Prevencia
PríznakySkôr ako sa objaví osteoporóza, telo nás začne varovať, a to osteopéniou – predstupňom osteoporózy.
(Zdroj foto: AdobeStock.com)
Kým sme mladí, kostné tkanivo sa nám neustále obmieňa. Do určitého veku sa tento proces dokonca zrýchľuje, keďže maximálnu hustotu kostí dosahujeme okolo 35. roku života.
S narastajúcim vekom sa však obnova kostí postupne spomaľuje. Ubúdanie kostnej hmoty, inými slovami – rednutie kostí, je prirodzený proces, ktorému sa nikto z nás nevyhne.
Čo však vtedy, keď kostné tkanivo strácame prirýchlo?
Dá sa tento proces nejako spomaliť?
Existuje liečba osteopénie?
Osteopenia, riedke kosti a zlomeniny
Riedke kosti si spájame najčastejšie s osteoporózou. Tá predstavuje celosvetový problém a dôvody nie je ťažké uhádnuť. Hýbeme sa stále menej, navyše uprednostňujeme jedlo, v ktorom chýbajú dôležité vitamíny a minerály.
Osteoporóza postihuje najmä ženy po menopauze vo veku 50 – 70 rokov, no vyskytuje sa aj u mužov v tomto veku. Prekvapujúce však nie sú ani prípady mladších ľudí.
Osteoporózu väčšinou odhalí až zlomenina. Ak je kostná hmota príliš oslabená, kosti sú také krehké, že úrazy vznikajú aj pri bežných činnostiach, napríklad zakopnutí alebo silnom stlačení rukou.
Najčastejšie ide o oblasť predlaktia. Nasledujú stavce a krčok stehennej kosti. Najmä zlomenina krčka prináša vážne komplikácie u starších ľudí. Podľa svetových štatistík sa tretina týchto prípadov končí tragicky.
Vo vyššom stupni osteoporózy je rizikové aj obyčajné zakašľanie alebo kýchnutie. Asi to znie neuveriteľne, ale mnoho ľudí utrpí zlomeninu po takejto nevinnej udalosti.
Stupne osteoporózy a osteopénia
Dobré je, že osteoporóza dá o sebe včas vedieť – osteopéniou. Tú považujeme za predstupeň osteoporózy. Jednotlivé stupne sú rozdelené podľa hustoty kostnej hmoty, no musíte si uvedomiť jedno.
To, že u vás odhalili osteoporózu, ešte neznamená, že nemôžete mať zároveň aj osteopéniu, a naopak. Ako je to možné?
Keďže kosti sa neopotrebúvajú rovnako, niektoré môžu byť zničenejšie, ako iné. A ďalšia vec – z osteopénie sa nemusí vyvinúť osteoporóza. Práve preto treba brať osteopéniu vážne. Je to dobré upozornenie, že naše kosti sú už oslabené.
Príčiny rednutia kostí – osteopénie a osteoporózy
Rednutie kostí nastáva z rôznych príčin. Osteopénia môže byť dôsledkom reumatologických, gynekologických, nefrologických či gastroenterologických ochorení.
Riziko zvyšujú aj ďalšie diagnózy a predpoklady:
- výskyt v rodine,
- ženské pohlavie,
- hormonálne výkyvy – najmä v menopauze (kvôli zníženého estrogénu),
- predčasná menoupauza – pred 40. rokom života,
- dlhodobo nízky príjem vápnika, vitamínu D a horčíka,
- zlé návyky – sedavý spôsob života, fajčenie, nadmerné pitie alkoholu,
- dlhodobo obmedzená pohyblivosť,
- nadbytok hormónov štítnej žľazy (hypertyreóza),
- chemoterapia,
- dlhodobé užívanie určitých liekov (napríklad kortikoidov),
- prirodzene malá a útla postava,
- neskoro diagnostikovaná celiakia,
- Crohnova choroba,
- Cushingov syndróm.
Príznaky osteopénie
Osteopénia, podobne ako osteoporóza, sa zvykne označovať ako bezpríznaková choroba, pretože rednutie kostí sa v prvých rokoch nijako neprejavuje. Neskôr sa dostavuje bolesť v krížoch, či v krčnej oblasti, keďže stavce sa lámu a chrbtica sa skracuje. To vedie až k zmenšovaniu postavy, čo je pozorovateľné aj voľným okom.
Denzitometria odhalí riedke kosti
Aj keď denzitometria (pod skratkou DXA alebo DEXA) môže znieť desivo, tohto vyšetrenia sa netreba báť. Netrvá dlho, ani nebolí, a pritom spoľahlivo odmeria hustotu vašich kostí. Lekár rýchlo odhalí aj prípadnú osteoporózu. Vyšetrenie však nie je vhodné pre tehotné ženy.
Denzitometria využíva röntgenové žiarenie (v minimálnej dávke), väčšinou na jednej končatine, prípadne chrbtici. Vyšetrenie by ste mali absolvovať aj vtedy, ak u vás nastúpila menopauza a ešte ste neprekonali 40-tku, alebo ak máte celiakiu, no váš gastroenterológ toto vyšetrenie nenariadil.
Vtedy treba vyhľadať ďalšieho odborníka. Odporučenie na denzitometriu vám vypíše buď reumatológ, ortopéd, endokrinológ, u žien aj gynekológ. Denzitometriu môžete podstúpiť v štátnom zariadení (preplácanie závisí od poisťovne, ktorú máte), alebo v súkromnom zariadení.
Denzitometriu si nezamieňajme s dozimetriou, pri ktorej sa meria ožiarenie pracovníkov ionizujúcim žiarením. S rednutím kostí to nesúvisí.
Ako čítať výsledky denzitometrie?
Rozhodujúcim faktorom je tzv. T-skóre:
- +1,0 až –1,0 – hustota vašich kostí je v norme,
- –1,0 až –2,5 – znížená hustotu kostí alebo osteopénia,
- –2,5 a viac – osteoporóza.
Liečba osteopénie
Našťastie, liečba osteopénie nie je taká komplikovaná, ako liečba osteoporózy. Ak sa u vás potvrdí osteopénia, neznamená to hneď, že budete užívať nejaké tabletky. U mnohých ľudí je najpodstatnejšie, aby zmenili svoje návyky, ktoré k tomuto stavu viedli.
Najlepším liekom na osteopórozu, a teda aj osteopéniu, je pravidelný pohyb, ktorým sa posilňuje štruktúra kostí. Vhodné je takmer všetko – plávanie, bicyklovanie, jogging, obyčajná chôdza.
Proti rednutiu kostí pomáha aj silový tréning, ale tu si nechajme poradiť, aby sme si neuškodili. Aj preto si vyberáme aktivity, ktoré zodpovedajú našej kondícii, inak hrozí, že si zbytočným riskovaním privodíme úraz.
Ak trávite celé dni v práci v jednej polohe, napríklad v sede pred počítačom, mali by ste sa venovať aj strečingu. Dnes existujú rôzne kurzy pre ľudí, ktorí musia veľa sedieť – napríklad škola chrbta. Skvelá je tiež jóga, resp. iné východné techniky.
Či je liečba úspešná, sa zisťuje opakovanou denzitometriou. Hodnoty T-skóre by sa mali od posledného merania zvýšiť.
Osteopénia a vhodná strava
Pravidelný pohyb je jednou polovicou liečby, druhou je zmena stravovania. Ak trpíte osteopéniou, mali by ste prijímať dostatok vitamínov a minerálov – najmä vápnik, vitamín D, horčík a zinok.
Vápnik (kalcium)
Ideálne je, ak denne prijímate 1000 – 1500 miligramov vápnika. Najviac ho nájdete v mliečnych výrobkoch, napríklad v plnotučnom mlieku (okolo 1200 mg), v syroch ešte viac.
Vápnik je aj v ďalších pokrmoch – maku, sardinkách, mandliach či sóji. Veľa ho obsahuje aj kapustová zelenina – karfiol, brokolica, kel.
Menšiu časť kalcia môžete užiť aj vo forme výživového doplnku, ktorý si kúpite v lekárni, no prvoradý je príjem z potravín. Pozor si však dajte na droždie a výrobky z neho (koláče, pečivo). Droždie totiž obsahuje veľké množstvo fosforu, ktorý bráni vstrebávaniu vápnika.
Vitamín D
Vápnik a vitamín D v našom tele takpovediac spolupracujú. Kým vápnik spevňuje kosti, vitamín D zabezpečuje jeho vstrebanie do čriev. Inými slovami – ak telo nemá dostatok D-éčka, aj vápnik vyjde nazmar.
Vitamín D prijímame prirodzene zo slnečného žiarenia, avšak kvôli riziku rakoviny kože sa opaľovanie dnes už veľmi neodporúča. Málokto totiž pozná mieru, mnohí si myslia, že hodinka na slnku nám nemôže uškodiť.
V letných mesiacoch, keď máme väčšiu časť pokožky odhalenú, pritom stačí aj 30 minút niekoľkokrát do týždňa, aby sme si zabezpečili dostatok vitamínu D. Z potravy totiž získame len 10 % z celkového množstva „déčka“.
Na zimné mesiace si preto zaobstarajme vitamín D vo forme výživového doplnku. Ešte väčší dôraz na dostatok „slnečného vitamínu“ musia klásť vegetariáni a vegáni, keďže ten sa v rastlinných pokrmoch takmer vôbec nenachádza.
Najviac vitamínu D je v morských rybách, sardinkách, treščej pečeni, či vo vaječnom žĺtku.
Zinok a horčík, vitamín C a K
Na dobrej stavbe našich kostí sa okrem vápnika a vitamínu D podieľajú aj ďalšie vitamíny a minerály. Zinok podporuje rast kostí a hojenie zlomenín, horčík zase kosti formuje. Vitamín C spolupracuje pri tvorbe kolagénu a vitamín K zabezpečuje tvorbu kostného tkaniva.
Ako predísť osteoporóze?
O svojej kosti by sme sa mali starať aj vtedy, keď nám žiadna osteoporóza, dokonca ani osteopénia nehrozí. Ak nechcete, aby vám redli kosti, vyberajte si potraviny s vysokým obsahom vápnika, jedzte veľa zeleniny a ovocia, pravidelne športujte.
Prestaňte fajčiť, keďže tabakový dym pôsobí na kosti toxicky. Pozor, nikotín pohlcuje vápnik v kostiach!
Ak chcete mať istotu, že vašim kostiam nič nechýba, požiadajte svojho obvodného lekára, aby vám otestoval hodnoty všetkých vitamínov a minerálov v tele.
Rakovina kostí – príznaky
Rakovina kostí je v skutočnosti veľmi zriedkavá, preto je málo pravdepodobné, že sa ukrýva za vašimi zdravotnými problémami. Rakovina kostí najčastejšie vzniká v panvovej oblasti, alebo v dlhých kostiach rúk a nôh.
Na týchto miestach sa objavuje začervenanie, prípadne opuch, ktorý je bolestivý. Častým príznakom je tiež nevysvetliteľná únava a úbytok na váhe.
Oveľa bežnejšia je však situácia, keď sa rakovina z inej časti tela rozšíri aj do kostného tkaniva. Najčastejšie je to pri zhubných nádoroch prsníka, prostaty, pľúc či obličiek. Metastázami býva zasiahnutá hlavne chrbtica, panvová oblasť a rebrá.
Pridajte sa k nám na Facebook.
Liečba spočíva v chirurgickom odstránení tumoru, a ak je to nevyhnutné, podáva sa aj chemoterapia.
Zdroje:
- https://www.iofbonehealth.org/what-is-osteoporosis
- https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/bone–cancer/symptoms-causes/syc-20350217
- https://www.webmd.com/osteoporosis/guide/osteopenia-early-signs-of-bone-loss#1
- https://www.healthline.com/health/osteopenia#causes-and-risk-factors
- https://www.emedicinehealth.com/osteoporosis/article_em.htm
- https://www.webmd.com/cancer/common-cancers-that-metastasize-to-the-bones#1
- https://www.health.harvard.edu/womens-health/osteopenia-when-you-have-weak-bones-but-not-osteoporosis
- https://www.healthline.com/health/osteoporosis#bone-density-test
- https://www.endocrineweb.com/conditions/osteoporosis/role-calcium-vitamin-d-bone-health
