Bezdomovectvo: Životná voľba či nešťastný osud? Ako stratíme domov?

(Zdroj foto: AdobeStock.com)

Pohľad na človeka žijúceho na ulici, v nás často vzbudzuje negatívne emócie. Týchto ľudí si totiž automaticky spájame so zlyhaním, neúspechom, odvrátenou stránkou života.

Dôvody, prečo sa človek stane bezdomovcom, sú pritom rôzne. Najčastejšie je to strata zamestnania, z čoho vyplynie neschopnosť platiť účty, a dlhy ďalej narastajú. Inokedy sa za bezdomovectvom skrýva problémové detstvo, alkoholová či drogová závislosť.

Nech už sú príčiny akékoľvek, ľudia bez domova si zaslúžia našu pozornosť. Na Slovensku je bezdomovectvo často zjednodušované – prevláda názor, že bezdomovci si za všetko môžu sami, dokonca sa preň dobrovoľne rozhodli.

Dúfame, že po prečítaní nášho článku, sa hlbšie zamyslíte nad tým, kto vlastne bezdomovci sú. Čo sú to za ľudia, a prečo žijú tak, ako žijú. My, čo máme domov, si väčšinou ani neuvedomujeme, čo v sebe toto slovo zahŕňa.

Čo je to bezdomovectvo?

Bezdomovectvo patrí k extrémnym formám chudoby. Naša spoločnosť chápe bezdomovectvo ako úplnú absenciu bývania, resp. ako absenciu primeranéhodôstojného bývania.

V súvislosti s bezdomovcami sa zvykne hovoriť aj o syndróme komplexného sociálneho zlyhania. Čo to znamená? Zjednodušene možno povedať, že títo ľudia sa nedokázali podieľať na spôsobe života, ktorý je štandardný pre väčšinu populácie. Práve toto „správanie“ neskôr vyústi do straty zázemia, životných istôt a spoločenského vylúčenia.

Slovo „domov“ zároveň nemôžeme chápať len ako „strechu nad hlavou“. Zo sociologického hľadiska je „domovom“ ucelený okruh blízkych ľudí, naplnený pocitom spolupatričnosti, čo je podopreté hmotným prostredím, v ktorom človek pobýva.

Preto je slovné spojenie „byť bez domova“ hlbšie, ako „byť bez strechy nad hlavou“. To prvé totiž znamená samotu, ťažobu izolácie, bolesť z vylúčenia, frustráciu a zúfalstvo, ktoré môže viesť až k sebadeštrukcii.

Príčiny bezdomovectva

Ľudia bez domova sú rôznorodí a rozmanité sú aj ich životné príbehy. Líšia sa z hľadiska veku, pohlavia, primárneho prostredia, vzdelania, či zdravotného stavu. Dôvody „odchodu“ na ulicu môžeme rozdeliť do 8 základných kategórií, ktoré sa však v mnohých prípadoch prekrývajú.

  1. Nadmerné užívanie drogalkoholu. Človek zlyhával v práci, nedokázal systematicky pracovať, resp. platiť účty. Zaťažujúce boli aj vysoké náklady na alkohol/drogy. Človeka nakoniec vyhodili z práce, ale aj z domova, či ubytovne. Často ide o ľudí, ktoré majú aj iné adaptačné problémy, čo veľakrát pretrváva už od detstva, pričom závislosť bola len urýchľovačom/spúšťačom „pádu“.
  2. Neschopnosť a neochota systematicky pracovať. Ide o neschopnosť, ktorá vyplýva z osobnosti človeka. Obvykle sa to prejaví už v detstve, hlavne vo vzťahu k škole. Spoločnou charakteristikou týchto ľudí je ľahkovážnosť, nezodpovednosť a lenivosť. Majú tendenciu parazitovať na rodičoch, ale keď rodičom dôjde trpezlivosť, skončia na ulici.
  3. Kombinácia porúch správania a neochoty pracovať. Tieto osoby mávajú dlhy a problémy kriminálneho charakteru. Finančné prostriedky si zaobstarávajú nelegálnym spôsobom, kradnú, podvádzajú, správajú sa násilne a bezohľadne. Ide o ľudí s disociálnou poruchou osobnosti, čo je spočiatku posilňované negatívnym pôsobením rodiny a neskôr spoločenstvom jedincov s podobným konaním.
  4. Duševná porucha. Jedinci s duševnou poruchou sú medzi bezdomovcami v najmenšom zastúpení. Ide o ľudí so schizofréniou, schizoafektívnou poruchou, narcistickou, hraničnou, či inou poruchou osobnosti.
  5. Zdravotné postihnutie. Zmyslové, mentálne či fyzické postihnutie, ktoré bráni človeku v tom, aby si našiel primeranú prácu. Ak sa nemá kto oňho postarať, pričom sociálny systém zlyháva, končí na ulici.
  6. Tragédia a problémy v rodine. Ľudia bez stabilných sociálnych väzieb, po strate partnera, rodiča, alebo inej blízkej osoby, prežívajúci domáce násilie, týranie, majúci vzťahové problémy.
  7. Strata bývania v dôsledku iných okolností. Človek je pripravený o strechu nad hlavou podvodom, či zneužitím zákona – právny nárok na byt/dom iných osôb.
  8. Migrácia za prácou do veľkých miest, či do iných krajín. Človek zostáva odkázaný sám na seba, niekedy nemá peniaze na návrat domov.

Typológia bezdomovectva

Hoci bezdomovectvo nie je novým fenoménom, aktuálne zaznamenávame prudký nárast počtu ľudí bez domova. Nejde pritom len o bezdomovcov spiacich na ulici, ale aj o celé rodiny žijúce v neistých, nevyhovujúcich, či dokonca nebezpečných podmienkach.

Často je to dôsledok štrukturálnych podmienok, ako nedostatok lacných bytov, vysoká nezamestnanosť, či nedostatočná starostlivosť o postihnuté osoby.

Najväčší vplyv na terminológiu bezdomovectva v Európe má v súčasnosti organizácia FEANTSA. Táto federácia vytvorila typológiu bezdomovectva ETHOS. V typológii sú rozlíšené 4 základné kategórie bezdomovectva.

  1. Osoby bez prístrešia (tzv. zjavné bezdomovectvo). Ide o ľudí, ktorí žijú priamo na ulici, prespávajú vonku (napr. pod mostom), na verejných priestranstvách (napr. lavičky, stanice, zastávky a pod.). Väčšinou využívajú núdzové ubytovanie iba na prespanie (nízkoprahové zariadenia, nocľahárne a pod.).
  2. Osoby bez obydlia. Títo ľudia sú dočasne ubytovaní v útulkoch pre bezdomovcov. Ďalej sú to ženy, ktoré prežili domáce násilie a ktoré teraz žijú v zariadeniach núdzového bývania a v krízových strediskách; seniori a zdravotne postihnutí ľudia, odkázaní na pomoc iných; ľudia po ukončení inštitucionálnej starostlivosti (v detských domovoch, zdravotníckych zariadeniach, vo väzniciach); migranti dočasne ubytovaní v azylových zariadeniach.
  3. Osoby s neistým bývaním. Ide o ľudí, ktorí sú v mieste svojho bydliska ohrozovaní násilím, alebo kde existuje hrozba vykázania políciou. Tieto osoby majú často neisté užívacie právo (napr. hrozba súdneho vysťahovania, výpoveď z nájomného bytu, bývanie bez legálnej nájomnej zmluvy a pod.).
  4. Osoby s neprimeraným bývaním. Ľudia, ktorí majú nevyhovujúce, resp. nedostatočne vybavené bývanie – napr. bez elektriny, vody, plynu. Veľakrát ide o provizórne bývanie, napr. maringotky, záhradné chatky, unimobunky. Zaraďujeme sem tiež osoby, ktoré majú extrémne veľa spolubývajúcich v jednej izbe/miestnosti.

Z hľadiska času rozlišujeme:

  • Krátkodobé bezdomovectvo. Človek je v stave akútnej núdze – práve sa ocitol na ulici. Väčšinou ide o dôsledok pracovnej či rodinnej krízy. Ak sa mu pomôže okamžite, pravdepodobne na ulici dlhodobo nezostane.
  • Dlhodobé bezdomovectvo. Človek je na ulici niekoľko mesiacov až rokov, pričom kritická hranica je 1 až 2 roky. Súčasný život mu znemožňuje návrat do spoločnosti. Ide hlavne o zvyk, stratu sebaúcty, nízke životné ciele, neexistenciu sociálnych väzieb, stratu pracovných i sociálnych návykov, či neschopnosť komunikovať s úradmi.
bezdomovectva definícia
Zdroj foto: AdobeStock.com

Život bezdomovca

Ako si väčšina z nás predstavuje denný režim bezdomovca? Celý deň pije, žobre, vyberá kontajneryvečer hľadá prístrešok, kde by sa mohol aspoň trochu vyspať? Ako bude vyzerať noc bezdomovca, závisí aj od toho, kde sa mu podarilo uchýliť.

Mnohí bezdomovci sa do neskorých hodín zdržiavajú na miestach, ako sú železničné a autobusové stanice, a potom prečkajú do rána na ulici – pod mostami, na lavičkách, vo vchodoch domov. Tu sú však vystavení nepriazni počasia aj ľudí – bývajú napádaní, zbití, okradnutí.

Bezdomovci miesta na spánok často menia. Spanie na ulici môžu striedať s nocľahárňou, podľa toho, či práve majú nejaké peniaze. Na druhej strane, bezdomovec môže byť na tom telesneduševne tak zle, že je mu jedno, kde prespí. Napríklad keď je opitý, nočný chlad si neuvedomuje.

Ak však spíte na ulici, musíte si všetky veci nosiť stále so sebou, alebo ich aspoň niekde ukrývať. Niektorí bezdomovci si preto nachádzajú alebo vyrábajú provizórne prístrešky, kde sa zdržiava väčšia skupinka. Počas dňa sa potom snažia získať nejaké financie, pričom volia najrozličnejšie stratégie. Sú však aj takí, ktorí chodia na brigády, zbierajú suroviny, či vyberajú kontajnery. Niektorí predávajú časopis Nota bene.

Aktivity bezdomovca sa odvíjajú hlavne od toho, v akom je zdravotnom stave a psychickom rozpoložení. Život bez domova totiž prináša obrovský stres, človek nemá nikdy pocit úplného bezpečia. Chýba mu útočisko, bezpečné miesto, kde sa môžeme bez obáv vyspať, najesť, umyť, oprať si šaty.

Život na ulici zanecháva na ľuďoch hlboké stopy. Čím dlhšie to trvá, tým ťažší je návrat. Bezdomovectvo sa podpisuje nielen na zdraví, ale aj výzore, komunikácii, návykoch, či uvažovaní. Keď človek príde o svoj domov, cesta späť je nepredstaviteľne náročná.

bezdomovectvo-ako-sociálny problém
Zdroj foto: AdobeStock.com

Bezdomovectvo na Slovensku

Po roku 1948, v socialistickej spoločnosti, zmizli problémy s ľuďmi, ktorí sa nevedeli zaradiť do systému. Existovali totiž väznice, psychiatrické nemocnice, domovy rôznych typov. Úspešnú socialistickú spoločnosť navonok prezentoval pracujúci ľud, slovo bezdomovec prakticky neexistovalo. Po roku 1989, s príchodom kapitalizmu, už spoločnosť akceptovala status „bezdomovec“.

Na Slovensku, žiaľ, stále neexistuje zákon o sociálnom bývaní, ktorý by legislatívne a systémovo riešil problematiku bezdomovectva. Túto dieru vypĺňajú rôzne združenia, neziskovécharitatívne organizácie. Hlavne vďaka nim vznikajú projekty, ktoré pomáhajú ľuďom bez domova.

Snáď najznámejším nápadom je časopis Nota bene, ktorého vydavateľom je občianske združenie Proti prúdu. Toto združenie zabezpečuje aj poradenstvo, či tréningy pre ľudí bez domova. Pripravujú tiež Národnú stratégiu prevencie a riešenia bezdomovectva, sú autormi projektu Nosiči batožín a mnohých ďalších.

Takmer v každom slovenskom meste existujú nocľahárne, núdzové bývanie, útulky, v niektorých aj denné centrá s výdajom stravy. Máme zariadenia sociálnych služieb, kde dobre funguje poradenstvo, a kde je možnosť osobnej hygieny a prania oblečenia. Sociálni pracovníci navyše pravidelne vyrážajú do terénu, kde poskytujú osobnú asistenciu a ďalšie neplatené služby.

Unikátne projekty pre bezdomovcov v Austrálii a Kanade

V austrálskom Brisbane dvaja 21-roční kamaráti, Lucas Patchett a Nicholas Marches, vytvorili pojazdnú práčovňu v zadnej časti dodávky. Mladíci takto podporili základné právo bezdomovcov na hygienu.

Rok a pol po založení projektu, spoločnosť Orange Sky Laundry rozšírila svoju pôsobnosť do šiestich miest po celej Austrálii, hlavne vďaka darom a stovkám dobrovoľníkov.

V kanadskom Vancouveri zase prišli s projektom „prístrešky, ktoré zvyšujú povedomie“. Spoločnosť RainCity a organizácia Spring Advertising, spolu vytvorili lavičky, ktoré keď sa vyklopia, slúžia ako jednoduchý prístrešok.

Hoci lavičky nie sú trvalou súčasťou mesta, obyvatelia Vancouvera, jednoho z najlepších miest na život, sa už na bezdomovcov nepozerajú cez prsty.

ľudia na ulici
Zdroj foto: AdobeStock.com

Príbeh so šťastným koncom

Veronika bývala v jednom byte so svojou mamoudcérou. Majiteľ však byt po čase predal. Veronikina mama odišla do domu dôchodcov, kde žije dodnes. Veronika s dcérou skončili na ulici.

Veronika začala s predajom časopisu, ale nezostala len pri tom. Zapájala sa do rôznych akcií, pomáhala aj na detskom ihrisku. Časom si mohli dovoliť ubytovňu, kde prespali viac ako jednu noc.

Vďaka projektu bol Veronike poskytnutý byt. Okrem práce a spánku, Veronika chodila dlhodobo na poradenstvo k sociálnej pracovníčke, ktorá jej splnila sen. Pomohla jej zohnať prácu, ktorú Veronika cez úrady zháňala viac ako 4 roky.

Dnes už sú to 3 roky, čo má Veronika trvalé zamestnanie. Každý mesiac spláca nájomné za byt, kde žije so svojou dcérou a druhom.

Chceme pomôcť ľuďom bez domova?

Bezdomovectvo sa dotýka každého človeka, ktorému nie sú ľahostajné neduhy civilizácie. Ak má byť naša spoločnosť zdravá a zachovať si humánne hodnoty, mali by sme rešpektovať dôstojnosť každého jedinca.

Nesmieme dovoliť, aby čo i len jeden ľudský život vyhasol kvôli našej nevšímavosti. Ľudia bez domova potrebujú našu pomoc, aby sa mohli opäť zaradiť do života. Čo sme pre to ochotní urobiť?

Zdroje:

  • Beňová, N.: Bezdomovci: Ľudia ako my. Bratislava. 2008
  • Mátel, A.: Sociálna patológia a prevencia vybraných sociálno-patologických javov. Bratislava. 2015
  • Matoušek, O. a kol.: Sociální práce v praxi. Praha. 2005
  • Oláh, M. a kol.: Metódy sociálnej práce v praxi. Bratislava. 2012
  • Uličianska, Z. In: NotaBene. Apríl/2018
  • Vágnerová, M. a kol.: Bezdomovectví jako alternativní existence mladých lidí. Praha. 2013
  • https://www.readersdigest.co.uk/inspire/life/5-amazing-projects-helping-the-homeless

Pridaj komentár