Príznaky(Zdroj foto: AdobeStock.com)
Pravidelné vylučovanie moču patrí k najdôležitejším procesom v našom tele.
Pokiaľ chodievame na toaletu príliš často, alebo je frekvencia močenia (naopak) príliš slabá, môže to signalizovať skryté zdravotné problémy.
K najčastejším z nich patrí hyperaktívny močový mechúr. Vtedy chodievame na „malú potrebu“ častejšie, ako je zdravé.
Ako funguje močový mechúr?
Močové cesty sa skladajú z obličiek, močovodov, mechúra a močovej rúry. Mechúr je orgán, v ktorom sa zhromažďuje moč.
Mechúr je vakovitý sval s kapacitou približne 300 až 500 mililitrov. Veľkosť močového mechúra závisí od pohlavia, individuálnej predispozície, ale tiež stupňa naplnenia.
Močový mechúr je pružný, preto sa dokáže prispôsobiť aktuálnemu množstvu moču. Udržanie väčšieho množstva vieme ovládať vôľou. Samozrejme, len do istého objemu, nejde to „donekonečna“.
Na konci mechúra sa nachádza zvierač, ktorý bráni odtoku moču. Pri vyprázdňovaní sa zvierač uvoľní, pričom samotné močenie prebieha reflexne a človek mu nijako nenapomáha.
Čo sa deje ešte predtým…
Celý proces vylučovania moču sa začína v obličkách. Tie z krvi odfiltrujú látky, ktoré už telo nepotrebuje, alebo ich nevyužilo. Až potom vzniká moč, ako ho poznáme.
Vytvorený moč ďalej vstupuje (cez zberné vývody) do močovodu, odkiaľ prechádza až do močového mechúra. Ten nakoniec nadbytočnú tekutinu (moč) vylučuje z tela von.
Fázy močenia
Celý proces močenia je rozdelený do 2 fáz. V prvej fáze ide o uskladňovanie, v druhej o vyprázdňovanie moču.
1. Plniaca (alebo uskladňovacia) fáza
V tejto fáze sa močový mechúr postupne napĺňa. Keď je v ňom približne 200 mililitrov moču, nervové zakončenia začnú vysielať signály do mozgu.
Do močového mechúra prúdi (cez nervové vlákna) látka acetylcholín, ktorá uvoľňuje svalovinu orgánu. Mechúr sa začne pomaly sťahovať, a my pocítime prvé nutkanie na toaletu.
Pocit naplnenia väčšinou prichádza už vtedy, keď je mechúr spolovice plný, takže do vyprázdnenia nám ešte zostáva určitý priestor.
Od vôle, cviku, aj sily svalstva závisí, ako dlho dokážeme tento stav udržať. Ak máme oslabené svalstvo, môže dochádzať k úniku moču.
K úniku moču dochádza aj pri prechladnutiach, alebo iných zdravotných problémoch.
2. Vyprázdňovacia fáza
Túto fázu ovládame výlučne svojou vôľou. K vyprázdneniu príde v momente, keď sa rozhodneme vypočuť signály z mozgu. Po vymočení nastáva uvoľnenie a mechúr sa môže začať opätovne napĺňať.
Čo je hyperaktívny močový mechúr?
Hyperaktívny močový mechúr patrí medzi 10 najčastejších zdravotných problémov. Je to porucha, pri ktorej nás pričasto núti na malú potrebu. Ide o nepríjemný stav, ktorý pozná až 16 % dospelých, častejšie žien.
Na druhej strane, hyperaktívny mechúr sa môže objaviť aj u malých detí. Deje sa to kvôli nadmernej dráždivosti svaloviny, keď nutkanie na močenie prichádza veľmi skoro, hoci mechúr nie je naplnený ani do polovice.
Rozdiel medzi normálnym močením a ochorením mechúra spočíva v tom, že zatiaľ čo zdravý človek vie prekonať nutkanie na toaletu až do momentu, keď je na to vhodná príležitosť, v druhom prípade sa svaly mechúra sťahujú bez varovných signálov.
Malý príklad. Pri infekciách močových ciest pociťujeme silné nutkanie, ale v skutočnosti vytlačíme iba pár kvapiek moču. No pri hyperaktívnom mechúre máme nielen tieto tlaky, ale aj často močíme.
Je jasné, že takíto pacienti zažívajú permanentný psychický tlak. Po príchode do neznámych priestorov hľadajú ako prvé toalety, aby tam v prípade potreby stihli dobehnúť.
Samozrejme, že potom odmietajú spoločenské akcie, boja sa odchádzať z domu, obmedzujú sa aj v sexuálnom živote.
Hyperaktívny močový mechúr môže neskôr viesť až k inkontinencii.
Príznaky hyperaktívneho močového mechúra:
- časté nutkanie na močenie, ktoré nedokážeme prekonať vôľou,
- časté vyprázdňovanie,
- nočné vstávanie kvôli močeniu,
- pocit naplnenia mechúra, i keď je v skutočnosti prázdny,
- náhly únik moču.
Kedy už hovoríme o hyperaktívnom močení?
Dospelý človek močí 5 až 7x denne, v noci ide na malú potrebu maximálne 1x. Každý deň takto vyprodukujeme 1 až 1,5 litra moču. Na množstvo moču má vplyv aj ročné obdobie – v zime močíme viac, v lete odchádza z tela veľa tekutín potom. Samozrejme, frekvencia močenia závisí aj od množstva prijatých tekutín.
Normálny interval medzi dvoma močeniami je 3 až 4 hodiny. Pokiaľ chodíte na malú potrebu viac ako 8x za deň, pričom pociťujete nutkanie už po menej ako hodine, ide o hyperaktívny močový mechúr.
Priemerné močenie údajne trvá 15 až 20 sekúnd. Zdravý muž, ak musí dlhšie „zdržiavať“, však dokáže nepretržite močiť aj 1 minútu.
Test na hyperaktívny močový mechúr
Jednoduchý test so 4 otázkami vám napovie, či trpíte hyperaktívnym močovým mechúrom.
- Chodíte na toaletu častejšie ako príbuzní alebo kolegovia v práci? Áno/Nie.
- Je nutkanie na malú potrebu niekedy také silné, že sa bojíte, či stihnete dobehnúť na toaletu? Áno/Nie.
- Mávate občas (alebo pravidelne) únik moču? Áno/Nie.
- Obmedzujete príjem tekutín, aby ste nemuseli často chodiť na WC? Áno/Nie.
Ak ste aspoň na 2 otázky odpovedali kladne, mali by ste zájsť k odborníkovi.
Diagnostika hyperaktívneho močového mechúra
V prvom rade oslovte praktického lekára, ktorý posúdi závažnosť vášho stavu. Ak to uzná za vhodné, pošle vás ďalej za urológom, gynekológom, alebo urogynekológom.
Pri diagnostike sa používa validový dotazník, ktorý sleduje príznaky a ťažkosti pacienta. Ak dosiahnete skóre vyššie ako 8, trpíte hyperaktívnym močovým mechúrom.
Odborníci vám urobia aj telesné vyšetrenia, zamerané na brušnú dutinu, genitálie a miechové nervy.
Ako sa pripraviť na vyšetrenie?
Pred návštevou u lekára si spíšte všetky problémy, ktoré pociťujete v súvislosti s močením. Je veľmi dôležité, aby ste poskytli čo najviac informácií. Zároveň vyplňte a vytlačte si štandardizovaný dotazník na hyperaktívny močový mechúr. Je bežne dostupný na internete.
Okrem toho sa snažte rozpomenúť, odkedy vás trápia jednotlivé symptómy. Popíšte ich presný priebeh, doplňte zoznam liekov, ktoré užívate, či chirurgické zákroky, ktoré ste prekonali.
Čo je mikčný denník?
Lekár vás môže ešte pred prvým stretnutím požiadať o vedenie mikčného denníka. Do denníka si budete zaznamenávať, kedy ste močili, objem moču, inkontinenciu, či iné príznaky.
V denníku sa snažte evidovať akékoľvek ťažkosti s močením, aby ste lekárovi uľahčili diagnostiku. Samozrejme, zapisujte si aj množstvo prijatých tekutín, či typ tekutín (voda, káva, pivo…).
Mikčný denník musí mať minimálne 48 hodín, ideálne však 72 hodín. O podrobnostiach sa porozprávajte s lekárom.
Aké vyšetrenia podstúpite v rámci diagnostiky?
Základom diagnostiky je vylúčenie iných vážnejších ochorení. Aj preto musíte podstúpiť viacero vyšetrení, ktoré presne ukážu váš zdravotný stav.
U lekára vás čakajú tieto úkony:
- Mikobiologické vyšetrenie vzorky moču – lekár zisťuje, či netrpíte infekciou močových ciest, alebo či nemáte zvýšenú hladinu cukru v krvi (časté močenie je totiž typickým príznakom cukrovky).
- Uroflowmetria – elektronicky zaznamenáva prietok prúdu moču. Počas vyšetrenia močíte do nádoby, ktorá sa volá uroflowmeter. Odborník zisťuje prítomnosť prekážok pri močení.
- Cytoskopia – aplikuje sa, ak vám v moči zistili krv, ak máte zúženú močovú trubicu, alebo ste prekonali karcinóm močového mechúra. Používa sa tu špeciálny typ endoskopu. Cytoskopia sa robí v lokálnej anestéze.
- Vyšetrenie ultrazvukom – ide o bezbolestný zákrok, ktorý využíva vysokofrekvenčné zvukové vlny. Podľa obrazu mechúra vie lekár skontrolovať množstvo moču, ktoré zostáva v mechúre po vymočení.
- Urodynamické vyšetrenie – využíva sa skôr ako doplnková diagnostika. Spresňuje cyklus vyprázdňovania moču a fungovanie svalstva mechúra. Lekár vám zavedie do trubice a konečníka katéter, čím zmeria tlak v mechúre a v brušnej dutine.
Lekár môže nariadiť aj tieto dodatočné vyšetrenia:
- konečníka prstom (u mužov),
- zisťovanie karcinómu prostaty,
- preverovanie funkcie obličiek.
Lekár sa vás môže pýtať aj na:
- zmeny v sexuálnych aktivitách,
- používanie absorpčných prostriedkov,
- vyprázdňovanie čriev,
- podrobnosti o tehotenstve a pôrode (u žien),
- operácie panvy,
- lieky, ktoré užívate,
- pridružené ochorenia,
- typ zamestnania.
Bolesť a tlak na močový mechúr
Bolesť močového mechúra sa objavuje najmä pri zápaloch. Pociťujeme ju počas močenia, čo sa spája s nepríjemným pálením. Zápaly sa liečia liekmi, sedavými kúpeľmi v čistej vode, alebo vo vode s prímesou byliniek.
Tlak v močovom mechúre obvykle znamená začiatočné problémy s inkontinenciou. Panvové dno je vtedy oslabené, mechúr sa posúva, čím je naň vyvíjaný tlak.
Okrem hyperaktívneho mechúra sa to deje aj v iných prípadoch, napr. tehotenstvo, endometrióza, cystitída.
Podráždený močový mechúr
Hyperaktívny močový mechúr je veľmi často podráždený. Prejavuje sa to problémami pri močení, najmä prerušovaným močením, či neustálym nutkaním na močenie.
K podráždeniu však môže dochádzať aj v prípade, že máte kamene v mechúre, no vtedy sa zvyčajne objavuje aj krv v moči.
