Koktavosť: Všímať si koktanie u malých detí?

(Zdroj foto: AdobeStock.com)

Stretli ste sa niekedy s človekom, ktorý koktá?

Nevedeli ste, či mu pomôcť dokončiť vetu, alebo ho nechať „trápiť sa“?

Koktavosť nie je choroba, je to porucha, ktorá môže mať rôzne príčiny. S koktavosťou sa môžeme stretnúť u všetkých vekových skupín, u všetkých národov, a to v celej histórii ľudstva.

Na koktavosť trpeli aj známe osobnosti, ako americký prezident Theodor Roosvelt, fyzik Isaac Newton, herci Bruce Willis a Gérard Depardieu, sexsymbol Marilyn Monroe či boxer Mike Tyson.

Čo je to koktavosť?

Koktavosť patrí k najťažšímnajnápadnejším druhom narušenej komunikačnej schopnosti. Ide o komplexné narušenie koordinácie orgánov, ktoré sa podieľajú na rozprávaní, pričom najviac sa to prejavuje charakteristickými nedobrovoľnými pauzami, narušujúcimi plynulosť reči.

V prvom rade teda ide o poruchu plynulosti reči.

Obvykle sú narušené aj iné zložky reči, ako:

  • rytmus (tempo),
  • tónové výšky,
  • hlasitosť,
  • melódia,
  • artikulácia,
  • mimika.

Koktavosť je známa aj pod inými názvami. Odborná verejnosť najčastejšie používa pojem balbuties (lat.), pričom balubutici sú ľudia, ktorí koktajú. Často využívaný je tiež pojem zajakávanie sa.

Ako sa koktanie prejavuje

Najviditeľnejšími príznakmi koktavosti sú nedobrovoľnénekontrolovateľné disfluencie – rečové bloky, ktoré zamedzujú plynulosti reči.

Tie sú sprevádzané nadmernou snahou o dobrú artikuláciu, resp. psychickým napätím, ktoré súvisí s úsilím „niečo povedať“. Práve týmito znakmi sa koktavosť líši od iných problémov pri neplynulosti reči, ktoré sa môžu vyskytnúť u všetkých ľudí (pri bežnej komunikácii).

Čo sa týka začiatku koktavosti, prvé prejavy sa začínajú objavovať najmä v období 3. roku života dieťaťa. Samotná koktavosť vzniká najčastejšie od 3 do 5 rokov, teda pred nástupom do školy.

Zaujímavosťou je, že na koktavosť častejšie trpia chlapci, ako dievčatá (3:1).

koktanie-u-deti-koktavosť
Zdroj foto: Shutterstock.com

Vieme, prečo niekto „koktá“?

Doteraz neboli presne definované mechanizmy, ktoré by túto poruchu priamo spôsobovali. Odborníci stále vedú bohaté diskusie o možných dôvodoch.

V každom prípade, na koktavosti sa môže podieľať niekoľko čiastkových, vzájomne sa prelínajúcich príčin:

  1. Dedičnosť. Ide o najčastejšie uvádzanú príčinu koktavosti (odhadom až 40 – 60%). V poslednom období dokonca prebiehali výskumy, ktoré pátrali po špecifickom géne, spôsobujúcom koktavosť. Ale – všetci dedíme len určité vlohy, teda dispozície, a vždy je potrebné, aby sa pripojili i ďalšie činitele, vnútorné aj vonkajšie podmienky (ako stres, perfekcionizmus, hektické prostredie a podobne). Samotné vlohy nám nehovoria nič o tom, či človek koktať bude, alebo nebude. Okrem toho môžeme hovoriť aj o rôznych orgánových odchýlkach, ktoré vznikajú napríklad pri zmenách v mozgu (pri úraze hlavy).
  2. Sociálne prostredie. Aj prostredie, v ktorom dieťa žije a rozvíja sa, môže mať negatívny dopad na vznik koktavosti. Môže ísť o psychotraumy, napríklad neurotizáciu zo strany rodičov, rovesníkov, spolužiakov (či iných ľudí). Pri pohľade na funkciu sociálneho prostredia, však existujú protichodné názory. Na jednej strane – rodičia často neadekvátne kritizujúkorigujú deti ešte v období, keď to nie je vhodné. Každé dieťa totiž prichádza do veku, keď jeho reč nie je vôbec plynulá, avšak časom sa spontánne upraví. Nevhodné poznámky rodičov môžu v niektorých prípadoch spôsobiť, že dieťa chce hovoriť „dokonale“, a rodičia sú potom frustrovaní, ak sa mu to nedarí. Dieťa tak môže mať strach, že nevyslovuje správne, a samo si vytvorí zlé návyky. V tomto duchu možno povedať, že: „Stačí zmeniť postoj rodičov, a terapia vlastne ani nie je potrebná“.
  3. Psychické faktory. K týmto faktorom patrí: stres, úzkosť, preťaženosť dieťaťa. (Bližší popis nájdete v časti Rizikové faktory.)

Čo robiť, keď si všimneme chybnú plynulosť reči u dieťaťa?

Mám počkať, kým to spontánne zmizne?

Nie je to také jednoznačné. Niektorí odborníci poukazujú na to, že aj pasívne nekonanie môže spôsobiť problémy, ktoré sa neskôr budú oveľa ťažšie napravovať. Napríklad, z viacerých súrodencov, ktorí boli vychovávaní v jednej domácnosti, zvyčajne koktá len jeden. Ide o malý „dôkaz“, že nie vždy môže za túto poruchu rodič.

V každom prípade – zlatá stredná cesta hovorí, že aj keď sociálne prostredie nemusí byť priamym vinníkom koktania, môže pôsobiť ako fixujúci činiteľ. To znamená, že aj nevinné opravovanie dieťaťa, ako má hovoriť, môže – ale nemusí – pôsobiť kontraproduktívne.

koktavosť-u-malych-deti
Zdroj foto: Shutterstock.com

Klinické prejavy koktavosti u dieťaťa:

  • viacnásobné opakovanie: ma-ma-mama,
  • predlžovanie slov: mmmmmmama,
  • zrýchlené tempo reči,
  • napätie v hlase,
  • nadmerné používanie vsuviek vo vetách: ehm, hmm…,
  • neschopnosť vysloviť niektoré hlásky: b, t, p, k, g,
  • menenie slovosledu (pre vyhnutie sa kritickým slovám),
  • častejšie chyby v určitých situáciách – keď je dieťa unavené, alebo je v citovom napätí (bojí sa),
  • reč je sprevádzaná rôznymi prejavmi tela, ako grimasy, prešľapovanie, mrkanie, neudržanie očného kontaktu.

Typy koktavosti

Poznáme dva typy koktavosti. Prvý typ predstavuje vývinová koktavosť, ktorá je skôr charakteristická pre deti. Druhým typom je získaná koktavosť, ktorá sa častejšie objavuje u dospelých.

Pozrime sa na oba typy bližšie.

Vývinová koktavosť (koktanie u detí)

V tomto prípade ide o vývinovú poruchu, ktorá sa objavuje v rannom detstve, a u niektorých detí pretrváva až do dospelosti (približne 20 %). Vývinová koktavosť sa prejavuje nielen opakovaním slabík či slov, ale je sprevádzaná aj psychickým napätím, ktoré sme spomínali vyššie.

Čo sa však týka vyhýbavého správania sa, v tomto období sa ešte neobjavuje. Je to z toho dôvodu, že väčšina detí si nie je vedomá svojej rečovej chyby. Môžu sa tiež striedať obdobia, keď dieťa rozpráva plynulo, a obdobia, keď koktá.

V niektorých prípadoch môže občasné koktanie viesť ku chronickému koktaniu. Vtedy môžu aj rodičia „napomáhať“ k negatívnemu posunu. Pomocné formulky, ako: ,,hovor pomalšie“, „nadýchni sa“, „povedz to ešte raz“, nie vždy pomáhajú dieťaťu. Pri častom používaní dokážu vyvolať úzkosťstrach.

Práve tieto emócie zhoršujú poruchu. Potom sa už môže objaviť spomínané vyhýbavé správanie, keď sa dieťa nechce stýkať s druhými ľuďmi, alebo uteká pred situáciami, v ktorých by muselo komunikovať.

koktanie-u-dospelych
Zdroj foto: Shutterstock.com

Získaná koktavosť (koktanie v dospelosti)

Ide o situáciu, keď sa koktanie objaví až v dospelosti. Koktavosť vznikne náhle, v spojení s významnou udalosťou, je stála, a nie je ovplyvnená rôznymi situáciami, ako pri vývinovej koktavosti.

Získaná koktavosť vzniká hlavne v dôsledku:

  • neurologickej udalosti – zranenie hlavy, nádor, mozgová mŕtvica, pravidelné užívanie drog,
  • traumatického zážitku – reakcia na žiaľ (pri úmrtí milovanej osoby), prežitie fyzickej traumy (násilie, znásilnenie a pod.).

Čo prežíva balbutik?

Koktavosť môže mať veľmi negatívny dopad na osobnosť človeka. Koktanie (resp. neplynulosť rečového prejavu) u malého dieťaťa tvorí len menšiu časť skutočných problémov. Balbutik začne až neskôr (napr. v puberte) prežívať pocity hanby, strápnenia sa, frustrácie, strachu, hnevu či viny.

Všetky tieto pocity zosilňujú napätie a úsilie, a práve to zhoršuje samotnú reč. V neposlednom rade to môže viesť k zníženiu sebadôvery. Človek prestáva hovoriť, a tým pádom sa jeho reč nezlepšuje. Odstránenie týchto negatívnych pocitov je základom pre liečbu balbutizmu.

Aké sú rizikové faktory koktania?

Existuje niekoľko signálov, ktoré nás môžu dopredu upozorniť na možný vznik balbutizmu. Patria sem predovšetkým tri signály:

  1. Nápadnosť v reči (neskorý vývin reči).
  2. Koktavosť v rodine (genetická predispozícia),
  3. Výrazný nedostatok sebadôvery.

K trom základným signálom môžeme zaradiť aj iné podnety, ktoré môžu dopomôcť k vzniku koktavosti:

  • príliš vysoké ambície (až extrémna ctižiadostivosť), prehnaný egocentrizmus,
  • orgánové odchýlky centrálnej nervovej sústavy (atypické mozgové procesy, dyskoordinácia hemisfér a pod.),
  • náhle zmeny v kvalite života – úmrtia v rodine, začiatok návštevy materskej školy (keď sa najčastejšie objavuje koktavosť, či iné rečové poruchy), začiatok návštevy základnej školy (dôležitý medzník v živote dieťaťa),
  • neurotizácia – príliš hektické rodinné prostredie, nevhodný životný štýl, perfekcionistická výchova, prudké hádky v rodinnom prostredí, častá hospitalizácia, prehnané nároky na dieťa,
  • nevhodný spôsob interakcie s dieťaťom – netrpezlivosť pri počúvaní dieťaťa, skákanie do reči, príliš veľa korekčných a kritických poznámok, nevhodná dvojjazyčnosť, príliš vysoká úroveň otázok.
koktanie-liečba
Zdroj foto: Shutterstock.com

Liečba koktavosti

Rozhodujúca je správna diagnostika u odborníkov – logopédov, psychológov, foniatrov, neurológov alebo psychiatrov. Samotnou terapiou sa zaoberá najčastejšie logopéd (v spolupráci s psychológom).

Postup je však vždy iný, aj vzhľadom na vek dieťaťaúroveň poruchy. V každom prípade treba začať s terapiou čo najskôr.

Terapia zahŕňa:

  • logopedické cvičenia – nácvik plynulej reči (ide o cviky na uvoľnenie sánky, jazyka a pier), výučba správneho dýchania,
  • zmenu „štýlu“ koktania – z ťažšieho na ľahší stupeň (keď sa uľahčí rozprávanie, bude menej stresujúce, a potom sa aj reč môže zlepšiť),
  • využívanie nahrávok – nahrávka reči sa pustí spomalene,
  • individuálne a skupinové terapie – stretnutia viacerých ľudí s rovnakým problémom; individuálna terapia pomáha aj pri odstraňovaní pridružených psychických problémov (zvyšuje sebavedomie),
  • hypnózu,
  • iné techniky.

Čo rozhodne nerobiť

  1. Nedokončujte vety za balbutika.
  2. Nebuďte netrpezliví a nervózni.
  3. Venujte dieťaťu viac času, nestresujte ho, rozprávajte sa s ním.
  4. Neprejavujte súcit – berte balbutika, ako hocikoho iného.

Balbutici majú svoj Medzinárodný deň

Od roku 1998 je 20. október známy ako Medzinárodný deň porozumenia koktavosti. Je podporovaný Medzinárodnou asociáciou balbutikov i Európskou ligou asociácií balbutikov. Ide o deň, ktorý by nám mal pripomínať problémy ľudí, ktorí trpia na túto poruchu komunikácie.

Pozrite si video, ako prebieha terapia s 6-ročným chlapcom:

Zdroje:

youtube.com

Lechta, V. – Koktavost (2004)

http://www.opsychologii.cz/clanek/134-balbuties-neboli-koktavost-a-jeji-priznaky-v-reci/

http://www.edusan.sk/zdravoveda/rodicia/koktanie deti.htm

Pridaj komentár