Prevencia
Príznaky(Zdroj foto: AdobeStock.com)
Ak ste niekedy študovali na vysokej škole, určite ste si pri pohľade na hŕbu kníh a poznámok veľakrát zaželali, aby existovala zázračná tabletka.
Existuje tabletka, vďaka ktorej zmúdriete?
Taká, ktorá by vám pomohla zapamätať si množstvo nových informácií, alebo minimálne dodala silu a chuť do učenia?
Toto želanie sa netýka iba vysokoškolákov. Veď kto by nechcel mať lepšiu pamäť, k práci pristupovať s väčšou chuťou, vedieť sa na ňu lepšie sústrediť a všetko zvládať za oveľa kratší čas?
Nootropiká alebo smart drugs
Ide o látky, ktoré majú práve spomínané schopnosti – redukujú únavu, zvyšujú motiváciu a koncentráciu, menia spracovávanie informácií v mozgu, a tým zlepšujú pamäť.
Ich skúmaním sa ľudstvo zaoberalo od čias objavenia účinkov zeleného čaju a iných prírodných látok. Neskôr, s rozvojom chémie, sa k nim pridali aj látky syntetické.
Nootropiká pôsobia na mozog rôznymi mechanizmami, no najčastejšie v ňom zvyšujú prietok krvi. Tým zvyšujú aj prívod kyslíka a glukózy, čo sú pre mozog základné palivá.
Čo dokážu niektoré nootropiká?
- urýchľujú rast neurónov a tvorbu nových prepojení v mozgu,
- pôsobia na neurotransmitery (molekuly, prenášajúce informácie v mozgu), poskytujú materiál na ich tvorbu,
- modifikujú spracovávanie a prenos informácií.
Nootropiká sa skúmali a vyvíjali za účelom liečby chorôb, ktoré sa spájajú s poškodením mozgu a kognitívnych funkcií (pamäť, učenie, motivácia, pozornosť), ako napríklad:
- Alzheimerova choroba,
- mozgová mŕtvica,
- rôzne druhy demencií (chorobného oslabenia rozumových schopností).
V posledných rokoch prudko narastá záujem o nootropiká u zdravých ľudí, najmä u študentov a pracovníkov, od ktorých sa vyžaduje veľká mentálna námaha, neustály psychický výkon a kreativita. Mnohé nootropiká sa dajú zakúpiť bez lekárskeho predpisu, po niektoré dokonca ani nemusíte chodiť do lekárne.
Ktoré z nich nie sú iba módna bublina, ale ich účinnosť potvrdila veda?
Čo sú „najlepšie“ tabletky na učenie sa?
A ako pôsobia na lepšiu pamäť študentov?
Piracetam
Ide o voľnopredajný liek, ktorý zlepšuje prietok krvi v mozgu a využívanie glukózy (jednoduchého cukru, ktorý je zdrojom energie pre mozog). Piracetam je dobre preštudovaný u ľudí s poškodením kognitívnych funkcií, potvrdený je aj jeho účinok v prevencii úpadku týchto funkcií (spôsobeného vekom).
Štúdií, ktoré dokazujú rovnaký účinok aj u zdravých jedincov, je však málo; preto je piracetam považovaný za látku s obmedzeným účinkom. Ak by ste sa ho (napriek tomu) rozhodli vyskúšať, jeho dávka by mala byť 1200 až 4800 mg denne. Nástup účinku trvá približne 4 – 6 týždňov.
Piracetam je bezpečné užívať aj dlhodobo.
Nootropiká a ich najčastejšie nežiaduce účinky:
- nervozita,
- depresia,
- nespavosť,
- bolesti hlavy.
Hoci je tento liek pomerne bezpečný a málo toxický, nesmiete ho užívať, ak:
- máte poškodené obličky,
- trpíte na zvýšenú krvácavosť, resp. užívate lieky proti zrážaniu krvi (ovplyvňuje zrážanlivosť krvi), hormóny štítnej žľazy.
- užívate hormóny štítnej žľazy,
- ste tehotná, či dojčíte (prechádza cez placentu do materského mlieka).
Ginkgo biloba
V lekárňach je ginkgo vedené ako liek na lekársky predpis, ale aj ako výživový doplnok, ktorý je dostupný bez predpisu. Ginkgo rozširuje cievy a zlepšuje prekrvenie, preto sa používa aj, keď máte studené nohy a ruky. Pri dlhodobom užívaní dokázateľne zlepšuje pozornosť, reakčný čas a dlhodobú pamäť. Podobne, ako pri piracetame, sa tieto dôkazy týkajú skôr ľudí s kognitívnym deficitom.
(Pre obmedzený počet štúdií chýbajú presvedčivé dôkazy o účinnosti ginkga u zdravých jedincov.)
Na zlepšenie kognitívnych funkcií je potrebná dávka 120 – 360 mg denne. Nástup účinku trvá 4 – 6 týždňov. K najčastejším nežiaducim účinkom patria bolesti hlavy a tráviace ťažkosti, ktorým sa vyhnete, ak tabletu užijete po jedle.
Ginkgo by ste nemali kombinovať s liekmi na zníženie zrážania krvi (môže zvýšiť ich účinok, a tak spôsobiť krvácanie). Neodporúča sa ani v tehotenstve a pri dojčení, keďže nie sú dostupné dôkazy o jeho bezpečnosti.
Lecitín
Lecitín je látka, ktorá sa bežne nachádza v potravinách, existuje však aj ako výživový doplnok. Obsahuje cholín, ktorý je dôležitý pre tvorbu acetylcholínu (zodpovedá za mnohé telesné procesy, vrátane pamäti a kognitívnych funkcií).
V týchto potravinách nájdete lecitín:
- morské plody,
- mlieko,
- vajcia,
- brokolica,
- klíčky,
- sója,
- strukoviny.
V dávke 3 – 4,5 gramu denne, lecitín približne po 4 – 8 týždňoch užívania ovplyvňuje ukladanie informácií do pamäti. Dôkazov o jeho účinnosti na pamäť a kognitívne funkcie je však veľmi málo (zatiaľ nie je považovaný za látku, ktorá má vedecky overený účinok).
Bacopa monnieri (Brahmi)
Ide o bylinu, ktorá sa používa v indickej ajurvéde. Zoženiete ju ako výživový doplnok. Bacopa monnieri sa tradične užíva s ghee maslom, keďže je rozpustná v tukoch (tuky zlepšujú jej vstrebávanie).
K dokázaným účinkom patrí zlepšenie pamäti u zdravých ľudí, resp. u ľudí s mozgovým poškodením, redukcia úzkosti a stresu. Bylina zvyšuje rýchlosť rastu nervových zakončení, pôsobí ako antioxidant, zlepšuje prietok krvi mozgom.
Zlepšenie pamäti sa prejaví až po 6 – 12 týždňoch. Odporúča sa užívať 300 mg denne. Neodporúča sa užívanie na prázdny žalúdok, keďže môže vyvolať kŕče, nevoľnosť, nafukovanie a hnačku.
Dostupné výsledky štúdií vyzerajú veľmi dobre, avšak na úplné potvrdenie účinkov je potrebný ďalší výskum. Chýbajú tiež dôkazy o bezpečnosti v tehotenstve a pri dojčení, preto bacopu v tomto období neužívajte.
Ženšen
Je dostupný ako výživový doplnok. U zdravých dobrovoľníkov sa preukázal jeho efekt proti únave, ak užívali 400 mg denne.
Ženšen zlepšuje krvný obeh, pôsobí aj ako antioxidant. V kombinácii s ginkgo bilobou zlepšuje pamäť.
Štúdií, ktoré dokazujú jeho účinok, je však málo, preto je potrebný ďalší výskum.
Omega-3 mastné kyseliny (EPA a DHA)
Prirodzene sa vyskytujú v rybom oleji, ale dajú sa kúpiť aj v lekárni, vo forme želatínových kapsúl. Neexistuje dostatok dôkazov o účinku omega-3 mastných kyselín na pamäť a kognitívne funkcie, niektoré štúdie však naznačujú zlepšenie prietoku krvi mozgom a spomalenie vekom podmieneného kognitívneho úpadku, a to pri dávke 1 – 3 gramy denne (počas 1 mesiaca).
Dokázaný je účinok proti zrážaniu krvi, preto sa neodporúča kombinácia s liekmi na úpravu zrážania krvi. Naopak, prospešná je kombinácia s vitamínom E, ktorý zabraňuje ich oxidácii a znehodnoteniu.
Guarana
Ide o prášok zo semien rastliny Paullinia cupana. Guarana má vysoký obsah kofeínu a katechínov, preto sa v tradičnej amazonskej medicíne používa ako stimulant (odstraňuje únavu a zvyšuje pozornosť). Dostupné zdroje však naznačujú, že by mohla mať priamy efekt aj na pamäť (čo nesúvisí s obsahom kofeínu).
Guaranu si môžete kúpiť ako výživový doplnok, a to buď prášok, alebo tablety. Odporúčaná dávka je 50 – 100 mg. Užívať by ste ju mali v dopoludňajších hodinách, večer môže sťažiť zaspávanie.
Guarane sa vyhýbajte, ak trpíte poruchami spánku a ochoreniami srdca a ciev, ako je vysoký krvný tlak či arytmia.
Káva a zelený čaj
Najznámejšie a najvyužívanejšie stimulanty. Za ich účinok je zodpovedný kofeín, ktorý zlepšuje fyzickú aj psychickú výdrž, pozornosť, odstraňuje pocit únavy, dokonca prechodne zlepšuje náladu. V kombinácii s kurkumou alebo pestrecom mariánskym sa účinok kofeínu zvyšuje a predlžuje.
Kofeín však nie je vhodný pre každého. Zvyšuje krvný tlak a tepovú frekvenciu, preto ak užívate lieky proti vysokému tlaku, či trpíte problémami so srdcom, mali by ste sa mu vyhnúť, resp. poradiť s lekárom, aké množstvo je pre vás bezpečné. U zdravého dospelého je to 450 mg denne (4 – 5 šálok), u tehotných žien sa toto množstvo znižuje na 300 mg (maximálne 3 šálky).
Káva či čaj na večer alebo pred spaním, tiež nie je dobrý nápad. Ak aj napriek tomu zaspíte, váš spánok môže byť nižšej kvality. U niektorých ľudí kofeín vyvoláva pocity nervozity a úzkosti. Tento efekt je podmienený geneticky, a jediný spôsob, ako sa tomu vyhnúť, je – neprijímať kofeín.
Deťom sa odporúča maximálna odporúčaná dávka kofeínu okolo 40 – 50 mg denne (v závislosti od veku). Detský mozog a telo sú naň oveľa citlivejšie, a preto prekračovanie tejto dávky môže viesť k nervozite, úzkosti, problémom so spánkom, poruchám srdcového rytmu, zvýšenému krvnému tlaku a zažívacím ťažkostiam.
Káva a čaj sú pri dlhodobom užívaní bezpečné, dokonca zdraviu prospešné. Nevýhodou však je, že od oboch nápojov postupne vzniká závislosť. (Určite poznáte ľudí, ktorí bez kávy nedokážu fungovať ani jeden deň.) Závislosť sprevádzajú silné bolesti hlavy, a to už po pár dňoch bez kofeínu. Príznaky nezmenšia ani lieky proti bolesti.
Pozor aj na nevhodné kombinácie: káva + energetický nápoj, resp. káva + čaj s guaranou. Ako sme uviedli vyššie, guarana tiež obsahuje kofeín, čím sa efekt iba znásobí.
Nikotín
Látka, ktorá je dobre známa predovšetkým „vďaka“ cigaretám. Nikotín preukázal v štúdiách zlepšenie kognitívnych funkcií, reakčného času a pamäti (ale iba bezprostredne po aplikácii).
Potenciál má aj v liečbe Alzheimerovej choroby. Je to však látka vysoko návyková, a fajčenie rozhodne nie je dobrý spôsob, ako sa k nej dostať. Spolu so zlepšením pamäti totiž riskujete ochorenia srdca a ciev, zníženú imunitu či onkologické ochorenie, napríklad rakovinu pľúc (kvôli mnohým toxickým látkam, ktoré vznikajú počas horenia cigarety).
Menej škodlivou alternatívnou sú žuvačky či náplasti s obsahom nikotínu. Môžete si ich zakúpiť v lekárni. Môžete skúsiť aj elektronické cigarety, ich „neškodnosť“ je však stále otázna.
Šalvia lekárska
V ľudovom liečiteľstve sa používa na zlepšenie pamäti a sústredenia. Preukázalo sa zlepšenie kognitívnych funkcií u zdravých jedincov, aj u jedincov s poškodením mozgu, avšak štúdií je zatiaľ málo.
Nootropiká viazané na lekársky predpis
Okrem už spomenutých látok existujú liečivá, ktoré sa dajú kúpiť len na lekársky predpis, pričom majú podobné účinky. Využívajú sa pri liečbe vekom podmieneného úpadku kognitívnych schopností, rôznych druhov demencií či Alzheimerovej choroby.
Skúšané a overené boli iba pri daných zdravotných problémoch, nemáme údaje o ich účinku či bezpečnosti u zdravých ľudí. Preto nevieme, čo ich dlhodobé užívanie urobí so zdravým mozgom. Navyše, mnohé z nich sa spájajú s vážnymi nežiaducimi účinkami, či dokonca zdravotnými rizikami.
Sú liečivá na podporu pamäti bezpečné?
Ako vidíte, mnohé z týchto látok nemajú jednoznačne dokázaný účinok. Nevie sa, ako presne pôsobia, ani to, či je bezpečné užívať ich dlhodobo. Preto ak sa už rozhodnete pre akékoľvek z nich, dodržiavajte niekoľko zásad:
- Vždy si o danej látke naštudujte čo najviac. Najmä, aký mechanizmus účinku sa u nej predpokladá, v akej dávke by sa mala užívať, a nakoľko sa dokázala jej bezpečnosť pri dlhodobom užívaní.
- Neprekračujte stanovené dávky. Nepotvrdilo sa, že s vyššou dávkou rastie pozitívny účinok, ale riziko nežiaducich účinkov (ako podráždenosť, bolesti hlavy, nespavosť či zmeny srdcového rytmu) sa zvyšuje.
- Vezmite do úvahy, že účinky niektorých látok sa prejavia až po pár týždňoch.
- Neužívajte ich dlhšie ako treba (po skúškach ich vysaďte).
- Sledujte akékoľvek žiaduce aj nežiaduce účinky jednotlivých látok, aby ste zistili, ktorá je pre vás najvhodnejšia.
- Pokiaľ máte akékoľvek zdravotné problémy alebo beriete nejaké lieky, o užívaní nootropík sa poraďte s lekárom alebo lekárnikom.
- Dávajte si pozor, kde nootropiká zháňate. Najmä cez internet sa môžu šíriť výrobky pochybnej kvality. Dôverujte slovenským lekárňam a lekárnikom.
- Nootropiká nekombinujte s alkoholom – ich účinky pôsobia protichodne.
Všetko s mierou – teda aj nootropiká
Ak vysoké dávky nootropík užívate nepretržite, môže sa stať, že váš mozog si na ne jednoducho zvykne, a potom – bez tejto dávky – chvíľu nedokážete jasne myslieť.
Nečudujte sa, ak máte po vysadení pocit, že sa vám to pomalšie myslí, alebo že ste nejako „ohlúpli“. Po pár dňoch, max. týždňoch, by ste sa mali dostať do normálu.
Najmä pri stimulantoch platí, že ak sa výkon umelo zvyšuje, niekde sa to časom prejaví. Súvislosti však vôbec nemusia byť zjavné, a netýkajú sa len fyzického zdravia. Ak máte napríklad kvôli neskorému pitiu kávy dlhodobo nekvalitný spánok, hrozia vám podráždenosť či depresie.
Stimulanty nie sú pre deti a mladistvých
Už sme spomínali následky nadmerného užívania kofeínu u detí. Ako je to však s ostatnými nootropikami?
Väčšina z nich nikdy nebola študovaná na deťoch, a teda nemáme údaje ani o ich účinnosti, ani o ich bezpečnosti. Výnimku tvoria omega-3 mastné kyseliny a lecitín, ktoré sú bežnou súčasťou potravy, a piracetam. Ten sa u detí starších ako 8 rokov používa pri liečbe dyslexie, v dávke 3,2 gramu denne.
Všeobecne však platí, že zdravé deti žiadne nootropikum nepotrebujú. Kvôli chýbajúcim dôkazov, by sa im deti mali oblúkom vyhnúť.
Mozog dokážete povzbudiť aj bez tabletiek
Tak, ako schopnosti tela, aj schopnosti mozgu reagujú na cvičenie. Kognitívnym schopnostiam pomáha, ak ich trénujete.
Existujú dokonca špeciálne počítačové programy (s úlohami na stimuláciu mysle), veľa cvičení nájdete zadarmo aj na internete.
Vy môžete cvičiť aj v rámci bežných činností:
- Skúste ísť do obchodu bez zoznamu vecí, čo treba kúpiť.
- Keď platíte, vyrátajte si, koľko vám majú vydať.
- Keď sa vás najbližšie niekto opýta, koľko je 9 krát 13, nebežte hneď po mobil či kalkulačku.
- Raz za čas si vylúštite sudoku, alebo zahrajte s priateľmi šach, prípadne s deťmi meno – mesto – zviera – vec.
- Mozgu pomáha fyzická aktivita.
Autorka vyštudovala na FaF UK Bratislava
Informácie v článku „Nootropiká – látky na podporu pamäti. Majú nežiaduce účinky?“ nenahrádzajú vyšetrenie u lekára, a to hlavne pri závažnejších poruchách mozgu a pamäti.
3 odpovedí na “Nootropiká: Látky na podporu pamäti. Majú aj nežiaduce účinky?”