Prevencia
Príznaky
Prvá pomoc(Zdroj foto: Shutterstock.com)
Všetci sme to už zažili – všeobecný lekár nám predpísal jeden liek, špecialista druhý, a v lekárni nám ešte odporučili nejaký výživový doplnok. Stará mama zasa nedá dopustiť na liečivé rastliny, a tak nám dokúpila bylinkový čaj.
Jedného dňa však zaregistrujeme vedľajší účinok, ktorý nepredpokladal ani jeden lekár, ani lekárnik, ani stará mama, dokonca ani my.
Čo sa stalo?
Nedá sa vylúčiť, že naše telo pocítilo interakciu liekov.
Čo je to lieková interakcia?
Hoci na prvé počutie môže znieť spojenie „lieková interakcia“ cudzo, zahŕňa v sebe približne to, čo sa bežne deje v sociálnom živote. Dobre to poznáme – niektorí ľudia nemôžu byť spolu príliš dlho, pretože by si liezli na nervy.
A podobná zrážka môže nastať aj medzi dvoma lieky. Môžu sa vzájomne ovplyvňovať, pričom na ich účinok bude mať vplyv aj náš zdravotný stav, prijímaná potrava, liečivé rastliny alebo výživové doplnky. Lieky, liečivé rastliny, výživové doplnky a potrava, sa môžu ovplyvňovať rôznymi spôsobmi.
Potom, ako prehltneme tabletu alebo inhalujeme sprej, účinná látka sa musí najprv vstrebať do krvi. Neskôr je liečivo dopravené na dôležité miesta v tele, spracované našou pečeňou, a nakoniec z tela vylúčené.
Samozrejme, závisí aj od konkrétneho lieku a cesty podania, či liečivo jednotlivými procesmi úspešne prejde. No v princípe platí, že na každom jednom stupni môže dôjsť k nežiaducej interakcii.
Lieky verzus lieky
Istá štúdia uvádza, že kým u ľudí, ktorí užívajú 2 lieky, je riziko vzniku interakcie na úrovni 6 %, pri 5 liekoch je to už 50 %, a pri 8 liekoch a viac je pravdepodobnosť vzniku interakcie 100 %. Mnoho seniorov každodenne užíva takýto počet liekov, čo znamená, že u väčšiny z nich sa môže vyvinúť nežiaduci účinok iba preto, že ich lieky sú nevhodne kombinované.
Ktoré interakcie liekov sú najčastejšie? A ktoré interakcie by sme si mali zapamätať?
Začať môžeme od vstrebávania do tela. Pokiaľ berieme lieky perorálne, teda cez ústa, mali by sme ich užiť s minimálne dvojhodinovým odstupom od známych liekov proti hnačke s obsahom diosmektitu a čierneho uhlia. V opačnom prípade môžu lieky znížiť vstrebávanie iných liekov, a tým aj ich účinok.
Znížené vstrebávanie môžu vyvolať aj lieky, ktoré sa používajú pri pálení záhy a žalúdočných vredoch, keďže znižujú kyslé prostredie v žalúdku, čo je pre vstrebanie iných liekov nevyhnutné. Podobne pracujú preháňadlá, ktoré urýchlia prechod lieku cez tráviaci trakt. Naopak, lieky na zastavenie hnačky spomaľujú prechod potravy, a preto môžu spôsobiť vyššie vstrebanie, a tým aj vyšší účinok lieku, čo môže byť spojené s častejším výskytom vedľajších reakcií.
Ďalšou nechcenou komplikáciou je ovplyvnenie metabolizmu liekov. Väčšina liekov je totiž spracovávaná enzýmami (špeciálnymi bielkovinami) v našej pečeni, alebo v črevnej stene. Naše telo takto premieňa prijatý liek do formy, ktorú dokáže močom (alebo stolicou) vylúčiť von, aby nám v krvi nekrúžil navždy.
Problém nastáva vtedy, ak súčasne užívame lieky, ktoré tieto enzýmy stimulujú, alebo – naopak – spomaľujú. Ak ich stimulujú, liek je zvyčajne spracovaný prirýchlo, a my pri bežnej dávke nepocítime účinok; ak ich spomaľujú, liek dlhodobo krúži v krvi, a tak vyvoláva nadmerné vedľajšie účinky.
K liekom, ktoré stimulujú enzýmy (volajú sa induktory), patria napríklad epileptiká, lieky na vírusové ochorenia alebo rifampicín (na liečbu tuberkulózy). K tzv. spomaľovačom (inhibítorom) zase zaraďujeme lieky na plesňové ochorenia (ketokonazol), proti páleniu záhy a vredom (omeprazol), aj mnohé antidepresíva. Tento zoznam však nie je ani zďaleka vyčerpaný, keďže väčšina liekov je – vo väčšej, či menšej miere – spracovávaná enzýmami v pečeni.
Lieky sa vzájomne ovplyvňujú aj samotnými účinkami. Ak napríklad užijete antihistaminikum proti alergii a liek na spanie, spoločný tlmivý účinok sa prehĺbi, pričom môže významne pretrvať do nasledujúceho dňa, čo niekedy spôsobuje problémy pri šoférovaní. Naopak, účinok lieku na zníženie tlaku sa môže nežiaduco znížiť po aplikácii kvapiek na upchatý nos, pretože tie môžu tlak zvyšovať.
V menšej miere pozorujeme interakcie medzi liekmi na úrovni dopravy v tele a pri vylučovaní cez obličky.
Výživové doplnky, liečivé rastliny a potrava – sú bezpečnejšie?
V spomínanej štúdii sa uvádza, že štvrtina ľudí, ktorí užívajú rastlinné lieky, by neoznámila vedľajší účinok lekárovi, ak by k takejto interakcii došlo v dôsledku liekov. Veľa ľudí si totiž myslí, že bylinky či výživové doplnky sú bezpečné, pretože na ne nepotrebujeme recept. Opak je však pravda – rozhodne majú vplyv na lieky.
Napríklad minerály, ako vápnik, horčík, zinok, bizmut a hliník, mliečne výrobky a minerálky, je potrebné užiť aspoň dve hodiny od iných liekov, aby neznižovali ich vstrebávanie. To isté platí, ak do svojej stravy pridáme vlákninu, alebo veľké množstvo bielkovín.
Ginkgo, cesnak, ženšen, vitamín E a K a listová zelenina, zvyšujú účinok liekov proti nadmernej krvnej zrážanlivosti. Častým problémom býva ľubovník bodkovaný, ktorý je významným induktorom pečeňových enzýmov, takže môže znižovať účinok iných liekov, kým grepfruitový džús je zase inhibítorom.
Všeobecne platí, že lieky by sa nemali zapíjať džúsmi, pretože tieto nápoje vplývajú na účinok vybraných liekov. V bezpečí nie sú ani fajčiari, keďže cigaretový dym indukuje pečeňové enzýmy. Marihuana môže napríklad znižovať účinok paracetamolu. Nadmerný príjem soli zase znižuje účinok liekov na zvýšený krvný tlak.
Interakcie liekov – ako sa v tom vyznať?
Je samozrejmé, že pre bežného človeka môžu byť tieto informácie desivé. Laik sa odrazu začne báť užívať lieky s hocičím iným, dokonca aj so zvyčajným obedom.
Mali by sme však pochopiť, že hoci k mnohým interakciám môže dôjsť, nie všetky sa reálne prejavia. To, či sa prejavia, závisí od mnohých faktorov – od dávky, dĺžky užívania, vašej genetiky, cesty podania do tela (tableta, injekcia), či od spôsobu spracovania lieku.
Napríklad u ľudí, ktorí berú lieky na zníženie zrážania krvi, nie je problémom pravidelná konzumácia listovej zeleniny, pokiaľ tomu lekár prispôsobil liečbu – komplikácie nastávajú, ak dávka lieku nie je prispôsobená konzumácii tohto druhu zeleniny.
Rizikovejší sú aj ľudia:
- ktorí užívajú veľa liekov,
- ktorí sú dlhodobo chorí,
- s ochorením pečene a obličiek,
- tehotné a dojčiace ženy,
- deti,
- užívajúci lieky na riedenie krvi,
- epileptici,
- po transplantácii.
Základné pravidlá znejú:
- myslite na to, že s vašimi liekmi môže interagovať čokoľvek – teda nie iba iné lieky, ale aj výživové doplnky, liečivé rastliny a potrava,
- oboznámte vášho lekára a lekárnika so všetkými liekmi, výživovými doplnkami a bylinkami, ktoré užívate,
- nepredpokladajte, že ak vám lekári predpisujú a lekárnici ponúkajú nový liek/výživový doplnok, že vašu súčasnú liečbu poznajú,
- vždy si v príbalovom letáku prečítajte upozornenia, kedy liek neužívať, a čo robiť, ak užívate iné lieky,
- pýtajte sa, či môžete užívať liek s inými liekmi, resp. ako zredukovať výskyt interakcií (niekedy im totiž nemožno predísť, ale úpravou dávkovania dokážeme minimalizovať prejavy).
Autor je farmaceut
