Aký dopad na deti majú fyzické tresty? Treba deti biť?

Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Prísna výchova, ktorej súčasťou nebolo len kričanie na deti, rôzne zákazy, ale aj fyzické tresty, sa v mnohých rodinách považovala za efektívny spôsob, ako vychovať „poslušné“ dieťa. Žiaľ, takýto prístup ešte aj dnes presadzujú niektorí rodičia – nielen u nás, ale aj vo svete. Odborníci to často pripisujú nevedomosti rodičov alebo neschopnosti zvládnuť vlastné emócie. Na rozdiel od minulých desaťročí a storočí dnes už vieme, že fyzické trestanie detí spôsobuje viac škody ako úžitku.

Pristihli ste sa pri myšlienke, ako potrestať dieťa?
Čo robia fyzické tresty s psychikou detí?
Prečo bitky nie sú najlepším riešením?
Viete, ako naučiť dieťa disciplíne bez trestov?

Kedysi panoval názor, že ak dieťa „poriadne nevymlátite“ , bude rozmaznané, drzé, nebude si nič vážiť a podobne. A naopak, ak sa rodičia správali k dieťaťu podobne ako v dnes vyzdvihovanej metóde výchovy – pri pozitívnom rodičovstve, hovorilo sa o zlej, priveľmi voľnej výchove. Dokonca v niektorých rodinách mali špeciálne remene na bitie detí, inde používali kožené opasky, vešiaky, mokré handry, pravítka či holé ruky. Pozrime sa, čo hovoria odborné štúdie.

Fyzické tresty prinášajú problémové správanie

Ak sa snažíte naučiť potomka disciplíne „jednou po zadku“, bitkami, kričaním alebo inými formami fyzických trestov, časom zvyšujete riziko, že dieťa bude mať problémy so správaním. Ukázala to naratívna recenzia uverejnená v odbornom magazíne The Lancet. A to je len začiatok.

Kedy hovoríme o fyzickom treste?

Fyzický trest je ako akýkoľvek trest, pri ktorom sa používa fyzická sila a ktorého cieľom je spôsobiť určitý stupeň bolesti alebo nepohodlia. Výprask je najbežnejšou formou fyzického trestu detí v domácnostiach, je to však násilie páchané na deťoch.

Vedci tvrdia, že rodičia, ktorí ešte aj dnes používajú fyzické tresty na to, aby dieťa „naučili disciplíne“, nemajú dostatok potrebných vedomostí o výchove a psychike najmenších. Situáciu zhoršuje napätie medzi rodičmi či stres rodičov z práce. Môže dôjsť k tomu, že rodič prenáša svoje problémy na ostatných členov rodiny vrátane detí.

Mnoho násilia na deťoch súvisí s neventilovaným stresom ich rodičov. Veľmi trpia aj hádkami v rodine. Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Čo ukázal prehľad štúdií o fyzických trestoch?

Spomínaný naratívny prehľad štúdií mal za cieľ zhromaždiť na jednom mieste zistenia zo 69 štúdií publikovaných medzi januárom 2002 a októbrom 2020. V rámci týchto štúdií je dokázané, že fyzické tresty súvisia so zmenami správania detí, so zvýšenou agresivitou voči okoliu alebo sebe samému, rizikovým správaním.

Z preskúmania štúdií z obdobia takmer 20 rokov vyplynuli tieto fakty:

  • Fyzické tresty majú za následok problémy dieťaťa so správaním a zhoršujúce sa správanie.
  • Fyzické tresty nemajú žiadne pozitívne výsledky v priebehu času.
  • Fyzické tresty zvyšujú riziko zlého zaobchádzania s deťmi a súvisia psychickými problémami detí vo vyššom veku.
  • Asociácia medzi fyzickými trestami a ich škodlivými účinkami na psychiku dieťa je veľmi silná.

Fyzické tresty zanechávajú na psychike hlboké stopy

Fyzické trestanie detí môže mať nepriaznivé účinky, ktoré pretrvajú aj v dospelosti. Nesú totiž v sebe posolstvo agresie – rodič je tak tým najhorším príkladom pre dieťa. Namiesto rozumného riešenia situácie sa zmôže len na fyzický útok. To znamená, že aj dieťa bude takto riešiť konfliktné situácie.

Štúdia publikovaná v časopise Pediatrics naznačila, že deti vystavené fyzickým trestom majú vysoké riziko problémov s duševným zdravím v dospelosti. Často sa prejavia ako poruchy nálady, úzkosti alebo zneužívanie návykových látok. Štúdia tiež ukázala, že 2 až 7 percent duševných problémov vrátane depresie, bulímie, porúch osobnosti a mentálneho postihnutia súvisí s fyzickými trestami v detstve.

Bitie detí je odkaz agresie

Lynn Soh, hlavná psychologička v podpornej službe pre psychosociálnu traumu z KK Women’s and Children’s Hospital (KKH) v Singapure v komentári k štúdii uviedla: „Odkaz poslaný deťom prostredníctvom telesných trestov je odkazom agresie. Zahŕňa aj opakované hovorenie dieťaťu, že je bezcenné, zbytočné, nemilované alebo nechcené, a vyhrážanie sa rodiča, že na dieťati použije fyzické alebo psychické násilie. Toto posolstvo agresie, viac ako skutočný fyzický trest, má dôležitý vplyv na psychické zdravie dieťaťa v neskoršom živote.“

Povedala, že k fyzickému trestu zvyčajne dochádza pri psychickej agresii. Ak to bude pokračovať, dieťa si časom osvojí „posolstvo násilia“ a bude vyrastať v presvedčení, že fyzická agresia je v určitých sociálnych situáciách v poriadku. „Je iróniou používať fyzické tresty na to, aby sme naučili dieťa, že nemá byť agresívne. Znižuje to jeho chápanie pravidiel a hodnôt, ktoré sa navzájom vylučujú,“ dopĺňa odborníčka.

Je zlou iróniou používať fyzické tresty na to, aby sme naučili dieťa, že nemá byť agresívne. Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Fyzické tresty ovplyvňujú vývoj detí rôznymi spôsobmi

Čo sa stane, ak dieťa fyzicky trestáte? Je veľmi pravdepodobné, že sa bude trestu báť, neraz až panicky, čo zvyšuje stres a riziko nielen psychických problémov. Určite však z neho nepochopí, prečo by malo dodržiavať pravidlá alebo ako napraviť problém, ktorý vyvolalo. Niektoré deti si facku či bitku od rodiča vykladajú ako znamenie, že ich rodičia nemilujú, iné utekajú z domu v obavách pred trestom.

U dieťaťa, ktoré je fyzicky trestané, bez toho, aby mu bolo povedané prečo, sa nevyvinie dostatočné sebavedomie, čo mu sťaží sociálne prispôsobenie sa v škole. Je totiž faktom, že trestané deti s nízkym sebavedomím sú veľmi často terčom šikany v škole. Dieťa môže mať tiež problémy so sústredením, čo sa odzrkadlí aj na známkach.

Fyzické tresty môžu viesť až k samovražde

Zistenia z viac ako 1200 štúdií priamočiaro spájajú telesné tresty s problémami vrátane agresivity, antisociálneho správania, úzkosti, depresie, nízkej sebaúcty a dokonca aj znížených kognitívnych schopností. Deti, ktoré boli vystavené telesným trestom, sú tiež vystavené väčšiemu riziku zneužívania návykových látok a alkoholu.

Fyzické tresty nie sú ani účinným prostriedkom výchovy detí. Hoci trest „funguje“ tak, že okamžite zastaví zlé správanie alebo vyvolá silnú emocionálnu reakciu dieťaťa (plač), nepodporuje dobré správanie. Väčšina študovaných detí, ktoré dostali facku alebo výprask, sa v priebehu niekoľkých minút opäť správala zle.

Takže telesné tresty sú neúčinné, zastarané a často kontraproduktívne pre vývoj dieťaťa. V najhoršom prípade môže dieťa dokonca uvažovať o samovražde. Smutné je, že mnohí rodičia ani dnes nevedia, že telesné tresty narúšajú vývoj dieťaťa.

Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Aká je najlepšia alternatíva k telesným trestom?

Mnohí rodičia si nevedia predstaviť výchovu detí bez fyzických trestov, nevedia, ako majú deti naučiť disciplíne. Pomôcť však môže relatívne nový koncept s názvom pozitívna disciplína. Zjednodušene to je rodičovstvo bez násilia, s väčšou dôverou, porozumením a podporou medzi dieťaťom a rodičmi.

Ako prvý túto metódu navrhol rakúsky lekár Alfred Adler v 30. rokoch 20. storočia. Znamenala radikálny filozofický odklon od tradičných rodičovských praktík. Adler veril, že primárnym cieľom rodičov by mal byť láskyplný a spolupracujúci vzťah s deťmi. Ak takýto vzťah dosiahnu, bude v rodine dominovať súlad a dobré správanie, bez potreby telesných trestov, spolu s otvorenou komunikáciou, dôverou a pokračovaním pozitívnych vzťahov. Adler tiež veril, že rodičia by mali rešpektovať svoje deti ako jedinečné osobnosti s odlišnými potrebami a túžbami.

Podčiarknuté a zrátané:

Rodičia sú zodpovední za starostlivosť o materiálne potreby svojich detí a sú vzormi, ktoré majú uľahčiť, usmerniť ich zdravý fyzický, duševný, emocionálny a sociálny rast. Vzhľadom na nepriaznivé účinky fyzických trestov je dôležité hľadať alternatívy. Existuje predsa veľa nenásilných spôsobov, ako ukázať dieťaťu, že to, čo urobilo, nie je správne, namiesto toho, aby sme ho bili, fackovali alebo šticovali. Veď nechceme vychovať ustráchané dieťa s nízkym sebavedomím a problémami v dospelosti! Či potrebujeme preukazovať svoju silu a dominanciu?

Odbornú kontrolu zabezpečila Mgr. Alexandra Kaiser, klinická psychologička (znalkyňa v odbore psychológia, odvetvia klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, psychológia sexuality).

 

Zdroje:

https://www.thelancet.com/journals/lancet/article/PIIS0140-6736(21)00582-1/fulltext

https://www.healthxchange.sg/children/parenting-tips/child-discipline-physical-punishment-psychological-marks

Pridaj komentár