Školská zrelosť a pripravenosť: Nezrelé dieťa v škole? Radšej si počkajte

(Zdroj foto: AdobeStock.com)

Začiatok školského roka je pre všetkých školákov a ich rodičov veľkou skúškou. Najväčšia zmena však nastáva pre prváčikov.

Každý z nás si pamätá prvý deň v škole. Bol to pre nás dôležitý míľnik, životný moment, na ktorý len tak nezabudneme.

Práve preto vieme, že nástup do školy, to je aj nástup povinností, ktoré sme dovtedy nepoznali.

Škola kladie na dieťa určité nároky, a to nie je jednoduché zvládnuť. Navyše, každé dieťa sa vyvíja svojím tempom.

Vieme, že do školy sa nastupuje v 6. roku života, aspoň v našich podmienkach. No to, že dieťa dosiahlo 6 rokov, ešte neznamená, že je po všetkých stránkach dostatočne zrelé, aby zvládlo nároky školy.

Rozhodujúca je však celková zrelosť, vek je len jedno z kritérií.

Čo znamená školská zrelosť?

Ako je v Slovenskej republike stanovená školská dochádzka?

Kto rozhoduje o tom, či je dieťa pripravené na školu?

Aké sú právomoci rodičov?

Začiatok školskej dochádzky podľa zákona

Zákon stanovuje povinnosť zápisu do školy u detí, ktoré do 31. 8. v danom roku dovŕšili (dovŕšia) 6 rokov fyzického veku. Súbežne však školský zákon dáva možnosť odkladu povinnej školskej dochádzky o 1 rok.

Na druhej strane, dieťa môže ísť do školy aj vo veku nedovŕšených 6 rokov, ak v danom roku 6 rokov dovŕši (od 1. 9. do 31. 12.), pričom je dostatočne zrelé na školskú výučbu.

Existuje aj tretí prípad, keď dieťaťu možno udeliť dodatočný odklad školskej dochádzky, a síce pri problémoch po nástupe do školy (v polroku 1. ročníka ZŠ).

Prečítajte si tiež:

Čo znamená školská zrelosť?

Školská zrelosť vyjadruje úroveň vývinu dieťaťa, vzhľadom na jeho odolnosť voči záťaži, ktorá vzniká v školskom prostredí. Dieťa musí byť dostatočne zrelé, aby sa mohlo zúčastňovať na vyučovacom procese, a bez väčších komplikácií si osvojovalo školské vedomosti a zručnosti.

Zrelosť dieťa sa posudzuje vo viacerých oblastiach. Dôležitá je každá stránka vývinu osobnosti, aby sme mali ucelenejšiu predstavu o rôznych schopnostiach nového školáka.

Oblasti školskej zrelosti:

Telesný a zdravotný stav.
Psychická (rozumová a emocionálna) zrelosť.
Pracovná vyspelosť.
Sociálna zrelosť.

Telesný a zdravotný stav dieťaťa

Pripravenosť na školu po telesnej a zdravotnej stránke, posudzuje detský lekár (pediater). Približne v tomto veku sa u detí mení telesná stavba – menia sa telesné proporcie, končatiny sú dlhšie, postava sa celkovo predlžuje, stráca sa detská tuková vrstva. S tým súvisí aj lepšia koordinácia pohybov, zlepšuje sa aj hrubá a jemná motorika.

Telesná vyspelosť síce nie je hlavným ukazovateľom celkovej zrelosti, no u detí, ktoré sú vzrastom menšie, alebo s oneskoreným telesným vývinom, učitelia často pozorujú nižšiu odolnosťou voči fyzickej a psychickej záťaži. Taktiež sa tieto deti môžu cítiť menejcenné v detskom kolektíve, a to iba kvôli pomalšiemu fyzickému vývoju.

Nástup do školy treba zvážiť aj u detí s vysokou chorobnosťou, oslabenou imunitou, či akýmikoľvek zdravotnými problémami. Časté vynechávanie školy, by totiž dieťa znevýhodňovalo v plynulom vzdelávaní, a tiež by si ťažšie udržiavalo priateľstvá v kolektíve.

Niekedy je potrebné aj neurologické vyšetrenie. Ak vás naň lekár pošle, nepanikárte. Je to bežný postup.

Oneskorený telesný vývin sa prejavuje hlavne u predčasne narodených detí, či detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou.

Školská zrelosť versus školská pripravenosť — Zdroj foto: AdobeStock.com

Rozumová zrelosť dieťaťa

Zrelosť na úrovni poznávacích funkcií

Na zvládnutie nových zručností, ako je čítanie, písanie, počítanie, potrebujeme aj určité poznávacie schopnosti; inak budeme ťažko odlišovať podobné písmenká, resp. čísla. Poznávacie (kognitívne) schopnosti hodnotíme v nasledujúcich oblastiach:

a) sluchové a zrakové vnímanie,
b) vnímanie priestoru a času,
c) rozumové poznanie,
d) základné matematické predstavy,
e) grafomotorika a vizuomotorika,
f) vyspelosť reči.

A. Zrakové a sluchové vnímanie:

dieťa rozlišuje farby, aj ich odtiene,
pozná základné tvary, vie ich odlíšiť,
dokáže rozlíšiť tvary, ktoré sú rovnaké, ale aj podobné, či zrkadlovo obrátené (nevníma ich ako rovnaké),
zrakom vie zachytiť detaily,
sluchom dokáže rozlíšiť základné zvuky,
vníma rytmus, aj rým,
rozoznáva prvú a poslednú slabiku v slove,
vie rozlíšiť slová, ktoré sa začínajú rovnakou hláskou,
vie vytlieskať slovo na slabiky,
rozlišuje rovnaké a rozdielne slabiky.

B. Vnímanie času a priestoru:

dieťa rozlišuje krátkodobú prítomnosť, minulosť a budúcnosť – chápe pojmy teraz, potom, o chvíľu,
rozlišuje pojmy včera, dnes, zajtra – vie sa v nich správne orientovať,
pozná dni v týždni, ročné obdobia,
dokáže sa orientovať v priestore,
chápe pojmy vpredu, vzadu, hore, dole, vpravo, vľavo,
rozumie predložkovým väzbám – na, pod, nad, v, za, pred,
chápe výrazy, ako ďaleko, blízko, prvý, posledný,
vie, ktorá je pravá ruka a ktorá ľavá.

školská zrelosť testy — Zdroj foto: AdobeStock.com

C. Myslenie a pamäť:

dieťa pozná svoje meno a priezvisko, vek, adresu,
začína používať analytické myslenie a logiku,
zaujíma sa o písmená a číslice,
chápe jednoduché vzťahy a súvislosti – rozoznáva príčinu a dôsledok,
dokáže z celku vyčleniť časti a znova z nich zložiť celok,
ovláda detské piesne a riekanky,
vie prerozprávať jednoduchý príbeh, pričom rozumie jeho obsahu,
chápe rozdielnosť slov: malý – veľký, nízky – vysoký, veľa – málo, všetko – nič,
dokáže porovnávať na základe rozdielnosti,
vie triediť veci (napr. jedlo, oblečenie) do stanovených skupín – ovocie a zelenina, zimné a letné oblečenie.

D. Základné matematické predstavy:

dieťa rozoznáva množstvo, veľkosť aj poradie,
vie zoradiť objekty podľa veľkosti (malý – väčší – najväčší), alebo množstva (menej – viac – najviac),
dokáže napočítať do 10 (orientuje sa v nízkych počtoch a číslach),
s pomocou názorných predmetov, vie sčítať aj odčítať do 10,
vie priradiť číslo (nie číslicu!) k danému počtu predmetov,
pozná názvy základných farieb a geometrických tvarov.

E. Grafomotorika a vizuomotorika:

dieťa má správny úchop ceruzky,
ruka, ktorou kreslí, je pri práci voľná v kĺboch (ramenný, lakťový, zápästie),
pri kreslení preferuje jednu ruku,
kresba odráža skutočnosť,
vie nakresliť postavu so základnými znakmi – prsty na rukách, oblečenie, čiapku…,
línie kresby sú pevné, neroztrasené,
dobre zvláda jemnú motoriku – strihanie, navliekanie, viazanie šnúrok,
dokáže strihať podľa predkreslenej línie.

školská-zrelosť-a-jej-posudzovanie — Zdroj foto: AdobeStock.com

G. Vyspelosť reči:

reč je čistá, bez maznania, či zajakávania sa,
dieťa sa vyjadruje spisovne,
používa správne pomenovania predmetov,
slová hovorí v správnych tvaroch,
výslovnosť je správna, dokáže vysloviť každú hlásku,
má dostatočne bohatú slovnú zásobu,
vyjadruje sa vo vetách, používa aj dlhšie súvetia (na opisy).

Upozornenie:

V súčasnosti je pomerne veľa detí, ktoré potrebujú logopéda. Nie je to však len pre nesprávnu výslovnosť, napríklad ráčkovanie alebo šušlanie, ale aj pre celkovo oneskorený vývin reči.

Pri akýchkoľvek nedostatkoch v reči dieťaťa, navštívte logopéda! Urobte tak s dostatočným predstihom, pokojne aj 1 rok pred nástupom do školy!

Emocionálno-vôlová zrelosť

zrelé dieťa je emocionálne stabilné, ovláda svoje emócie,
vydrží dlhší čas bez mamy (rodiča, či známej osoby),
je primerane odolné voči frustrácii – vie prijať aj neúspech,
dokáže svoje želania odložiť na neskôr,
vie vystupovať pred ostatnými (v skupinke),
neobjavujú sa uňho zlozvyky, ako cmúľanie prstov, obhrýzanie nechtov,
nepomočuje sa.

Pracovná vyspelosť a samostatnosť

dieťa je dostatočne samostatné v základných činnostiach, ako obliekanie, obúvanie, šnurovanie, základné hygienické návyky,
vie sa samostatne najesť, umyť si ruky, obslúžiť sa na WC,
vie rozlíšiť hru od povinností – akceptuje striedanie týchto činností,
pri povinnostiach sa snaží úlohu splniť a dokončiť,
pracovné tempo je primerané – nie je spomalené, ale ani príliš rýchle (či zbrklé),
pozornosť má už ustálenejšiu – dokáže sa koncentrovať,
neodbieha od jednej činnosti k druhej,
vydrží sústredene pracovať 15 – 20 minút.

Sociálna zrelosť

dieťa prichádza do školy s pozitívnymi očakávaniami – teší sa,
chce spoznávať nové veci, je prirodzene zvedavé, kladie otázky,
komunikuje – vie slovne vyjadriť svoje priania, myšlienky a predstavy,
odpovedá na otázky,
bez väčších problémov sa zaradí do kolektívu rovesníkov,
vie spolupracovať s rovesníkmi, aj s dospelými,
uznáva stanovené pravidlá – má rešpekt voči autoritám,
orientuje sa v jednoduchých sociálnych situáciách,
nie je agresívne,
vie oceniť prácu iných detí.

Ako zistím, či je moje dieťa pripravené na školu?

Uvedené kritéria vám orientačne napovedia, či je dieťa pripravené na školu. No ak má dieťa potrebný vek, a napriek tomu nespĺňa viaceré požiadavky, zvážte odklad školskej dochádzky.

Nerobte to však na vlastnú päsť, vždy sa raďte s odborníkom – lekárom, psychológom, logopédom. Niekedy pomôže aj názor osôb, ktoré s dieťaťom prichádzajú častejšie do kontaktu.

Obvykle sú to pedagógovia v predškolskom zariadení: oni dieťa sledujú dlhšie obdobie, pričom isté veci dokážu posúdiť z odborného hľadiska, aj na základe skúseností s inými deťmi.

Čo je test školskej zrelosti?

Určitú diagnostickú funkciu plní aj zápis do prvého ročníka, kde sa skúmajú základné požiadavky na zvládnutie výučby. Test školskej zrelosti je však komplexnejší – odborníci (psychológovia, špeciálni pedagógovia) ho robia viacerými spôsobmi.

Testy sa vykonávajú v poradenskom zariadení, najčastejšie ide o Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie. K testom sa pristupuje pri odkladoch školskej dochádzky, či pri skoršom zaškolovaní.

V obidvoch prípadoch treba myslieť predovšetkým na dobro dieťaťa, aby sme mu zbytočne neublížili. Naozaj treba brať do úvahy zrelosť dieťaťa, a to po každej stránke.

Napríklad, iba intelektuálna vyspelosť dieťaťa, na nároky školy nestačí. Nedostatočná pozornosť či nadmerná aktivita, sú hlavné dôvody odkladu školskej dochádzky.

Školská zrelosť: Kto rozhodne o odklade?

O odklade školskej dochádzky má právo rozhodnúť rodič, ale mal by to urobiť v spolupráci s odborníkmi. V dnešnej dobe sú odklady častejšie, ako v minulosti.

Treba si uvedomiť, že to nie je hanba, ani niečo, čo dieťa znevýhodňuje. Naopak, rok odkladu môže byť v mnohých prípadoch veľmi prospešný.