Školská zrelosť a pripravenosť: Nezrelé dieťa v škole? Radšej si počkajte

Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Začiatok školského roka je pre všetkých školákov a ich rodičov veľkou skúškou. Najväčšia zmena však nastáva pre prváčikov.

Každý z nás si pamätá prvý deň v škole. Bol to pre nás dôležitý míľnik, životný moment, na ktorý len tak nezabudneme.

Práve preto vieme, že nástup do školy, to je aj nástup povinností, ktoré sme dovtedy nepoznali.

Škola kladie na dieťa určité nároky a to nie je jednoduché zvládnuť. Navyše, každé dieťa sa vyvíja svojím tempom.

Vieme, že do školy sa nastupuje v 6. roku života, aspoň v našich podmienkach. No to, že dieťa dosiahlo 6 rokov, ešte neznamená, že je po všetkých stránkach dostatočne zrelé, aby zvládlo nároky školy.

Rozhodujúcou je celková zrelosť, vek je len jedným z kritérií.

Ako je v Slovenskej republike stanovená školská dochádzka?
Čo znamená školská zrelosť a aké sú jej kritériá?
Kto rozhoduje o tom, či je dieťa pripravené na nástup do školy?
Aké sú právomoci rodičov?
Kedy zvážiť odklad začiatku školskej dochádzky?
Ako môže rodič pomôcť k pripravenosti dieťaťa na školu?

Začiatok školskej dochádzky podľa zákona

Zákon stanovuje povinnosť zápisu do školy u detí, ktoré do 31. 8. v danom roku dovŕšili (dovŕšia) 6 rokov fyzického veku. Súbežne však školský zákon dáva možnosť odkladu povinnej školskej dochádzky o 1 rok.

Na druhej strane dieťa môže ísť do školy aj vo veku nedovŕšených 6 rokov, ak v danom roku 6 rokov dovŕši (od 1. 9. do 31. 12.), pričom je dostatočne zrelé na školskú výučbu.

Existuje aj tretí prípad, keď dieťaťu možno udeliť dodatočný odklad školskej dochádzky, a to pri problémoch po nástupe do školy (v polroku 1. ročníka ZŠ).

Čo znamená školská zrelosť?

Školská zrelosť vyjadruje úroveň vývinu dieťaťa vzhľadom na jeho odolnosť voči záťaži, ktorá vzniká v školskom prostredí. Dieťa musí byť dostatočne zrelé, aby sa mohlo zúčastňovať na vyučovacom procese a bez väčších komplikácií si osvojovalo školské vedomosti a zručnosti.

Zrelosť dieťaťa sa posudzuje vo viacerých oblastiach. Dôležitá je každá stránka vývinu osobnosti, aby sme mali ucelenejšiu predstavu o rôznych schopnostiach nového školáka či novej školáčky.

a) Oblasti školskej zrelosti:

• telesný a zdravotný stav,
• psychická (rozumová a emocionálna) zrelosť,
• pracovná vyspelosť,
• sociálna zrelosť.

Telesný a zdravotný stav dieťaťa

Pripravenosť na školu po telesnej a zdravotnej stránke posudzuje detský lekár (pediater). Približne v tomto veku sa u detí mení telesná stavba – menia sa telesné proporcie, končatiny sú dlhšie, postava sa celkovo predlžuje, stráca sa detská tuková vrstva. S tým súvisí aj lepšia koordinácia pohybov, zlepšuje sa aj hrubá a jemná motorika.

Telesná vyspelosť síce nie je hlavným ukazovateľom celkovej zrelosti, no u detí, ktoré sú vzrastom menšie, alebo u tých s oneskoreným telesným vývinom učiteľský personál často pozoruje nižšiu odolnosť voči fyzickej a psychickej záťaži. Taktiež sa tieto deti môžu cítiť menejcenné v detskom kolektíve, a to iba pre svoj pomalší fyzický vývin.

Nástup do školy treba zvážiť aj u detí s vysokou chorobnosťou, oslabenou imunitou či akýmikoľvek zdravotnými problémami. Časté vynechávanie školy by totiž dieťa znevýhodňovalo v plynulom vzdelávaní a tiež by si dieťa ťažšie udržiavalo priateľstvá v kolektíve.

Niekedy je potrebné aj neurologické vyšetrenie. Ak vás naň lekár či lekárka pošle, nepanikárte. Je to bežný postup.

Oneskorený telesný vývin sa prejavuje hlavne u predčasne narodených detí či detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou.

Rozumová zrelosť dieťaťa

Zrelosť na úrovni poznávacích funkcií

Na zvládnutie nových zručností, ako sú čítanie, písanie, počítanie, potrebujeme aj určité poznávacie schopnosti, inak budeme ťažko odlišovať podobné písmenká, resp. čísla. Poznávacie (kognitívne) schopnosti hodnotíme v nasledujúcich oblastiach:

1. sluchové a zrakové vnímanie,
2. vnímanie priestoru a času,
3. rozumové poznanie,
4. základné matematické predstavy,
5. grafomotorika a vizuomotorika,
6. vyspelosť reči.

a) Zrakové a sluchové vnímanie:

• dieťa rozlišuje farby aj ich odtiene,
• pozná základné tvary, vie ich odlíšiť,
• dokáže rozlíšiť tvary, ktoré sú rovnaké, ale aj podobné či zrkadlovo obrátené (nevníma ich ako rovnaké),
• zrakom vie zachytiť detaily,
• sluchom dokáže rozlíšiť základné zvuky,
• vníma rytmus aj rým,
• rozoznáva prvú a poslednú slabiku v slove,
• vie rozlíšiť slová, ktoré sa začínajú rovnakou hláskou,
• vie vytlieskať slovo na slabiky,
• rozlišuje rovnaké a rozdielne slabiky.

b) Vnímanie času a priestoru:

• dieťa rozlišuje krátkodobú prítomnosť, minulosť a budúcnosť – chápe pojmy teraz, potom, o chvíľu,
• rozlišuje pojmy včera, dnes, zajtra – vie sa v nich správne orientovať,
• pozná dni v týždni, ročné obdobia,
• dokáže sa orientovať v priestore,
• chápe pojmy vpredu, vzadu, hore, dole, vpravo, vľavo,
• rozumie predložkovým väzbám – na, pod, nad, v, za, pred,
• chápe výrazy, ako sú ďaleko, blízko, prvý, posledný,
• vie, ktorá ruka je pravá a ktorá ľavá.

c) Myslenie a pamäť:

• dieťa pozná svoje meno a priezvisko, vek, adresu,
• začína používať analytické myslenie a logiku,
• zaujíma sa o písmená a číslice,
• chápe jednoduché vzťahy a súvislosti – rozoznáva príčinu a dôsledok,
• dokáže z celku vyčleniť časti a znova z nich zložiť celok,
• ovláda detské piesne a riekanky,
• vie prerozprávať jednoduchý príbeh, pričom rozumie jeho obsahu,
• chápe rozdielnosť slov: malý – veľký, nízky – vysoký, veľa – málo, všetko – nič,
• dokáže porovnávať na základe rozdielnosti,
• vie triediť veci (napr. jedlo, oblečenie) do stanovených skupín – ovocie a zelenina, zimné a letné oblečenie.

d) Základné matematické predstavy:

• dieťa rozoznáva množstvo, veľkosť aj poradie,
• vie zoradiť objekty podľa veľkosti (malý – väčší – najväčší) alebo množstva (menej – viac – najviac),
• dokáže napočítať do 10 (orientuje sa v nízkych počtoch a číslach),
• s pomocou názorných predmetov vie sčítať aj odčítať do 10,
• vie priradiť číslo (nie číslicu!) k danému počtu predmetov,
• pozná názvy základných farieb a geometrických tvarov.

e) Grafomotorika a vizuomotorika:

• dieťa má správny úchop ceruzky,
• ruka, ktorou kreslí, je pri práci voľná v kĺboch (ramenný, lakťový, zápästie),
• pri kreslení preferuje jednu ruku,
• kresba odráža skutočnosť,
• vie nakresliť postavu so základnými znakmi – prsty na rukách, oblečenie, čiapku…,
• línie kresby sú pevné, neroztrasené,
• dobre zvláda jemnú motoriku – strihanie, navliekanie, viazanie šnúrok,
• dokáže strihať podľa predkreslenej línie.

f) Vyspelosť reči:

• reč je čistá, bez maznania či zajakávania sa,
• dieťa sa vyjadruje spisovne,
• používa správne pomenovania predmetov,
• slová hovorí v správnych tvaroch,
• výslovnosť je správna, dokáže vysloviť každú hlásku,
• má dostatočne bohatú slovnú zásobu,
• vyjadruje sa vo vetách, používa aj dlhšie súvetia (na opisy).

Upozornenie:

V súčasnosti je pomerne veľa detí, ktoré potrebujú logopedickú pomoc. Nie je to však len pre nesprávnu výslovnosť, napríklad ráčkovanie alebo šušlanie, ale aj pre celkovo oneskorený vývin reči.

Pri akýchkoľvek nedostatkoch v reči dieťaťa navštívte logopedickú ambulanciu. Urobte tak s dostatočným predstihom, pokojne aj 2 roky pred nástupom do školy.

Emocionálno-vôľová zrelosť

• zrelé dieťa je emocionálne stabilné, ovláda svoje emócie,
• vydrží dlhší čas bez mamy (rodiča či známej osoby),
• je primerane odolné voči frustrácii – vie prijať aj neúspech,
• dokáže svoje želania odložiť na neskôr,
• vie vystupovať pred ostatnými (v skupinke),
• neobjavujú sa uňho zlozvyky ako cmúľanie prstov, obhrýzanie nechtov,
• nepomočuje sa.

Pracovná vyspelosť a samostatnosť

• dieťa je dostatočne samostatné v základných činnostiach, ako sú obliekanie, obúvanie, šnurovanie, základné hygienické návyky,
• vie sa samostatne najesť, umyť si ruky, obslúžiť sa na WC,
• vie rozlíšiť hru od povinností – akceptuje striedanie týchto činností,
• pri povinnostiach sa snaží úlohu splniť a dokončiť,
• pracovné tempo je primerané – nie je spomalené, ale ani príliš rýchle (či uponáhľané),
• pozornosť má už ustálenejšiu – dokáže sa koncentrovať,
• neodbieha od jednej činnosti k druhej,
• vydrží sústredene pracovať 15 – 20 minút.

Sociálna zrelosť

• dieťa prichádza do školy s pozitívnymi očakávaniami – teší sa,
• chce spoznávať nové veci, je prirodzene zvedavé, kladie otázky,
• komunikuje – vie slovne vyjadriť svoje priania, myšlienky a predstavy,
• odpovedá na otázky,
• bez väčších problémov sa zaradí do kolektívu rovesníkov,
• vie spolupracovať s rovesníkmi aj s dospelými,
• uznáva stanovené pravidlá – má rešpekt voči autoritám,
• orientuje sa v jednoduchých sociálnych situáciách,
• nie je agresívne,
• vie oceniť prácu iných detí.

Ako zistím, či je moje dieťa pripravené na školu?

Uvedené kritériá vám orientačne napovedia, či je dieťa pripravené na školu. No ak má dieťa potrebný vek a napriek tomu nespĺňa viaceré požiadavky, zvážte odklad školskej dochádzky.

Rodič, ktorý trávi so svojím dieťaťom mnoho času a venuje mu dostatok pozornosti, vie s veľkou pravdepodobnosťou vycítiť, či je jeho dieťa na školu zrelé.

Napriek tomu je vždy osožné vyhľadať odbornú pomoc – lekársku, psychologickú, logopedickú – a poradiť sa. Niekedy pomôže aj názor osôb, ktoré s dieťaťom prichádzajú častejšie do kontaktu.

Obvykle je to pedagogický personál v predškolskom zariadení: ten dieťa sleduje dlhšie obdobie, pričom isté veci dokáže posúdiť z odborného hľadiska aj na základe skúseností s inými deťmi.

Kedy zvážiť odklad školskej dochádzky?

Rodič by mal začať uvažovať o odklade školskej dochádzky a zároveň prekonzultovať danú otázku s patričnými odborníkmi a odborníčkami, ak:

• dieťa má určitý zdravotný problém, je oneskorené v telesnom vývine, má oslabenú imunitu, býva často choré,
• dieťa ešte nedosahuje určité schopnosti, ktoré si školská zrelosť vyžaduje (napríklad nerozlišuje farby, tvary, jeho kresby nedosahujú dostatočnú úroveň),
• dieťa neprejavuje voči novým poznatkom dostatočný záujem, jeho pozornosť je ľahko ovplyvniteľná, nevie sa sústrediť na požadovaný cieľ,
• je príliš naviazané na rodičov, nie je samostatné, bojí sa cudzích ľudí či nového prostredia,
• neovláda základné hygienické návyky,
• má problémy s komunikáciou s rovesníkmi a ostatnými ľuďmi, nie je schopné spolupráce, nie je schopné rešpektovať autoritu,
• má problémy so správnou výslovnosťou, prípadne jeho vývin reči je oneskorený.

Pripravenosť dieťaťa na nástup do školy do veľkej miery ovplyvnia aj okolnosti, ktoré sa v jeho najbližšom prostredí dejú. Rozvod rodičov či smrť blízkej osoby sú pre detskú psychiku veľmi zaťažujúce. Ak sa teda v jeho živote momentálne udialo niečo silno negatívne, aj vtedy je namieste zvážiť, či by nebolo lepšie začiatok školskej dochádzky odložiť.

Ako dieťaťu pomôcť k rozvoju školskej zrelosti?

Dieťa môžeme rozvíjať a zároveň podporiť k školskej zrelosti a pripravenosti rôznymi spôsobmi. Úloha rodiča je v tomto prípade nezastupiteľná. Práve rodič mu rozumie najlepšie a vie ho správne motivovať. Dôležité je o škole dostatočne rozprávať, vyzdvihnúť jej dôležitosť a pozitívne stránky. Hovoriť s dieťaťom o škole tak, aby sa na školu tešilo. Zároveň je prospešné viesť dieťa k určitej disciplíne, podporovať ho k samostatnej činnosti, k spolupráci. Taktiež vyžadovať určitú trpezlivosť a sústredenosť. O učiteľoch a učiteľkách je vhodné vyjadrovať sa pozitívne a upevňovať v dieťati rešpekt voči nim.

Čas a pozornosť, ktoré v tomto prípade venujeme dieťaťu v predškolskom veku, sa nám po jeho nástupe do školy pozitívne vráti. A malému školákovi alebo malej školáčke túto neľahkú zmenu v živote veľmi uľahčí.

Čo je test školskej zrelosti?

Určitú diagnostickú funkciu plní aj zápis do prvého ročníka, počas ktorého sa skúmajú základné požiadavky na zvládnutie výučby. Test školskej zrelosti je však komplexnejší – odborná komunita (psychológovia, špeciálni pedagógovia) ho robia viacerými spôsobmi.

Testy sa vykonávajú v poradenskom zariadení, najčastejšie ide o Centrum pedagogicko­psychologického poradenstva a prevencie. K testom sa pristupuje pri odkladoch školskej dochádzky či skoršom zaškoľovaní.

V obidvoch prípadoch treba myslieť predovšetkým na dobro dieťaťa, aby sme mu zbytočne neublížili. Naozaj treba brať do úvahy zrelosť dieťaťa – a to po každej stránke.

Napríklad iba intelektuálna vyspelosť dieťaťa na nároky školy nestačí. Nedostatočná pozornosť či nadmerná aktivita sú hlavné dôvody odkladu školskej dochádzky.

Školská zrelosť: Kto rozhodne o odklade?

O odklade školskej dochádzky má právo rozhodnúť rodič, ale mal by to urobiť v spolupráci s odborníkmi. V dnešnej dobe sú odklady častejšie ako v minulosti.

Treba si uvedomiť, že to nie je hanba ani niečo, čo dieťa znevýhodňuje. Naopak, rok odkladu môže byť v mnohých prípadoch veľmi prospešný.

 

Zdroje:

Gáborová Ľ., Porubčanová D.: Vývinová psychológia, Tribun, EU, s.r.o., Brno, 2017.

Langmeier J., Krejčířová D.: Vývojová psychologie, Grada, Praha, 1998.

https://eduworld.sk/cd/zanet-kollarova/3302/skolska-zrelost-co-vsetko-by-mal-ovladat-buduci-prvak

http://www.cpppapdk.sk/%C5%A1kolsk%C3%A1-zrelos%C5%A5-%C5%A1kolsk%C3%A1-sp%C3%B4sobilos%C5%A5

http://www.cpppapma.sk/predskolak.html

Ako zistím, či je moje dieťa na školu pripravené? Opýtali sme sa odborníkov

Pridaj komentár Zrušiť odpoveď

Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť.