Prevencia
Príznaky(Zdroj foto: AdobeStock.com)
Vysoký prah bolesti znamená, že lepšie znášame bolesť – teda že vydržíme viac ako iní.
Na jednej strane je to skvelý pocit: netrpíme u zubára, ľahšie zvládame operácie, zákroky, pôrod.
Na druhej strane, je to aj nevýhoda. Prečo? Pretože telo nás upozorňuje na problémy práve bolesťou.
Vďaka tomu rýchlo zistíme, že máme zlomenú ruku, poškodený žalúdok či infekciu močových ciest.
Ak však necítime bolesť, alebo len miernu, ľahko prehliadneme signál, že niečo nie je v poriadku. Celkovo je teda asi lepšie, ak máme nižší prah bolesti.
Čo je prah bolesti?
Ako sa testuje znášanlivosť bolesti?
Prečo majú niektorí ľudia vysoký prah bolesti?
Ako zvýšime svoju odolnosť voči bolesti?
Čo je vysoký prah bolesti?
Prah bolesti je hranica, ktorá predstavuje maximálne množstvo bolesti, ktoré zvládneme. Prah bolesti je bod, v ktorom sa stimul stáva bolestivým.
Bolesť má mnoho podôb. Môže ísť o bolesť kĺbov, hlavy, zubov, hociktorého vnútorného orgánu, ale aj popáleninu.
Znášanlivosť bolesti sa líši od človeka k človeku. Ak máme nižší prah bolesti, pociťujeme bolestivosť už pri minimálnom podnete.
Znamená to, že si v živote odtrpíme viac bolesti, ako iní ľudia. Niekedy nás to môže natoľko zmiasť, že vyhľadáme lekársku pomoc, aj keď to nie je potrebné.
Naopak, ak máme vysoký prah bolesti, necítime bolesť tak ostro, ako ostatní. V niektorých situáciách je to užitočné, ale prevládajú riziká. Dlho totiž nemusíme nič cítiť, a zatiaľ sa problém zhoršuje.
Vysoký prah bolesti – prečo niekto zvláda bolesť lepšie?
Pociťovanie bolesti je od raného detstva veľmi dôležitou skúsenosťou. Náhla, ale tiež dlhodobá bolesť, nás upozorňuje na potenciálne choroby, aktuálny stav alebo úraz.
Komunikácia medzi nervami a mozgom, sa počas dospievania ešte prehĺbi, a tým sa zlepšia aj naše ochranné reflexy. Napríklad, automaticky odtiahneme ruku od horúceho predmetu, bez toho, aby sme o tom uvažovali. Tieto v detstve vybudované reflexy nás chránia po celý život.
A prečo teda niektorí zvládajú bolesť lepšie?
Čo rozhoduje o vnímavosti k bolestivým stavom?
- Genetika. Niektoré výskumy naznačujú, že na prah bolesti vplývajú naše gény. Genetika taktiež predurčuje, ako budeme reagovať na lieky proti bolesti. Preto niekto potrebuje 2 tabletky, aby ho prestalo bolieť, a inému stačí jedna.
- Vek. Starší ľudia majú často vyšší prah bolesti. Zatiaľ nie je úplne jasné, prečo je to tak, no odborníci predpokladajú, že je to vďaka množstvu prežitých bolestivých skúseností, ktoré otupujú nervovú sústavu.
- Pohlavie. Ženy vo všeobecnosti vnímajú bolesť citlivejšie, silnejšie a dlhodobejšie, ako muži. Prekvapujúce však je, že celkovo ju zvládajú lepšie.
- Chronické ochorenia. Fibromyalgia, migréna a ďalšie diagnózy, časom menia toleranciu bolesti.
- Duševné choroby a stavy. Bolesť častejšie ohlasujú pacienti s depresiou alebo panickou poruchou.
- Stres. V stresovej situácii vnímame bolesť intenzívnejšie, ako v pokoji. Lenže, aj tu je to individuálne. Niekto v strese necíti ani viditeľné zranenie.
- Sociálna izolácia. Osamelosť znižuje toleranciu bolesti. Viac sa totiž zameriavame na svoje telo, a tak nám nič neunikne.
- Skúsenosti z minulosti. Predchádzajúce skúsenosti s bolesťou, majú vplyv na pociťovanie a toleranciu bolesti.
- Očakávania a výchova. Naučené stratégie zvládania rôznych problémov, majú vplyv aj na zvládanie bolestivých skúseností.
Posledný bod by sme mohli vysvetliť aj takto. Ak sa často stretávame s bolesťou určitého druhu, sme voči nej odolnejší.
Ak však máme zlé skúsenosti napríklad so zubným lekárom, budú pre nás náročné aj menšie zákroky.
Testy na znášanlivosť bolesti
To, akú máme toleranciu bolesti, vieme najlepšie sami. Avšak, vnímanie bolesti sa v rôznych situáciách mení – niekedy sme zraniteľnejší a citlivejší, ako inokedy.
Aj preto je ťažké, spoľahlivo zmerať prah bolesti. Odborníci síce našli niekoľko metód, ale ich presvedčivosť je slabšia. Pozrime sa na najpoužívanejšie metódy.
Dolorimetria
Na určenie prahu bolesti sa využíva dolorimeter. Väčšina dolorimetrov zisťuje reakciu na teplo, tlak alebo elektrickú stimuláciu (na malej časti tela). Dolorimeter sleduje intenzitu bolesti, aj kedy nás „to“ začína bolieť.
Metóda ľadovej vody
Ponoríte si ruku do vedra s ľadovou vodou, ideálne aj s ľadom. Keď pocítite prvú bolesť, poviete. No len čo sa bolesť stane neznesiteľnou, vyberiete ruku. Čas medzi začiatkom testu a tým, kedy ruku vyberiete, určuje vašu toleranciu bolesti.
Je to populárna, ale aj sporná metóda, pretože teplota vody vo vedre sa neustále mení. Niektorí preto k ľadovej skúške pridávajú aj test tlakom.
Otázky a odpovede
Predošlé dve metódy nás preveria takpovediac „na tele“. Na meranie tolerancie bolesti sa však najčastejšie používajú písomné dotazníky alebo škálovanie.
Lekári takto lepšie pochopia bolesť pacienta, pričom aj zistia, ako dobre by mohli fungovať rôzne spôsoby liečby bolesti.
Nízky prah bolesti
Spomenuli sme, že vysoký prah bolesti je v niektorých situáciách výhodou, ale celkovo je nevýhodou. Bolesť je pre vás dôležitou informáciou, a je aj akýmsi ukazovadlom, ktorej časti tela treba venovať pozornosť.
Na druhej strane, aj nízky prah bolesti so sebou prináša určité komplikácie. Navonok totiž pôsobíte ako precitlivený pacient, ktorého stále niečo bolí, a možno si aj bolesti vymýšľa.
Jednoducho, vy cítite bolesť, ale zdravotníci nič nevidia. Najhoršie je, že si vás v zdravotníckom zariadení zafixujú ako nejakého hypochondra. Žiaľ, i to sa ľuďom s nízkou toleranciou bolesti stáva.
V každom prípade – ak vám telo hlási bolesť i vtedy, keď je príčina malicherná, je to ten lepší prípad. Horší je ten, keď začne biť na poplach trochu neskoro.
Ako si zvýšiť prah bolesti? Je to vôbec možné?
Ak súhlasíte s trochou námahy, naozaj sa dá zmeniť vnímanie bolesti, teda aj zvýšiť odolnosť voči nej. Ako? Máme pre vás niekoľko tipov.
Biofeedback
Biofeedback je terapeutická metóda, pri ktorej sa učíte, ako vaše telo reaguje na stresové faktory, či bolestivé podnety.
Terapeut vás naučí rôzne relaxačné techniky, dychové i duševné cvičenia, aby ste vedeli potlačiť nežiaduce reakcie tela na stres alebo bolesť.
Joga
Štúdia z roku 2014 ukázala, že cvičenci jogy tolerujú viac bolesti ako ostatní, ktorí jogu necvičia. Joga kombinuje telesné polohy s nácvikom dýchania a meditáciu s mentálnym tréningom.
Spomínaná štúdia preukázala, že cvičenci jogy majú viac šedej hmoty v tých častiach mozgu, ktoré súvisia so spracovaním a reguláciou bolesti.
Aerobik
Fyzická aktivita, predovšetkým aeróbne cvičenie, znižuje vnímanie bolesti. Dobrá je aj cyklistika, beh, či akýkoľvek pravidelný tréning. Samozrejme, nič netreba preháňať, inak sa dostaví zbytočná bolesť.
Dostatok spánku
Ak máme málo spánku, mení sa aj naša citlivosť na bolesť. Stačí, ak raz za týždeň nespíme dostatočne, a už je naša tolerancia bolesti ohrozená.
Cítite bolesť? Posťažujte sa!
Jednoduché citoslovce „au“, ktoré si poviete pri bolesti, dokáže reálne zmierniť prežívanie bolesti. Vyjadrite svoju bolesť, „aukajte“, a bude vás to bolieť menej!
Pracujte s predstavivosťou
Vytvorte si v mysli živý obraz svojej bolesti. Predstavte si ju napríklad ako červenú pulzujúcu guľu, podobnú slnku. V mysli ju pomaly zmenšujte, a nakoniec premeňte červenú na tmavo-modrú.
Alebo rátajte od 100 do 0, ale tak, že odpočítavate po troch: 97, 94, 91, 88… Túto metódu uplatňujú mnohí lekári pri nepríjemných zásahoch do tela.
Čo povedať na záver?
Každý z nás má iné skúsenosti s bolesťou, inak na bolesť reaguje, inak sa s ňou vysporiadava.
Väčšinou nemôžeme zmeniť zdroj bolesti, čo však zmeniť môžeme, je vnímanie bolesti.
Ak však naše bolesti neprechádzajú, alebo sa zhoršujú, žiadne čarovné terapie nepomôžu. Treba čo najskôr k lekárovi!
Zdroje:
- https://www.healthline.com/health/high-pain-tolerance
- https://www.webmd.com/women/features/low-pain-threshold-heres-why
- https://www.medicalnewstoday.com/articles/high-pain-tolerance
- https://www.considerable.com/health/pain-management/low-pain-tolerance-causes/
