Prevencia
Príznaky(Zdroj foto: Adobestock.com)
Biologická liečba je prínosom v mnohých odvetviach medicíny. Jej prednosťou je prirodzený pôvod a veľmi cielené zameranie.
Moderná biologická liečba často využíva monoklonálne protilátky. Sú to bielkoviny vyrobené doslova „na objednávku” ako protilátky proti určitej molekule, ktorej zablokovaním dochádza k zvráteniu či zabrzdeniu ochorenia.
Vznikajú v laboratórnych podmienkach za pomoci špecializovaných bunkových línií.
Vďaka svojim špecifickým vlastnostiam monoklonálne protilátky môžu pomôcť aj tam, kde bežné, menej cielené lieky zabrať nedokážu.
Kde nám pomôžu a kde nie monoklonálne protilátky?
Monoklonálne protilátky majú už 12 rokov svoje dôležité postavenie aj v očnom lekárstve prostredníctvom tzv. anti- VEGF liečby, namierenej proti tzv. vaskulárnemu endoteliálnemu rastovému faktoru. Liečba je určená pre pacientov s niektorými poruchami sietnice.
Pomáhajú aj v liečbe niektorých autoimunitných zápalov oka. Využívajú sa napríklad aj v liečbe očných komplikácií u diabetikov, tzv. diabetického edému makuly (DEM), či pri vlhkej forme vekom podmienenej degenerácie makuly.
Liečba tak priniesla nové možnosti a nádej pre pacientov, ktorí boli predtým odsúdení v pomerne krátkom čase na praktickú slepotu. Čísla hovoria samy za seba – po uvedení týchto liekov na trh došlo k 50 % redukcii praktickej slepoty z dôvodu VPDM (vekom podmienenej degenerácie makuly).
Biologická liečba však neúčinkuje na hocijaké očné ochorenie. Existuje napríklad aj suchá forma VPDM, na ktorú biologická liečba, ale, žiaľ, ani žiadna iná liečba neexistuje.
Monoklonálne protilátky tiež neriešia šedý zákal, krátkozrakosť ani ďalekozrakosť. Nie sú určené pacientom so zeleným zákalom či poruchami sklovca či rohovky. Nedostanete ich do liečby ani pri očných infekciách.
Dôležité je zachytiť chorobu včas
Riziko vekom podmienenej makulárnej degenerácie (VPMD) spočíva najmä v nenápadných počiatočných príznakoch. Na ochorenie vás upozornia poprehýbané línie písmen a čiar, deformované objekty vo vašom zornom poli.
Ak podceníte tieto príznaky, vo váš neprospech plynie dôležitý čas. Čím neskôr sa diagnóza odhalí, tým viac ochorenie pokročí. Vlhká forma VPMD dokáže zničiť zrak veľmi rýchlo – v priebehu týždňov či mesiacov. Pri tomto ochorení cievy abnormálne prerastajú pod sietnicu, tam z nich presakuje krv a vzniká opuch sietnice. Pri pokročilom ochorení sa vytvára na sietnici jazva v tvare koláča.
VPMD nie je možné vyliečiť. Ochorenie je však možné pomocou biologickej liečby výrazne pribrzdiť.
Ako funguje liečba anti-VEGF?
Podané protilátky sa naviažu na konkrétny proteín (VEGF), ktorý spôsobuje rast abnormálnych ciev v oku, ktoré sa u zdravého človeka nevyskytujú. Zastavuje tým ich rast a znižuje sa tiež nadmerná priepustnosť týchto ciev.
Biologickú liečbu vám lekár pri tejto diagnóze nasadí bez toho, aby najprv skúšal účinok iných liekov. Hovoríme preto, že biologický liek je v tomto prípade liekom prvej voľby. Musí byť však jednoznačne stanovená správna diagnóza vlhkej formy VPMD a krvácanie na sietnici nesmie byť veľkého rozsahu.
Ak je pre vás biologická liečba pri tejto diagnóze vhodná a schvália vám ju, budete dostávať do oka veľmi tenké injekcie s účinnou látkou. Nemusíte sa ničoho báť, samotná aplikácia trvá len zopár minút, o niečo dlhšie trvá príprava pred aplikáciou. Okolie oka sa musí pred podaním injekcie dezinfikovať a umŕtviť, aby sa znížilo riziko infekcie a pacient necítil bolesť.
Pri suchej forme VPDM je však mechanizmus ochorenia iný a nespája sa s abnormálnym rastom a priepustnosťou ciev. Protilátky proti VEGF by tak boli neúčinné a ich nasadenie by v prípade suchej formy VPMD bolo nesprávne. Na druhej strane, suchá forma VPMD nespôsobuje úplnú slepotu, ale v centre zorného poľa vznikne fľak – oblasť, v ktorej pacient nevidí. Keďže však ide o častejšiu formu VPMD než v prípade vlhkej formy, vedci intenzívne skúmajú možnosti jej liečby. V súčasnosti prebiehajú viaceré klinické štúdie, ktoré skúmajú nové druhy protilátok, ktoré by mohli účinkovať aj v prípade suchej formy VPMD.
Biologická liečba ochorenia sietnice u diabetikov
Okrem liečby VPMD sa s rovnakou monoklonálnou protilátkou môžete v očnom lekárstve stretnúť pri liečbe diabetikov, ktorí trpia diabetickým edémom makuly (DEM) alebo proliferatívnou diabetickou retinopatiou (PDR).
V prípade DEM ide o opuch sietnice v dôsledku cukrovky. Je to jedna z najčastejších príčin slepoty u ľudí s cukrovkou. Trpia ním milióny ľudí na svete. Opuch makuly (t. j. žltej škvrny, miesta najostrejšieho videnia na sietnici) spôsobuje zníženie jasnosti alebo ostrosti videnia do diaľky. V neliečených či neskoro liečených prípadoch môže viesť k trvalej strate zraku.
Pri DEM sa takisto tvoria vysoké hladiny VEGF. Ich nadbytok spôsobuje abnormálny rast a presakovanie krvných ciev, ktoré sa prejaví ako opuch a zhrubnutie makuly. Preto je možné aj pri tomto ochorení využiť pôsobenie monoklonálnej protilátky proti VEGF. Tá zablokuje účinok rastového faktora ciev a zabráni tak postupu ochorenia.
DEM je závažné ochorenie, pri ktorom hrá opäť dôležitú úlohu čas – čím skôr ochorenie blokujeme vhodnou liečbou, tým lepšie máme vyhliadky na kvalitu ďalšieho života. Preto by mali diabetici pravidelne podstupovať očné vyšetrenia.
Diabetická retinopatia označuje poškodenie sietnice oka spôsobené cukrovkou, ktoré môže viesť k výraznému poškodeniu až k úplnej strate zraku. V pokročilom štádiu ochorenia (proliferatívna diabetická retinopatia), vzhľadom na nedostatočné dlhodobé okysličovanie sietnice, ktoré vzniká poškodením ciev, sa aktivujú faktory podporujúce rast nových ciev (VEGF-faktory).
V tomto štádiu dochádza k nežiaducemu bujneniu ciev v oblasti oka, začína sa neovaskularizácia – tvoria sa nové cievy, ktoré nekontrolovateľne rastú. Tento stav vedie ku krvácaniu do vnútornej časti oka (sklovca), prerastaniu nových ciev do zrakového nervu, sietnice a až k úplnej strate videnia.
Monoklonálne protilátky pôsobiace proti VEGF zabraňujú rastu nových ciev a zlepšujú štádium postihnutia sietnice diabetom. Aj v týchto prípadoch po celkovom zvážení klinického nálezu sa môže skúsený očný špecialista rozhodnúť pre liečbu monoklonálnymi protilátkami podávanými priamo do oka.
Aby mohla byť diabetikovi nasadená biologická liečba, je potrebné mať cukrovku pod kontrolou. Nedisciplinovaný pacient, ktorý na liečbu ochorenia nedbá, neužíva inzulín či antidiabetiká tak, ako by mal, a nedodržiava diétu, pravdepodobne biologickú liečbu na DEM nedostane.
Je to tak preto, lebo pri zle kompenzovanej cukrovke by nákladná biologická liečba pravdepodobne nebola efektívna a ochorenie by napredovalo aj napriek tomu. Finančné prostriedky využité na neefektívnu liečbu však budú chýbať inde – tam, kde by reálne mohli pomôcť. Pri schvaľovaní liečby sa preto berú do úvahy výsledky krvných testov, kde je jednoznačne vidieť, či je cukrovka pod kontrolou alebo nie.
Ak je zrejmé, že hladiny glukózy (odráža aktuálne hodnoty cukru v čase odberu) a glykovaného hemoglobínu v krvi (na tejto hodnote sa odrazia dlhodobejšie hodnoty cukru v krvi) nezodpovedajú dobrej kontrole ochorenia, je nutné sprísniť liečbu cukrovky a pri uspokojivých hodnotách laboratórnych vyšetrení následne požiadať o schválenie biologickej liečby na DEM. Hradenú liečbu PDR je možné začať len výnimočne po schválení liečby zdravotnou poisťovňou.
Biologická liečba pri cievnych uzáveroch
Niektorí pacienti s uzáverom (čiže oklúziou) očných ciev taktiež môžu ťažiť z výhod biologickej liečby. Pri uzávere očných ciev môže dôjsť k náhlej nebolestivej strate zraku, ktorá samozrejme každého pacienta vystraší.
Ak došlo k úplnému uzáveru tepny, prognóza nie je priaznivá, pretože dochádza k rýchlemu odumieraniu buniek sietnice, ktoré sú pre zrak nevyhnutné. K obnoveniu zraku môže dôjsť prakticky len v prípadoch liečby neúplného uzáveru.
Ak dochádza k uzavretiu žily, príznakom môže byť taktiež náhla nebolestivá strata zraku alebo dôjde akoby k zatiahnutiu závesu popred oči. Biologická liečba môže byť v určitých takýchto prípadoch vhodná a podáva sa vo forme injekcie priamo do oka. Niekedy sa využíva v liečbe aj laser, prípadne kombinácia oboch.
Dôležité je, aby ste v prípade takejto náhlej straty či zhoršenia zraku ihneď vyhľadali očného lekára.
Iné ochorenia sietnice
Monoklonálne protilátky pôsobiace proti VEGF sa používajú aj v liečbe poškodenia sietnice pri vysokej krátkozrakosti a pri poškodení zraku v dôsledku iných zriedkavých ochorení sietnice, pri ktorých rastú nové patologické cievy z cievovky (napríklad po zápaloch, úrazoch, pri postihnutí parazitmi).
Moderná medicína priniesla ako jednu z posledných možností liečebného využitia monoklonálnych protilátok aj liečbu niektorých prípadov poškodenia sietnice u nedonosených detí, u ktorých podanie 1–2 vnútroočných injekcií môže pomôcť zachrániť zrak novorodenca pred úplnou slepotou.
Zápaly oka a biologická liečba
Monoklonálne protilátky majú svoje využitie aj pri niektorých očných zápaloch. Nejde však o tie zápaly, ktoré spôsobili baktérie, huby, vírusy či parazity.
Biologická liečba môže pomôcť len pri zápaloch spôsobených nevhodným pôsobením imunitného systému. Zápal sa môže prejaviť ako uveitída – zápal niektorých častí vo vnútri oka (dúhovky, cievnatky a riasnatého telesa). Môže skončiť praktickou slepotou.
To, či vám lekár odporučí biologickú liečbu v tomto prípade, závisí od pôvodu zápalu, jeho intenzity, rozsahu a závažnosti komplikácií, ktoré môžu spôsobiť stratu zraku. V niektorých prípadoch vám môže odporučiť iné druhy liekov, ktoré sú vo vašom prípade vhodnejšie.
V niektorých prípadoch však monoklonálne protilátky významne zlepšili šance na kvalitnejší život a zrak. Ide najmä o prípady so zrak ohrozujúcou uveitídou.
Ak lekár zvolí biologickú liečbu, budete v tomto prípade dostávať protilátky vo forme infúzie do žily alebo injekcie pod kožu. Túto liečbu vám neindikuje očný lekár, ale zvyčajne je to lekár venujúci sa liečbe iných ochorení (napríklad reumatológ, dermatológ).
„Nobelovka“ za protilátky
Očné lekárstvo je len jedným z mnohých odvetví medicíny, kde má biologická liečba svoje významné miesto. Niet divu, že za objav monoklonálnych protilátok dostali traja vedci – César Milstein, Georges Köhler a Niels Kaj Jerne – v roku 1984 Nobelovu cenu za medicínu.
Z objavov vedcov a úsilia mnohých ľudí pracujúcich vo výskume biologickej liečby, laboratóriách a nemocniciach môžu tak dnes ťažiť tí, ktorí to najviac potrebujú – chorí ľudia.
Zdroje:
https://www.ocp.cz/lecba-vpmd-vekem-podminene-makularni-degenerace/
https://www.ochoreniemakuly.sk/sk/dem/co-je-dem-/index.php
http://www.degeneracemakuly.cz/dve-formy-makularni-degenerace-VPMD
https://ostrava.rozhlas.cz/biologicka-lecba-oci-8029883#volume
http://www.remedia.cz/Clanky/Prehledy-nazory-diskuse/Lecba-uveitid/6-F-2us.magarticle.aspx
https://www.veselyok.com/ochorenia-sietnice/
https://www.retinalphysician.com/issues/2017/june-2017/new-monoclonal-antibody-treatments-in-retina
