Prevencia
Príznaky(Zdroj foto: www.stock.adobe.com)
Lymská borelióza je infekčné multisystémové ochorenie, ktoré sa vyskytuje na celom svete, najmä v miernom klimatickom pásme severnej hemisféry. Prvýkrát bola zistená v roku 1975 v Lyme (USA), kde zaznamenali hromadný nárast juvenilnej reumatoidnej artritídy. Vyvolávateľom je Borrelia (B.) burgdorferi, ktorú prenášajú kliešte. Okrem dospelých kliešťov môžu ochorenie prenášať aj nymfy, menej často larvy kliešťa. Výskyt lymskej boreliózy na Slovensku je 10–18,5 ochorení na 100 000 obyvateľov, premorenosť kliešťov boréliami je 3-30% (v závislosti od oblasti) a má cyklický charakter (v 3-5 ročných intervaloch), pričom v každom okrese existujú vhodné biotypy. Ohniskami najväčšieho výskytu sú okresy Ružomberok, Považská Bystrica, Svidník, Lučenec, Banská Bystricá a Banská Štiavnica. Medzi prechodné vektory a príležitostných prenášačov B. burgdorferi môže patriť aj bodavý hmyz (muchy a ovady), avšak doteraz nebol potvrdený prenos borélií z bodavého hmyzu na človeka.
Riziko až do neskorej jesene
Akútne ochorenie sa vyskytuje najviac od neskorej jari do neskorej jesene, ale môžeme sa s ním stretnúť aj po uplynutí dlhšieho časového obdobia od kontaktu ľudskej kože s kliešťom. Priebeh ochorenia je variabilný. Po prvom štádiu, lokalizovanom na ohraničenej oblasti kože, nasleduje druhé štádium infekcie, s možným zápalovým postihnutím takmer všetkých orgánov – prednostne kože, nervového systému, kĺbov a svaloviny srdca, ktorá napokon vyústi do chronickej infekcie.
Charakteristickým kožným prejavom prvého štádia je migrujúce začervenanie (erythema migrans – EM), kým atrofické zmeny (acrodermatitis chronica atrophicans – ACA) sa radia k tretiemu štádiu. Boréliový lymfocytóm sa môže vyskytnúť v každom z troch štádií. EM sa objavuje spravidla medzi 3. a 14. dňom (môže vzniknúť po niekoľkých dňoch až niekoľkých mesiacoch) po uštipnutí kliešťom. Z miesta uštipnutia (alebo prisatia kliešťa) sa rozvíja začervenanie, ktoré sa šíri smerom od centra k periférii. U 80 % pacientov v centre vybledne a vznikne bledoružový prstenec. Liečená EM mizne už počas liečby, neliečená môže pretrvávať od niekoľko týždňov až po jeden rok. Väčšinu pacientov ložisko nesvrbí ani nebolí. Asi polovica pacientov v Európe a dve tretiny pacientov v USA uvádzajú pred a počas objavenia migrujúceho začervenania celkové ťažkosti ako pri chrípke – pocit choroby, malátnosť, bolesti hlavy, zriedkavo bolesti kĺbov, svalovú horúčku, zvýšenú teplotu (s prejavmi zimnice a triašky). Boréliový lymfocytóm je ostro ohraničený, vankúšovitý, mäkký, sýtočervený alebo modročervený uzlík, pokrytý stenčenou kožou. Obvykle sa vyskytuje na ušnici (najmä na ušnom lalôčiku), na šiji, na prsníkovej bradavke a prsníkovom dvorci, v podpazuší, na miešku a chrbtoch nôh. Neliečený boréliový lymfocytóm môže pretrvávať mesiace, aj vyše roka.
Difúzna atrofia kože (acrodermatitis chronica atrophicans) je chronické ochorenie kože, postihujúce koncové časti končatín. Prejavuje sa výrazným stenčením kože, ktorému predchádza zápal. Pretože stenčená koža je málo odolná voči mechanickým poškodeniam, vznikajú aj pri drobných poraneniach zle hojace sa rany. Na ich podklade sa môže vytvoriť rakovina kože.
Lymská borelióza počas gravidity
B. burgdorferi môže prechádzať placentou a vyvolať infekciu plodu, ktorá má za následok jeho odumretie a potrat alebo vznik vrodených defektov u novorodenca. Vyššie riziko postihnutia plodu je pri infekciách vo včasnom štádiu gravidity. Prvý prípad dokázaného prenosu boréliovej infekcie z matky na plod je z roku 1985. Išlo o 28-ročnú rodičku s neliečenou lymskou boreliózou, ktorú prekonala na začiatku tehotenstva. V 36. týždni porodila dieťa s viacerými vadami srdca a ciev, ktoré zomrelo 7. deň po narodení. Borélie boli nájdené v obličkách, slezine, kostnej dreni, ale nie v srdcovom svale.
Ak sa zistí borelióza u tehotnej ženy, dôležitá je včasná liečba a pravidelné, cielené vyšetrovanie plodu ultrazvukom, so zameraním na odhalenie zmien plodu. Z ďalších metód prichádza do úvahy odber plodovej vody z maternice tehotnej ženy (amniocentéza) a priamy odber krvi plodu z pupočníkovej žily. „American Lyme Disease Foundation“ publikovala v roku 1996 tieto závery: Prenos B. burgdorferi počas tehotenstva z matky na plod je možný, ale zriedkavý. Dôležité sú preventívne opatrenia u tehotných žien v endemických oblastiach. Pri prejavoch lymskej boreliózy je vhodné plánovať tehotenstvo až po preliečení. V endemických oblastiach sa odporúča preventívne podávanie antibiotík tehotným ženám, ktoré boli v kontakte s vektorom.
Lymská borelióza u detí
Deti sú vystavené väčšiemu riziku prisatia kliešťa. Je to spôsobené ich častejším pobytom v prírode, skrývaním sa v nízkych porastoch a hrami na zemi. Migrujúce začervenanie sa u detí vyskytuje najčastejšie na tvári a krku, zriedkavejšie býva prítomná zvýšená teplota. Časté sú sprievodné bolesti kĺbov, celková únava a menšia aktivita dieťaťa. Boréliový lymfocytóm je častejší a typické miesto lokalizácie je na ušnom lalôčiku.
Diagnostika a liečba boreliózy
V diagnostike boréliových infekcií je na prvom mieste dôkaz protilátok proti B. burgdorferi v sére (krvi) alebo v mozgovomiešnom moku. Sérologický test môže byť negatívny, ak bola krv odobratá príliš skoro, resp. pred vytvorením protilátok. Diagnóza sa nikdy nestanovuje len na základe sérologických nálezov, ale vždy v spojitosti s anamnestickými údajmi, klinickým nálezom a ďalšími diagnostickými kritériami. Včasná liečba infekcie by mala zabrániť prechodu ochorenia do 2., prípadne 3. štádia.
Na liečbu lymskej boreliózy sa používajú antibiotiká. Vo včasnom štádiu by liečba mala trvať najmenej 14 dní, v neskorých štádiách minimálne 21 dní. Pri liečbe boreliového lymfocytómu je doba podávania antibiotík 3 týždne, pri liečbe 3. štádia 3-6 týždňov. Na začiatku terapie, prípadne po niekoľkých dňoch, sa môžu ojedinele objavovať bolesti hlavy, zvýraznené prejavy na koži alebo horúčka. Počas tehotenstva sa používajú penicilínové antibiotiká, cefalosporíny, v dávkach a s dĺžkou podávania podľa klinických prejavov lymskej boreliózy. V endemických oblastiach s vysokou premorenosťou sa odporúča preventívne podávanie antibiotík po kontakte tehotnej ženy s kliešťom.
Prognóza ochorenia je u väčšiny pacientov dobrá. Je nutné pacienta dispenzarizovať na odbornom pracovisku, a to minimálne v nasledujúcich dvoch rokoch. Borélie však môžu prežívať v niektorých bunkách aj po liečbe antibiotikami. Prípadné komplikácie sa obvykle objavia do jedného roka po liečbe. Po prekonaní tohto ochorenia nevzniká imunita, a človek, ktorý už prekonal boreliózu, môže na ňu znovu ochorieť.
Prevencia
Riziko získania lymskej choroby je vysoké v miestach, kde je ochorenie endemické. Preto je dôležitý vývoj bezpečnej a účinnej vakcíny. V roku 1998 bola na trh v USA uvedená účinná vakcína LYMErix. Niektorí pacienti sa však sťažovali únava. V súčasnosti nie je na trhu žiadna vakcína pre ľudí, aj keď sa neustále vyvíjajú nové. Zatiaľ jedinou spoľahlivou prevenciou je preto vyhýbanie sa porastom listnatých lesov (najmä na okraji lesov), krovinám a chránenie sa vhodným oblečením (dobré sú svetlé farby odevov, ktoré kryjú väčšie plochy tela). Populárne je používanie repelentov, ktorými môžeme napustiť ponožky, nohavice a ďalšie časti odevu.
Po návrate z endemických oblastí je samozrejmosťou prehliadka celého tela. Ak nájdeme prisatého kliešťa, treba ho okamžite odstrániť. Postihnuté miesto najskôr potrieme niektorým z bežných dezinfekčných prostriedkov (Jodisol, Septonex alebo 3 % jódová tinktúra). Kliešťa potom odstránime pinzetou „kývavými“ pohybmi. Je dôležité vyvarovať sa pretrhnutiu alebo rozdrveniu kliešťa. Vzniknutú ranku ošetríme opäť dezinfekčným prostriedkom. Postihnuté miesto sledujeme niekoľko týždňov a v prípade začervenania bezodkladne kontaktujeme lekára.
