Príznaky(Zdroj foto: AdobeStock.com)
Cievna mozgová príhoda je ochorenie, pri ktorom dochádza k poškodeniu mozgového tkaniva dvoma spôsobmi – nedokrvením mozgu (ischemická cievna mozgová príhoda), alebo krvácaním do mozgu (hemoragická cievna mozgová príhoda). V obidvoch prípadoch môžu byť príznaky veľmi podobné.
Mozog je zásobovaný 4 hlavnými mozgovými cievami, ktoré sú vetvami ciev odstupujúcich z aorty. Po vstupe do mozgu, sa tieto cievy ďalej vetvia.
Príčinou nedokrvenia mozgu je zúženie alebo uzáver cievy, ktorá zásobuje mozog (alebo jeho jednotlivé časti). Príčinou krvácania do mozgu je prasknutie cievy, alebo jej výdute (aneuryzmy).
Približne 85 – 90 % cievnych mozgových príhod vznikne v dôsledku nedokrvenia mozgu. Čím skôr sa obnoví prietok v postihnutej cieve, tým väčšia je šanca, že dôjde u pacienta k obnove postihnutej funkcie mozgu.
Najčastejšie príznaky cievnej mozgovej príhody:
- slabosť, tŕpnutie ruky alebo nohy na jednej strane tela,
- ochrnutie končatiny na jednej strane tela,
- poklesnutie ústneho kútika,
- poruchy reči – pacienti nevedia rozprávať, alebo rozprávajú nezrozumiteľne, nerozumejú, čo im hovorí okolie,
- poruchy zraku, dvojité videnie,
- bolesti hlavy,
- epileptické záchvaty,
- problémy s prehĺtaním,
- bezvedomie (častejšie pri krvácaní do mozgu).
Pri všetkých týchto príznakoch je potrebné zavolať rýchlu lekársku pomoc, a čo najrýchlejšie sa dostať do nemocnice.
To platí aj pre pacientov, u ktorých príznaky rýchlo uplynuli, často aj do jednej hodiny, pretože takýto problém sa označuje ako tranzitórny ischemický atak (TIA).
V takýchto prípadoch nie je potrebná akútna liečba, ale predovšetkým treba zistiť príčinu vzniku TIA a zahájiť adekvátnu sekundárnu prevenciu.
Akútna liečba cievnej mozgovej príhody
V súčasnosti máme možnosti, ako liečiť pacientov v akútnom štádiu CMP, ale musia prísť do nemocnice včas. Existujú dve možnosti akútnej liečby:
- liečba preparátom, ktorý rozpustí krvnú zrazeninu v cieve (rTPA – rekombinantný tkanivový plazmínogénový aktivátor); podáva sa vnútrožilovo;
- zrazeninu môžeme z cievy odstrániť mechanicky (trombektómia).
Časový limit pre podanie akútnej liečby rTPA je 4 a pol hodiny, ale je dokázané, že čím skôr liečbu podáme, tým lepší je výsledný stav. Preto je dôležité, prísť do nemocnice včas, a najmä je potrebné, presne zaznamenať čas prvých príznakov.
Tento údaj poskytnú príbuzní pracovníkom záchrannej služby (a tí ho zapíšu do dokumentácie pacienta), alebo ho udajú príbuzní alebo známi, ktorí sprevádzajú pacienta do nemocnice. Takisto je dobré, ak má pacient so sebou údaje o liekoch, ktoré užíva, pretože pri niektorých liekoch je vylúčené podanie akútnej liečby.
Mechanické odstránenie trombu (krvnej zrazeniny) sa môže vykonať do 8 hodín od príhody, ale aj tu platí, že čím skôr príde pacient do nemocnice, tým má väčšiu šancu na lepší výsledok.
Akútna liečba CMP má aj svoje riziká, o ktorých má byť pacient informovaný, ale nepodanie akútnej liečby u indikovaných pacientov zvyšuje riziko vážnych následkov NCMP, ako sú trvalé poruchy hybnosti, reči, zraku, prehĺtania, a s tým spojenej potreby trvalej ošetrovateľskej starostlivosti.
Treba si uvedomiť, že cievna mozgová príhoda je rovnako akútny stav, ako srdcový infarkt, a tak k nej treba aj pristupovať.
Ak pacient príde do nemocnice po uvedených časových intervaloch, môže dostať už len liečbu kyselinou acetylsalicylovou.
Následná liečba
Každý pacient po prekonaní náhlej CMP z nedokrvenia mozgu vyžaduje dlhodobú prevenciu opakovanej NCMP, teda tzv. sekundárnu prevenciu.
V sekundárnej prevencii sa užívajú buď lieky, ktoré zabraňujú vzniku a narastaniu nového trombu – kyselina acetylsalicylová, jej kombinácia s dipyridamolom alebo clopidogrelom, alebo tzv. antikoagulanciá, lieky, ktoré zabraňujú zrážaniu krvi.
Tie sú odporúčané iba u pacientov, ktorí majú súčasne fibriláciu predsiení, teda poruchu srdcového rytmu.
V tejto druhej skupine sa dlhodobo používal (ako jediný preparát) antagonista vitamínu K (warfarin). Nevýhodou tohto lieku je, že pri ňom ťažko dosiahneme vyrovnaný účinok. Okrem iných faktorov, to ovplyvňuje príjem potravy, a jeho vysoké hladiny sú spojené aj s rizikom krvácania.
Hladinu antagonistu vitamínu K je potrebné každé dva týždne kontrolovať. Práve pre obavu z krvácania, pacienti často dostávali len menej účinnú, antiagregačnú liečbu. V súčasnosti môžeme u pacientov s fibriláciou predsiení a prekonanou ischemickou cievnou mozgovou príhodou používať tzv. nové antikoagulanciá – dabigatran, apixaban a rivaroxaban.
Klinickým prínosom týchto liekov je, že znižujú riziko cievnej mozgovej príhody, a súčasne znižujú riziko krvácania, čo je ich hlavná výhoda. Navyše, pacient nemusí chodiť na pravidelné kontroly krvnej zrážanlivosti, a tieto lieky nemajú interakcie s jedlom.
Krvácanie do mozgu
Hemoragické cievne mozgové príhody sú menej časté, no majú veľmi podobné príznaky, ako ischemické CMP. Jednoznačne odlíšiť tieto dva typy CMP, možno len pomocou CT mozgu, v ojedinelých prípadoch až magnetickou rezonanciou.
CT mozgu má teda zásadný význam v diagnostike NCMP a v rozhodovaní o ďalšej liečbe. To je dôvod, prečo s akútnou liečbou ischemickej NCMP možno začať až v nemocnici.
Subarachnoidálne krvácanie
Zvláštnu kapitolu predstavuje subarachnoidálne krvácanie do priestoru medzi mozgom a lebkou, pretože má iné príznaky, aj iné diagnostické a liečebné postupy. Jeho hlavným príznakom je náhla, prudká bolesť hlavy.
Pre pacienta však platí to isté: čo najskôr sa dostať do nemocnice. V tomto prípade, aj keď je pacient často schopný chôdze, už počas transportu do nemocnice by mal ležať, alebo aspoň nechodiť, aby sa predišlo ďalším komplikáciám.
Informácie v článku „Liečba cievnej mozgovej príhody: Obnova postihnutých funkcií mozgu“ nenahrádzajú vyšetrenie u lekára.
1 odpovedí na “Liečba cievnej mozgovej príhody: Obnova postihnutých funkcií mozgu”