Aká bolesť hlavy je typická pri migréne? Kedy vyhľadať lekára?

Výskyt ochorenia v populácii je približne 6 až 20 %. Často pozorujeme migrenózne bolesti už u detí v predškolskom veku. Deti sú bledé, schvátené, často vracajú. V detskom veku prevažuje výskyt migrény u chlapcov, v puberte sa pomer obracia a následne prevyšuje výskyt u žien. U dievčat sa migréna môže vyskytovať počas prvých dní menštruácie. Vrchol dosahuje medzi 35. až 45. rokom života, potom má klesajúcu tendenciu . U žien dochádza často k zmierneniu frekvencie výskytu migrény počas gravidity a po menopauze, zhruba u 5 % žien sa vyskytuje aj po nej. Prvý výskyt bolestí hlavy po 50. roku je vždy podozrivý a zasluhuje si podrobnú diagnostiku.

Výskyt ochorenia v populácii je približne 6 až 20 %. Často pozorujeme migrenózne bolesti už u detí v predškolskom veku. Deti sú bledé, schvátené, často vracajú. V detskom veku prevažuje výskyt migrény u chlapcov, v puberte sa pomer obracia a následne prevyšuje výskyt u žien. U dievčat sa migréna môže vyskytovať počas prvých dní menštruácie. Vrchol dosahuje medzi 35. až 45. rokom života, potom má klesajúcu tendenciu. U žien dochádza často k zmierneniu frekvencie výskytu migrény počas gravidity a po menopauze, zhruba u 5 % žien sa vyskytuje aj po nej. Prvý výskyt bolestí hlavy po 50. roku je vždy podozrivý a zasluhuje si podrobnú diagnostiku.

Pri migrenóznom záchvate je typická jednostranná bolesť, pulzujúca hlavne v spánkových oblastiach a je strednej až silnej intenzity. Bolesť sa pri pohybe alebo akejkoľvek fyzickej aktivite zhoršuje. Migrenózna bolesť býva sprevádzaná nevoľnosťou, vracaním a taktiež fotofóbiou alebo fonofóbiou, čiže precitlivenosťou na svetlo a zvuky. Bolesť sa môže vyskytnúť v spánkovej oblasti, na temene aj v záhlaví, najčastejšie v okolí oka, akoby za očnou guľou, s postupným šírením na druhú stranu hlavy. Počas života sa priebeh a charakter migrény môže meniť, často zaniká aura, bolesť trvá dlhšie a je menej intenzívna.

Pri migrenóznom záchvate je typická jednostranná bolesť, pulzujúca hlavne v spánkových oblastiach a je strednej až silnej intenzity. Bolesť sa pri pohybe alebo akejkoľvek fyzickej aktivite zhoršuje. Migrenózna bolesť býva sprevádzaná nevoľnosťou, vracaním a taktiež fotofóbiou alebo fonofóbiou, čiže precitlivenosťou na svetlo a zvuky. Bolesť sa môže vyskytnúť v spánkovej oblasti, na temene aj v záhlaví, najčastejšie v okolí oka, akoby za očnou guľou, s postupným šírením na druhú stranu hlavy. Počas života sa priebeh a charakter migrény môže meniť, často zaniká aura, bolesť trvá dlhšie a je menej intenzívna.

Pri migrenóznom záchvate je typická jednostranná bolesť, pulzujúca hlavne v spánkových oblastiach a je strednej až silnej intenzity. Bolesť sa pri pohybe alebo akejkoľvek fyzickej aktivite zhoršuje. Migrenózna bolesť býva sprevádzaná nevoľnosťou, vracaním a taktiež fotofóbiou alebo fonofóbiou, čiže precitlivenosťou na svetlo a zvuky. Bolesť sa môže vyskytnúť v spánkovej oblasti, na temene aj v záhlaví, najčastejšie v okolí oka, akoby za očnou guľou, s postupným šírením na druhú stranu hlavy. Počas života sa priebeh a charakter migrény môže meniť, často zaniká aura, bolesť trvá dlhšie a je menej intenzívna.

Samotná bolesť hlavy počas migrenózneho ataku môže trvať 4 až 72 hodín. Výnimkou je tzv. status migrenosus, kde bolesť trvá viac ako 72 hodín.

Samotná bolesť hlavy počas migrenózneho ataku môže trvať 4 až 72 hodín. Výnimkou je tzv. status migrenosus, kde bolesť trvá viac ako 72 hodín.

Spúšťače alebo tzv. triggery sú provokačné faktory, ktoré u pacientov vyvolávajú záchvat migrény. Tieto vyvolávajúce faktory sa pravdepodobne kumulujú, až kým nedosiahnu prah, za ktorým sa spustí biochemický proces migrény. Sú rôznorodé a u každého pacienta individuálne. K známym spúšťačom migrény patrí stres, zmeny počasia, hlad, prejedenie, nedostatok spánku a niektoré druhy potravín ako syry, červené víno a alkohol všeobecne.

Spúšťače alebo tzv. triggery sú provokačné faktory, ktoré u pacientov vyvolávajú záchvat migrény. Tieto vyvolávajúce faktory sa pravdepodobne kumulujú, až kým nedosiahnu prah, za ktorým sa spustí biochemický proces migrény. Sú rôznorodé a u každého pacienta individuálne. K známym spúšťačom migrény patrí stres, zmeny počasia, hlad, prejedenie, nedostatok spánku a niektoré druhy potravín ako syry, červené víno a alkohol všeobecne.

U pacienta – migrenika je veľmi dôležitý rozhovor s lekárom. Počas neho lekár získa všetky potrebné informácie ako osobnú aj rodinnú anamnézu, taktiež sa identifikuje možná príčina a provokujúce faktory. Hodnotí sa aj počet a dĺžka atakov za mesiac a počet migrenóznych dní na základe diára pre migrenikov. V tomto kalendári pacient zaznamenáva každý atak, jeho dĺžku a aj druhy a množstvo lieku, ktoré užil. Na posúdenie intenzity bolesti sa odporúča použitie škály VAS od 0 do 10, kde 0 prestavuje žiadnu bolesť, 10 najväčšiu možnú bolesť. Vznik bolesti je postupný, so stupňujúcou sa intenzitou, typicky po vracaní dôjde k jej zlepšeniu, zhoršuje sa po záťaži (pobehnutie, chôdza hore schodmi). Zlepšenie sa dostavuje v tmavej tichej miestnosti a po spánku.

Pacient by mal kontaktovať svojho lekára, aj keď dôjde k výraznej odchýlke v priebehu záchvatu, v jeho charaktere, dĺžke, frekvencii, sprievodných príznakoch, ak sa objavia nové príznaky – hlavne slabosť, tŕpnutie končatín, závraty, poruchy rovnováhy, dvojité videnie, porucha vedomia.

U pacienta – migrenika je veľmi dôležitý rozhovor s lekárom. Počas neho lekár získa všetky potrebné informácie ako osobnú aj rodinnú anamnézu, taktiež sa identifikuje možná príčina a provokujúce faktory. Hodnotí sa aj počet a dĺžka atakov za mesiac a počet migrenóznych dní na základe diára pre migrenikov. V tomto kalendári pacient zaznamenáva každý atak, jeho dĺžku a aj druhy a množstvo lieku, ktoré užil. Na posúdenie intenzity bolesti sa odporúča použitie škály VAS od 0 do 10, kde 0 prestavuje žiadnu bolesť, 10 najväčšiu možnú bolesť. Vznik bolesti je postupný, so stupňujúcou sa intenzitou, typicky po vracaní dôjde k jej zlepšeniu, zhoršuje sa po záťaži (pobehnutie, chôdza hore schodmi). Zlepšenie sa dostavuje v tmavej tichej miestnosti a po spánku.

Pacient by mal kontaktovať svojho lekára, aj keď dôjde k výraznej odchýlke v priebehu záchvatu, v jeho charaktere, dĺžke, frekvencii, sprievodných príznakoch, ak sa objavia nové príznaky – hlavne slabosť, tŕpnutie končatín, závraty, poruchy rovnováhy, dvojité videnie, porucha vedomia.

U pacienta – migrenika je veľmi dôležitý rozhovor s lekárom. Počas neho lekár získa všetky potrebné informácie ako osobnú aj rodinnú anamnézu, taktiež sa identifikuje možná príčina a provokujúce faktory. Hodnotí sa aj počet a dĺžka atakov za mesiac a počet migrenóznych dní na základe diára pre migrenikov. V tomto kalendári pacient zaznamenáva každý atak, jeho dĺžku a aj druhy a množstvo lieku, ktoré užil. Na posúdenie intenzity bolesti sa odporúča použitie škály VAS od 0 do 10, kde 0 prestavuje žiadnu bolesť, 10 najväčšiu možnú bolesť. Vznik bolesti je postupný, so stupňujúcou sa intenzitou, typicky po vracaní dôjde k jej zlepšeniu, zhoršuje sa po záťaži (pobehnutie, chôdza hore schodmi). Zlepšenie sa dostavuje v tmavej tichej miestnosti a po spánku.

Pacient by mal kontaktovať svojho lekára, aj keď dôjde k výraznej odchýlke v priebehu záchvatu, v jeho charaktere, dĺžke, frekvencii, sprievodných príznakoch, ak sa objavia nové príznaky – hlavne slabosť, tŕpnutie končatín, závraty, poruchy rovnováhy, dvojité videnie, porucha vedomia.