívna obyčajne postihuje hlavné cievne kmene, submasívna menšie (lobárne a segmentárne). Sukcesívna – opakovaná pľúcna embólia je opakovaná embolizácia malými embolmi, často sa prejavuje len tzv. malými príznakmi: pokašliavaním, zníženou toleranciou záťaže, dušnosťou, ale vedie k ťažkému poškodeniu krvného zásobenia pľúc (chronická tromboembolická pľúcna hypertenzia). Vyžaduje si špeciálnu diagnostiku a liečbu, v extrémnych prípadoch až operačnú.
5. Aké sú možnosti liečby pľúcnej embólie?
-
V závislosti od rozsahu pľúcnej embolizácie sa volia rôzne liečebné postupy. Pri masívnej a submasívnej je obyčajne indikovaná trombolytická liečba liekom, ktorý rozpúšťa krvné zrazeniny v pľúcach, pri menšom rozsahu postihnutia sa obyčajne lieči heparínom s nízkou molekulovou hmotnosťou a nasleduje liečba warfarínom. Ak má pacient diagnostikovanú aj hĺbkovú žilovú trombózu, indikovaná je liečba NOAK-mi.
6. Využíva sa v liečbe alebo prevencii pľúcnej embólie antikoagulačná liečba?
-
Antikoagulačná liečba, či už LMWH, warfarín alebo NOAK‑y sa využívajú v liečbe pľúcnej embólie, ako je popísané vyššie. V prevencii hĺbkovej žilovej trombózy, eventuálne pľúcnej embólie sa používa skôr LMWH (heparín s nízkou molekulovou hmotnosťou). V prípade opakovaných (sukcesívnych) embolizácií sa využívajú aj rôzne zložitejšie postupy ako filter alebo sieťka zavedené do dolnej dutej žily.
7. Prečo je dôležité nastaviť liečbu prísne individuálne podľa profiu pacienta? Čo si máme predstaviť pod pojmom profil pacienta?
-
Profil pacienta je rovnováha medzi benefitom a rizikom z liečby u konkrétneho pacienta. Vždy je potrebné porovnávať prínos liečby (hĺbková žilová trombóza, pľúcna embólia, recidíva hĺbkovej žilovej trombózy, eventuálne pľúcnej embólie) s rizikom napr. krvácavých komplikácií. Čím je profil pacienta rizikovejší, tým má byť jeho liečba viac individualizovaná a frekventnejšie kontrolovaná. Rizikoví pacienti sú hlavne starší, nad 75 rokov, chudí – s hmotnosťou menej ako 50 kg a s poškodením obličiek (clerance kretainínu pod 50ml/min).
8. Ktorými najdôležitejšími preventívnymi opatreniami možno predchádzať pľúcnej embólii (resp. hĺbkovej žilovej trombóze ako najvýznamnejšiemu rizikovému faktoru)?
-
V rizikových situáciách alebo u rizikových pacientov súvisí prevencia hĺbkovej žilovej trombózy s dostatkom pohybu, tekutín, dôležité sú dýchacie cviky, v rizikových prípadoch alebo pri dlhšej imobilizácii sa využíva aj prevencia injekciami LMWH. Vypracované sú schémy posudzovania rizikovosti pacienta z pohľadu hĺbkovej žilovej trombózy a pľúcnej embólie, a tiež z pohľadu rizikovosti krvácania, eventuálne iných komplikácií liečby, ktoré sú medzinárodne uznávané. Pri stratifikácii pacienta sa nimi do istej miery riadi lekár pri výbere liečby svojich pacientov.
9. Akú úlohu zohráva v liečbe pľúcnej embólie adherencia pacienta k liečbe? Do akej miery jeho spolupráca s lekárom ovplyvňuje výsledok liečby?
-
Spolupráca pacienta s lekárom, správny životný štýl, prevencia hĺbkovej žilovej trombózy a s tým súvisiacej eventuálnej pľúcnej embólie je u každého pacienta vysoko individualizovaná podľa jeho rizikovosti vzniku hĺbkovej žilovej trombózy a rizikovosti komplikácií. Dôvera pacienta k lekárovi a pozorné vypočutie sťažností pacienta lekárom je hlavným faktorom úspechu liečby.
10. Ako treba správne poskytnúť prvú pomoc pri pľúcnej embólii?
-
Pri podozrení na pľúcnu embóliu je potrebné okamžite kontaktovať rýchlu zdravotnícku pomoc, pri masívnej pľúcnej embólii so šokovým stavom alebo s bezvedomím treba okamžite začať komplexnú kardiopulmonálnu resuscitáciu.
Autor: MUDr. Andrej Džupina, PhD., Angiologická ambulancia ALIAN, s. r. o., Bardejov
