Prevencia
Príznaky
Prvá pomoc(Zdroj foto: AdobeStock.com)
Epilepsia sa prejavuje prostredníctvom epileptických záchvatov. U každého človeka však tieto záchvaty prebiehajú inak. Podľa druhu záchvatov dostáva každý pacient individuálnu liečbu.
Čo sú najčastejšie spúšťače epileptických záchvatov?
Vedeli by ste podať prvú pomoc?
Čo je epileptický záchvat?
Jadrom epileptického záchvatu je „výboj“ v mozgu. Počas záchvatu vám tento výboj na istý čas obmedzí činnosť niektorých mozgových funkcií. Záchvat môže mimoriadne nastať aj u človeka, ktorý epilepsiou netrpí. Vtedy hovoríme o ojedinelých záchvatoch. Najčastejšie sa to stáva:
- bezprostredne po poranení či po inom poškodení mozgu,
- pri výraznej zmene vnútorného prostredia organizmu,
- po požití vysokých dávok niektorých liekov,
- pri nedostatku kyslíka,
- pri dlhodobom nedostatku spánku.
Ako dlho trvá záchvat?
Na túto otázku neexistuje jednoznačná odpoveď. Veľa závisí od aktuálnej kondície pacienta a sily spúšťacích faktorov. Podľa toho môže epileptický záchvat trvať niekoľko sekúnd alebo minút. V ojedinelých prípadoch prebieha až niekoľko hodín.
Aké epileptické záchvaty poznáme?
Medzinárodná klasifikácia zahŕňa viac ako 30 druhov epileptických záchvatov. Odborníci ich neustále upresňujú a dopĺňajú. Laikom postačí o niečo jednoduchšie rozdelenie.
Ložiskové (čiastočné, parciálne) záchvaty
Epileptický výboj sa šíri z ložiska, z jednej určitej časti mozgu. Ložiskové záchvaty rozdeľujeme na:
- jednoduché – bez poruchy vedomia,
- komplexné – s poruchou vedomia,
- ložiskové – prechádzajúce do generalizovaných.
Generalizované záchvaty
Vznikajú v oboch hemisférach súčasne. Neznamená to však, že na záchvate sa vždy zúčastňuje celý mozog. Toto sú podoby generalizovaných záchvatov.
- Absencia – malý záchvat.
- Myoklonické záchvaty – jednotlivé alebo nepravidelné svalové zášklby.
- Klonické záchvaty – pravidelné zášklby svalstva, s fázami krátkeho ochabnutia.
- Tonické záchvaty – napnutie alebo stuhnutie celého tela (alebo končatín) v svalovom kŕči.
- Tonicko-klonické záchvaty – telo najprv stuhne, potom nasledujú svalové zášklby.
- Atonické záchvaty – niektoré svalové skupiny ochabnú, čo sa prejaví napríklad poklesom hlavy, podlomením kolien, nekontrolovaným pádom na zem. Objavujú sa len v rámci špecifických epileptických syndrómov, obvykle spoločne s iným typom záchvatu.
Neklasifikovateľné záchvaty
Patria sem napríklad niektoré novorodenecké kŕče.
Príznaky blížiaceho sa záchvatu
Prichádzajúci záchvat sa môže ohlásiť rôznymi spôsobmi. Ani u toho istého človeka sa záchvat nezačína vždy rovnako. Toto sú najčastejšie symptómy, ktoré zažíva väčšina pacientov:
- aura
- bolesti tela,
- nevoľnosť, závraty,
- neurčité sluchové a zrakové vnemy,
- úzkosť,
- zmeny nálad, popudlivosť, rozladenie a podráždenie – pár hodín alebo dní pred záchvatom,
- krátkodobé poruchy vedomia – napríklad krátke zahľadenie sa do neurčitého priestoru, počas ktorého pacient nič nerobí, nekomunikuje; tento prejav môže trvať len pár sekúnd a občas sa mylne vysvetľuje ako nepozornosť človeka.
Čo je status epilepticus?
Všetky epileptické záchvaty sa niekedy môžu opakovať v krátkych intervaloch. Ak pacient medzi jednotlivými záchvatmi nadobudne vedomie, ide o sériu záchvatov. Keď však záchvat alebo séria trvá viac ako 30 minút, ide o status epilepticus.
Náhle úmrtie počas záchvatu alebo po ňom
U človeka s epilepsiou môže dôjsť k náhlemu a nevysvetliteľnému úmrtiu, za ktorým sa neskrýva úraz ani epileptický status. Navyše, príčinu smrti nezistíme ani pri posmrtnom skúmaní. Podľa štatistík sa toto stáva u jedného epileptika z tisíc.
Zatiaľ nevieme presne určiť, prečo a u koho sa to deje, no významným rizikom sú nedostatočne zvládnuté, čiže neliečené alebo neúspešne liečené záchvaty (najmä generalizované a tonicko-klonické).
Aby nedošlo k náhlemu úmrtiu počas spánku, v rámci prevencie si môžete zaobstarať elektronický monitorovací prístroj.
Spúšťače záchvatov
- Dlhodobý nedostatok spánku a odpočinku, poruchy cirkadiánneho rytmu.
- Dlhodobé, resp. výrazné telesné alebo duševné preťaženie, príp. horúčka.
- Silné emócie – negatívne aj pozitívne.
- Opakované vynechávanie liekov, až zabúdanie užívania. V ojedinelých prípadoch užitie vyššej dávky, než na akú je organizmus zvyknutý.
- Konzumácia alkoholu alebo iných drog.
- Blikajúce svetlo – u ľudí s fotosenzitívnou epilepsiou. Hrozí na diskotékach, pri jazde stromoradím či stĺporadím, ktorým presvitá slnko, alebo v priestoroch s niektorými typmi žiariviek. Fotosenzitívne epilepsie sú relatívne vzácne.
Televízia a počítač
Len malé percento epileptikov má záchvaty z blikajúceho svetla. Ak je to však váš prípad, skontrolujte s odborníkom, či používate kvalitný počítačový monitor alebo televízor. Monitor by mal mať vysoko obnovovaciu frekvenciu nad 70 Hz, televízor 100 Hz.
Ak patríte k citlivým ľuďom, nepreháňajte to s televíziou a nepozerajte sa na ňu z menej ako 2 metrov. Nikdy sa nedívajte na televíziu v úplne tmavej miestnosti!
Čo mám robiť, ak niekto dostane epileptický záchvat?
V prvom rade sa treba zbaviť strachu. Takto by ste nikomu nepomohli. Najmä veľký epileptický záchvat môže vyvolať u nezasväteného pocit, že pacient je v bezprostrednom ohrození života.
Skutočnosť je trochu iná. Úmrtnosť v dôsledku epileptického záchvatu je veľmi nízka. Preto nepodliehajte panike, ale radšej spoznajte niekoľko základných postupov, vďaka ktorým budete prospešní.
Naučte sa rozpoznávať epileptické záchvaty. Keď budete vedieť rozlišovať typy záchvatov, dokážete poskytnúť kvalitnú pomoc. Pozrieme sa spolu na jednotlivé typy záchvatov, aj ako sa pri nich správať.
Veľké alebo tonicko-klonické záchvaty
Prejavujú sa náhlym pádom na zem, často s výkrikom, a bezvedomím. Všetky končatiny sú v kŕči, z úst vyteká pena. Dýchanie je prechodne zastavené, niekedy sa pridruží modrasté sfarbenie kože a slizníc, čo je spôsobené vyšším obsahom deoxygenovaného hemoglobínu v krvi.
Pacient si pri takomto záchvate môže pohrýzť jazyk. Niekedy dochádza k úniku moču a stolice. V pozáchvatovej fáze je pacient často zmätený. Záchvat trvá veľmi krátko, obvykle menej ako 2 minúty. Pozáchvatová zmätenosť však môže trvať dlhšie.
Epileptický záchvat: prvá pomoc
- Zachovajte pokoj a upokojte aj prítomných.
- Odstráňte všetky nebezpečné predmety, o ktoré by sa pacient mohol poraniť. Ak to nie je možné, čo najšetrnejšie ho odsuňte z ich dosahu.
- Podložte mu hlavu niečím mäkkým a uvoľnite odev na krku.
- Rozhodne človeku neotvárajte nasilu ústa a nič do nich nevkladajte!
- Nebráňte kŕčom a zášklbom.
- Ak človek silne sliní, otočte mu hlavu na stranu, aby sa neudusil slinami. Keď vracia, otočte nielen hlavu, ale celé telo.
- Po odznení záchvatu ho uložte do stabilizovanej polohy na bok. Zabezpečte prívod čerstvého vzduchu a skontrolujte dýchanie.
- Ak človek nedýcha, začnite s resuscitáciou. Okamžite volajte rýchlu zdravotnícku pomoc.
- Postihnutého prikryte dekou a dozerajte naňho, kým sa nepreberie a nebude slovne komunikovať.
Generalizované záchvaty bez kŕčov
Ide o náhle vzniknutú, väčšinou krátku stratu vedomia bez kŕčov. Sú to veľmi časté záchvaty, zvlášť u detí. Pri tomto type záchvatu sa človek nespráva nijako výnimočne – väčšinou ustrnie v započatej činnosti, alebo neprítomne hľadí pred seba. Po záchvate nie je zmätený, no na udalosť si nespomína.
Prvá pomoc
Vzhľadom na charakter záchvatu, obvykle nie je potrebná. Ak sme svedkami takého záchvatu u dieťaťa, mali by sme upozorniť rodiča alebo vychovávateľa. Tento typ záchvatu totiž najčastejšie uniká pozornosti okolia.
Ložiskové záchvaty bez poruchy vedomia
Nedochádza k strate vedomia. Objavujú sa zášklby alebo kŕče, zvyčajne lokalizované len v určitej časti tela. Pacient môže mať zvláštne pocity v niektorých častiach tela. Ide napríklad o:
- čuchové, sluchové, zrakové a chuťové pocity,
- útrobné pocity,
- spomienkové vnemy,
- emočné zmeny,
- pocity neskutočného,
- ilúzie už prežitého (alebo nikdy neprežitého).
Prvá pomoc
Pri nekomplikovanom priebehu nie je prvá pomoc nutná. Oveľa dôležitejšie je, aby sme zistili, či už pacient vyhľadal lekársku pomoc, pretože tieto záchvaty bývajú druhotné pri veľmi závažnom ochorení mozgu. Ak sme svedkami tohto záchvatu u doposiaľ neliečeného pacienta, je to dôvod na rýchle vyhľadanie lekárskej pomoci.
Ložiskové záchvaty s poruchou vedomia
Vedomie je pri tomto type záchvatov obvykle iba zastreté, pacient je zmätený, na okolité podnety buď nereaguje, alebo reaguje len čiastočne, väčšinou neadekvátne. Človek môže vykonávať neúčelné pohyby – napríklad prežúvať, prehĺtať, manipulovať s predmetmi alebo oblečením.
Prvá pomoc
V prvom rade sa snažíme zabrániť úrazu. Prvá pomoc je podobná ako pri celkových záchvatoch kŕčov. Ak je dlhšie prítomná aura, môže zabrať rektálny diazepam.
Status epilepticus
Ide o dlhotrvajúci, neodznievajúci záchvat, alebo sériu záchvatov, medzi ktorými sa pacient nepreberá k vedomiu. V prípade, že ide o status celkových kŕčov, je to závažný stav, spojený s vysokou úmrtnosťou. Z praktického hľadiska možno za status epilepticus považovať záchvaty alebo sériu záchvatov, ktoré trvajú dlhšie ako 5 minút.
Prvá pomoc
Okamžite volajte lekársku záchrannú službu. Ostatné opatrenia sú rovnaké ako pri záchvate celkových kŕčov. Použitie rektálneho diazepamu by malo byť samozrejmosťou.
Rektálny diazepam pri záchvatoch
Ide o pomerne nový typ rýchlej pomoci pre tých, u ktorých možno čakať tonicko-klonický záchvat, a najmä pre tých, ktorí majú pred záchvatom dlhé aury alebo dlhé záchvaty s kŕčmi. Je to špeciálne balenie diazepamu s aplikátorom do konečníka. Liek pôsobí proti kŕčom. Jeho aplikácia je nebolestivá.
Ľudia s epilepsiou by mali mať rektálny diazepam vždy poruke. Výhodou je rýchle vstrebanie účinnej látky, porovnateľné s injekčnou aplikáciou. Ak rektálny diazepam nebol podaný pred záchvatom, počkáme a aplikujeme ho až po odznení kŕčov.
Čo robiť po záchvate?
Pokiaľ došlo k nejakému poraneniu, pacienta buď ošetríme, alebo zavoláme zdravotnícku pomoc. Ak záchvat prebehol bez takejto nepríjemnosti, necháme človeka ležať alebo sedieť, aby sa spamätal a nabral trochu síl.
Upokojíme ho, podáme mu tekutiny a zostaneme pri ňom.
