Príznaky(Zdroj foto: AdobeStock.com)
Žiarlivosť je emočný stav a spoločenský fenomén v jednom. Žiarlivosť považujeme za súčasť prežívania milostných vzťahov – aj preto bola a je častým motívom v literatúre.
Hádam najznámejší príbeh žiarlivosti je Shakespearov Othello. No práve v tomto dramatickom diele mala ľudská žiarlivosť tragické následky.
Aj v bežnom živote existujú prípady, keď žiarlivosť už nie je len bežným citom, ale prechádza v patologický jav. Pozrieme sa spolu na žiarlivosť odbornejšie, aby sme lepšie pochopili, čo ľudí vedie k takémuto správaniu.
Čo je to žiarlivosť?
Žiarlivosť je negatívna emócia, zložená z viacerých pocitov, ako strach, neistota, pocit ohrozenia, hnev či odpor. Ak sú v nás tieto pocity dlhodobo zakorenené, obvykle sa to prejaví na našom správaní a konaní.
Žiarlivosť je v podstate strach z opustenia, zo straty osoby, na ktorej sme emocionálne závislí – máme teda strach o seba, nie o toho druhého. Nedostatočné sebavedomie, pocit menejcennosti, či zakomplexovanosť tieto pocity iba umocňujú.
Žiarlivosť sa prejavuje už u detí
Prirodzenú žiarlivosť si viac alebo menej prežije asi každý. Niekto už v detstve žiarli na svojho súrodenca, čo je celkom prirodzené, pretože deti sa stále boja, že ich mama opustí, prípadne bude uprednostňovať niekoho iného.
Samozrejme, strach zo straty intímneho partnera prichádza až v dospelosti, či v puberte. Najmä v období zamilovanosti môže byť strach zo straty veľmi intenzívny, no neskôr vystúpia do popredia iné kvality vzťahu – spoločné prežívanie radosti, vzájomné porozumenie, hlbšie spoznávanie sa.
Keď však veľká žiarlivosť „lomcuje“ s človekom pridlho, pôsobí to na partnerský vzťah deštrukčne. V čerstvom vzťahu to ešte pochopíme, dokonca nám to môže lichotiť, ale nikto si neželá, aby naňho intímny partner žiarlil donekonečna.
Kedy žiarlivosť prekračuje hranice normy?
Rozdiel medzi prirodzenou žiarlivosťou a chorobnou žiarlivosťou je v jej intenzite a v prejavoch. V prvom rade, chorobný žiarlivec nemá žiaden reálny dôvod k žiarlivosti. Napriek tomu sa obáva „zrady“, dokonca je „presvedčený“ o partnerovej nevere. Prípadne si aspoň myslí, že partner bude neverný, pokiaľ dostane možnosť.
Hľadanie dôkazu nevery takto prerastá v posadnutosť, a niekedy aj v jediný záujem o partnera. Žiarlivec všetky rozhovory stáča do roviny upodozrievania a obviňovania. Celý vzťah sa krúti len okolo jeho utkvelých predstáv a pocitov.
Príznaky chorobnej žiarlivosti
Emocionálna závislosť
Žiarlivec často hovorí partnerovi vety typu: „Si všetko, čo mám. Bez teba by som nedokázal/a existovať. Umriem, ak ma opustíš. Si celý môj život.“ Vyznania, ktoré možno znejú romanticky, no zmysel života nemožno postaviť len na vzťahu k jednej osobe. Dôsledky takejto závislosti nemajú s romantikou nič spoločné.
Psychické vydieranie
Žiarlivec viní partnera za vlastné negatívne pocity. Vystavuje ho zodpovednosti za vzťah, čo vyjadruje vetami typu: „Ty ma neľúbiš, ak nechceš byť stále so mnou. Ak ma opustíš, niečo si spravím, a bude to tvoja vina. Som kvôli tebe nešťastný/á.“
Uplatňovanie si nároku na partnera
Prejavuje sa citovým vydieraním, resp. úsilím o také usporiadanie spoločného života, aby partner nemal možnosť tráviť čas mimo vzťahu. Prílišné zasahovanie do denného plánu partnera, či rozhodovanie za neho, to všetko prerastá v majetnícke sklony, akoby partner nebol samostatnou bytosťou.
Snaha o uzavretý vzťah
Žiarlivec nerád vpúšťa do vzťahu iné osoby, tvrdí, že si vystačia sami dvaja. Chce, aby sa vyhýbali stretnutiam s inými ľuďmi alebo pármi. Niekedy si vymýšľa aj rôzne zdravotné problémy, aby spolu nemohli nikam ísť. Žiarlivosť sa, paradoxne, oveľa častejšie prejavuje v uzavretom vzťahu, keď sa partneri od okolitého sveta izolujú.
Obmedzovanie partnera v sociálnych kontaktoch
Žiarlivec si neželá, aby jeho partner udržiaval aj iné vzťahy, a už vôbec nie s rovnakým pohlavím. Voči priateľom partnera je podozrievavý, zamedzuje všetky spoločenské príležitosti, na ktoré partner musí chodiť sám (napríklad podnikové večierky, víkendové vzdelávanie a pod.).
Ďalšie príznaky chorobnej žiarlivosti
Kontrolovanie partnera
Aby žiarlivec nevere zabránil, alebo aby sa o potencionálnej nevere dozvedel, intenzívne partnera kontroluje. Chce vedieť, čo robil, keď bol, či s kým. Podrobuje ho otázkam, ktoré sa podobajú výsluchu. Siaha na osobné veci partnera, ako mobil, kde kontroluje kontakty a správy, snaží sa získať prístup na mailovú komunikáciu, či na sociálne siete. Patrí k tomu aj prehľadávanie vreciek, zásuviek, kabeliek a pracovných aktoviek.
Získavanie informácií o partnerových predchádzajúcich vzťahoch
Pre žiarlivca sú predchádzajúce vzťahy jeho partnera nadmieru dôležité. Chce vedieť všetko z jeho milostnej minulosti, zaujíma sa o mnohé podrobnosti. Minulosť partnera vie potom obrátiť proti nemu a zahrnúť ho výčitkami.
Vlastné dotváranie reality
Podobne ako pri paranoidnej poruche osobnosti, aj chorobný žiarlivec si pretvára realitu podľa svojej fantázie. Je natoľko podozrievavý, že si všíma aj nepatrné prejavy partnera a považuje ich za dôkazy nevery.
Je rozdiel v tom, ako žiarlia muži a ženy?
Nie je. Chorobná žiarlivosť sa prejavuje rovnako u oboch pohlaví. Rozdielnosť skôr hľadajme v osobnom prežívaní žiarlivosti. Kým muži sa obávajú hlavne fyzickej nevery, u žien prevláda strach z opustenia.
V každom prípade, chorobná žiarlivosť súvisí so silným pocitom menejcennosti. Človek hľadá istotu mimo seba, nie vo svojom vnútri, a tak svoj problém iba prenáša na partnera.
Príčiny chorobnej žiarlivosti
To, že niekto žiarli veľmi intenzívne, a hlavne bez logického dôvodu, má svoje psychologické vysvetlenie. Väčšinou ide o súčin niekoľkých faktorov, no niekedy stačí aj jeden aspekt, aby človek chorobne žiarlil.
- Dedičnosť – ako pri takmer každom ochorení (či poruche), aj tu zohráva veľkú rolu genetika. Žiarlivý človek sa jednoducho takto narodí, zdedí to po rodičovi. Žiarlivosť sa však v rodinách zvykne tajiť, preto sa od druhého rodiča zrejme nedozviete pravdu.
- Typ osobnosti – pre žiarlivcov sú charakteristické určité povahové črty, ktoré so žiarlivosťou súvisia – nedôverčivosť, podozrievavosť, vnútorná neistota, alebo zas sebeckosť, samoľúbosť, egocentrickosť.
- Biologické faktory – žiarlivosť sa viac prejavuje vtedy, keď je nervová sústava človeka oslabená, napr. po dlhodobom strese, vyčerpaní, chorobe, pri nespavosti, nedostatku jedla a podobne.
- Situácia v partnerstve – na rozvoj žiarlivosti vplýva aj celková situácia v rodine. Ak je vzťah emocionálne, prípadne ekonomicky nerovnocenný, žiarlivosť sa skôr prebudí u závislého partnera. Je však pravdou, že chorobný žiarlivec sa prejaví aj vtedy, keď je v partnerstve všetko v absolútnom poriadku.
- Osobnosť partnera – našu žiarlivosť môže podporiť aj samotné správanie partnera. Je to veľký paradox, ale ľudia so sklonom k žiarlivosti si veľmi často hľadajú partnerov, ktorí ich žiarlivosť živia a podporujú, aj keď mnohokrát úplne nevinne. Napríklad svojou atraktivitou, spoločenskosťou, či milým a priateľským správaním voči iným ľuďom.
Chorobná žiarlivosť je psychická porucha. Liečba je namieste.
Ak máte podozrenie, že žiarlivosť vášho partnera je neprimeraná, začnite s tým niečo robiť. V ohrození je totiž nielen vzájomný vzťah, ale aj vaše duševné zdravie, v extrémnejších prípadoch vaša bezpečnosť. Jasne si uvedomte, že partnerovo zasahovanie do súkromia, či obmedzovanie osobnej slobody nemá nič spoločné s láskou.
Žiaľ, liečba chorobnej žiarlivosti nemá dlhodobo uspokojivé výsledky. Prejavy sa zvyknú po určitom čase vrátiť. Niekedy je jediným riešením ukončenie vzťahu, čo je hlavne pri pároch s deťmi neľahké rozhodovanie.
Ako prekonať žiarlivosť?
Určitá žiarlivosť, najmä na začiatku vzťahu, je bežnou vecou. Ide o prejav veľkého citového vzplanutia, pri ktorom sa nám trochu „splaší“ mozog. Väčšinou rýchlo zistíme, že naše uvažovanie alebo správanie je nedôstojné až smiešne.
Pri chorobnej žiarlivosti je však pohľad na celkový stav pokrivený a skreslený, keďže ide o črtu osobnosti. Žiarlivec si potrebuje najprv uvedomiť, že má psychický problém, čo nie je také ľahké, keďže on je hlboko presvedčený, že problém prichádza zvonka.
V prípade, že si chorobný žiarlivec dokáže priznať aspoň určitý podiel viny, existuje šanca na úspech. Základom terapie je posilňovanie sebadôvery a hľadanie iného zmyslu života, ako neustále rozoberanie vzťahov. Kto má zaujímavé zamestnanie alebo koníčky, ten nemá na žiarlenie čas.
Žiarlivosť ako dôsledok poškodenia mozgu
Pri niektorých chorobách dochádza k silnej degenerácii mozgu. Vtedy sa môže z ničoho nič objaviť žiarlivosť aj u človeka, ktorý sa takto nikdy neprejavoval. Najčastejšie to pozorujeme pri ťažkých ochoreniach mozgu, ako napríklad demencia a Alzheimerova choroba, či skleróza multiplex.
Žiarlivosť môžu spustiť aj niektoré endokrinologické a metabolické poruchy, resp. úraz, pri ktorom dôjde k poraneniu hlavy a poškodeniu mozgu. Nečakane spustenú chorobnú žiarlivosť u svojho partnera môžete konzultovať aj anonymne (s odborníkmi – cez internetovú poradňu).
Žiarlivosť a duševné poruchy
Chorobné prejavy žiarlivosti môžu byť aj súčasťou psychických ochorení, ako schizofrénia alebo paranoidná porucha. Pri schizofrénii je žiarlivosť nelogická, chaotická, rýchlo sa meniaca, pri paranoidnej poruche sú pocity a prejavy systematickejšie.
V obidvoch prípadoch je motív žiarlivosti vytvorený len predstavivosťou postihnutého. Ten nechce počuť logické argumenty, a pokiaľ sa ho snažíte presvedčiť o opaku, jeho nedôverčivosť väčšinou ešte vzrastie.
Žiarlivosť a alkohol, či iné návykové látky
Pri dlhodobom požívaní alkoholu, alebo iných návykových látok dochádza k poškodeniu mozgu. To sa môže prejaviť nielen sklonom k agresivite, ale aj chorobnej žiarlivosti.
Uvádza sa, že žiarlivosť sa prejaví asi u tretiny alkoholikov. Požívanie návykových látok, ako kokaín, pervitín a rôznych amfetamínov, zase vyvoláva paranoidné predstavy.
Žiarlivosť a depresia
Žiarlivosť a depresívne stavy spolu úzko súvisia. Pri dlhodobých depresívnych stavoch sa môže rozvinúť aj pocit žiarlivosti, no všetko môže prebehnúť aj v opačnom poradí, keď dlhodobá chorobná žiarlivosť rozvinie depresiu.
Zdroje:
- Miroslav Plzák: Othelon aneb manuál o žárlivosti, MOTTO, Praha 1999
- Milena Prekopová: Žiarlivosť – hrob lásky (http://www.grafologia.sk/html/zdroje/graf7/ziarlivost.pdf)
- http://www.ziarlivost.sk/index.html
- https://www.manzelstvo.sk/ziarlivost/69-varovne-priznaky-ziarlivosti
- http://www.sexualne.sk/partnerske-vztahy/da-sa-liecit-ziarlivost-vo-vztahu/49
- http://www.psychologia.sk/texty/manzelstvo7.htm
- https://www.mojaterapia.sk/news/ziarlivost/
