Prevencia
Príznaky(Zdroj foto: AdobeStock.com)
Bolesti svalov, krížov, chrbta, či kĺbov… Kto to nepozná?
Sedavá práca, či zdĺhavé státie, k tomu nadváha – niet sa čo čudovať, že ľudia sa čoraz častejšie sťažujú na bolesti pohybového aparátu.
Najskôr niečo o bolesti
Bolesť je nepríjemný zmyslový a pocitový vnem, spojený s aktuálnym alebo potenciálnym poškodením tkaniva. Je to subjektívny pocit, ale signalizuje hrozbu poškodenia organizmu, alebo už existujúce poškodenie – varuje jedinca, a má preto základný význam pre prežitie.
V tele máme množstvo nervových zakončení, ktoré sa spájajú s receptormi. V kĺboch, kostiach, vo svaloch, vnútorných orgánoch a v iných častiach tela, máme receptory ťahu, tlaku, ale aj bolesti.
Tieto receptory sa odborne nazývajú nociceptory. Základom bolesti je ich podráždenie, ktoré býva relatívne rýchle, pretože majú nižší prah pre vznik nervových impulzov, ako iné receptory.
Impulzy z nociceptorov vznikajú z podnetov termických (teplotných), chemických, mechanických alebo elektrických. Keď sa tkanivo (spomínanými vplyvmi) poškodí, bunky začnú vylučovať produkty, ako napr. histamín, serotonín, ióny kália a iné.
Tieto produkty stimulujú nociceptry. Receptory potom podráždia nervové vlákna, ktoré vedú podnet do miechy a vyšších oddielov centrálneho nervového systému.
Typy bolesti
Akútna bolesť (nociceptívna) – nastáva okamžite pri poškodení tkaniva, a mizne po zahojení rany. Akútna bolesť nás upozorní, že niečo nie je správne – došlo k poškodeniu, a preto si máme dávať pozor na poranené miesto.
K akútnej bolesti sa pripája aj vegetatívny nervový systém – sympatikus. Preto ak máme výrazné bolesti, môže nám klesnúť krvný tlak, rýchlejšie búšiť srdce, potia sa nám dlane (príp. celé telo), alebo rýchlejšie dýchame. Akútna bolesť vzniká náhle, často odoznieva sama, alebo sa môžu podať analgetiká na utlmenie.
Chronická bolesť – je bolesť, ktorá trvá dlhšie ako 3 mesiace. Zaraďujeme sem chronickú nádorovú bolesť, ktorá ovplyňuje aj psychický stav pacienta. Bolesť môže mať fyzickú, psychologickú, sociálnu a duchovnú úroveň.
Chronická bolesť nenádorová sa začína ako akútna, ale keď bolesť nemizne ani po vyliečení, často sa príde na to, že ju spôsobuje choroba. Pri chronickej bolesti nie je prítomná vegetatívna reakcia. Pacienti trpia poruchami spánku, sú vyčerpaní, iritabilní až agresívni.
Trpia nielen fyzicky, ale aj v psychosociálnej oblasti. Chronická bolesť je často sprevádzaná depresívnym syndrómom, a môže byť prítomná úzkosť, depresia, osamelosť, a iné príznaky.
Do tejto kategórie bolesti patrí tiež neuropatická bolesť. Tá súvisí s poškodením periférneho neurónu, alebo s poškodením centrálneho nervového systému. Odlišujeme ju od psychogénnej bolesti, ktorá nesúvisí s poškodením nervových vláken, ale má varovný charakter.
Bolesti pohybového aparátu – ako ich liečiť?
Bolesti chrbtice
Bolesť chrbtice patrí medzi najfrekventovanejší problém, ktorý trápi pacientov. Najčastejšie sa vyskytuje v oblasti driekovej a krčnej chrbtice, a menej často v oblasti hrudníka. Chrbtica sa delí na:
- 7 krčných,
- 12 hrudných,
- 5 driekových stavcov,
- krížovú kosť,
- kostrč.
Telami stavcov prechádza miecha, z ktorej vychádzajú miechové korene, tvorené nervami. Vplyvom patologického procesu, napr. vysunutím medzistavcovej platničky, ktorá tlačí na nervový pletenec, môžu byť nervové vlákna utláčané, čím vzniká bolesť v danej lokalite.
Bolesť pritom nemusí ostať v mieste útlaku, môže vystreľovať do nôh a lýtok. Sval zostáva obmedzený v pohybe – buď kvôli bolesti, alebo pre kŕče vo svaloch (spazmy). Bolesti krčnej chrbtice môžu zase vystreľovať do ramien, a ovplyvniť ich pohyblivosť.
Bolesti vznikajú aj narušením rovnováhy medzi svalovým, väzivovým a kostným aparátom. Dôvodom ťažkostí býva:
- chybné držanie tela,
- nesprávne zaťažovanie chrbtice,
- nedostatok pohybu,
- spánok na nevhodnom matraci,
- úraz,
- nosenie ťažkých bremien,
- hypermobilita,
- zranenie,
- zápal kĺbov,
- opotrebovanie,
- vrodené anomálie,
- iné dôvody.
K vrodeným ochoreniam, ktoré vyvolávajú bolesť v krížovej oblasti, patrí dedičná spondylitis ankylosans (tzv. Bechterevova choroba). Ide o chronicky zápalové ochorenie. Príčina je neznáma, avšak vo viac ako 90 % prípadov existuje genetická predispozícia. Nočné bolesti v krížoch sú v rannom štádiu určujúcim symptómom.
Pri bolestiach chrbtice, a všeobecne pohybového aparátu, je pri neustupujúcich problémoch dobré navštíviť obvodného lekára. Ten vás odporučí k odbornému lekárovi – k neurológovi, alebo ortopédovi.
Liečba bolestí chrbta si vyžaduje disciplinovanosť pacienta – prvoradý je kľud na lôžku, po dobu niekoľkých dní.
Až po vyliečení primárneho vyvolávateľa problémov, sa môže začať s posilňovaním chrbtového svalstva (cvičením).
Pravidelný pohyb je (najmä pri sedavej práci) najlepší spôsob boja proti bolesti chrbta. Veľmi účinné sú aj iné neliekové postupy – fyzioterapia a masáže.
V ťažších prípadoch potom zaberú nesteroidné antiflogistiká, ktoré tlmia bolesť. Ak nepomôže konzervatívna liečba, ako posledná možnosť sa volí operačné riešenie.
Bolesti kĺbov alebo artróza
Tak, ako chrbtica „drží“ telo (je jeho podporou), tak kĺby zabezpečujú hybnosť nášho tela. Bolesti kĺbov môžu vzniknúť následkom úrazov, alebo ide o prvotné postihnutie pohybového systému:
- reumatoidnou artritídou,
- psoriatickou artritídou,
- dnovou artritídou,
- ďalšími ochoreniami.
Bolestivosť a opuch viacerých kĺbov v tele, spojený s rannou stuhnutosťou, malátnosťou, únavou alebo nechutenstvom, naznačuje zápalové reumatické ochorenie, čo je nutné konzultovať s reumatológom.
Pokiaľ sa bolesti kĺbov vzťahujú len na jeden kĺb, a ranná stuhnutosť sa dá „rozchodiť“, ide o vekom alebo zaťažením podmienenú degenáciu kĺbov – artrózu. Hlavným vyvolávateľom bolesti je vtedy opotrebovanie chrupavky.
Ak konzervatívna liečba zlyhá, väčšinou sa pristupuje k operatívnemu riešeniu, kedy sa chrupka môže nahradiť umelým implantátom, alebo sa pri nahromadení krvi (čo je bežné pri bolestiach kolena), táto vypustí.
Veľkým problémom sú aj kostné výrastky, vyrastajúce z normálnej kosti – ostrohy, tzv. osteofity, ktoré sa tvoria ukladaním vápnikových iónov do kostí. Tieto výrastky sa tvoria pri vysokom stupni opotrebovania chrupky, kedy sa už kosť „trie“ o kosť. Najbežnejšie sa ostroha vyskytuje na:
- chrbtici,
- ramenách,
- bedrách,
- kolenách,
- chodidlách.
Liečba pri bolestiach kĺbov sa odvíja od toho, čím je vyvolaná. Rozpätie možností liečby, je veľké: od kľudu na lôžku (pri preťažení), až po operáciu pri závažných artózach kĺbov.
Migrujúca bolesť kĺbov, ktorú sprevádza malátnosťou, únava či nechutenstvo, však môže byť spojená aj s „obyčajným“ chrípkovým ochorením. Pri mnohých bolestiach kĺbov, preto nie je možné určiť presnú príčinu problémov.
Bolesti svalov
Bolesti svalov vznikajú po nadmernej fyzickej námahe, kedy sa sťažujeme na starú známu „svalovku“. V podstate ide o mikrotraumy vo svaloch, ktoré vznikajú nadmernou námahou, a tie potom bolia.
Ďalšia teória „svalovky“ hovorí o hromadení kyseliny mliečnej vo svaloch, z nedostatku kyslíka pri záťaži. Všetko je to ale vratný dej, a po pár dňoch nastáva úľava.
Bolesti svalov nesmú trvať celé týždne.
Oveľa väčšia bolesť (a väčší problém) nastane, keď dôjde k natrhnutiu svalu. Vtedy je potrebné postihnutú končatinu nezaťažovať, a nechať ju zregenerovať. Dôležité je medikamentózne tlmenie bolesti.
Zápal šliach a svalov vie tiež pekne potrápiť. Príčinou väčšiny zápalov a bolestí šliach a svalov býva:
- náhla zvýšená aktivita svalov,
- nedostatočné zahriatie a preťaženie svalov pred záťažou (najmä pri dolných končatinách),
- dlhodobé nadmerné preťažovanie určitej svalovej skupiny a šľachových úponov (tzv. jednostranná záťaž).
Príkladom zápalu svalov a šliach z preťaženia je tenisový lakeť. Veľmi účinnou liečbou je blokovanie zápalového procesu a fixácia ramena (zamedzenie pohyblivosti), neskôr rehabilitácia a postupné zaťažovanie. (Fyzikálne metódy liečby sú veľmi účinné v podpore mikrocirkulácie a regenerácie poškodených buniek).
Krátke zhrnutie
Bolesti pohybového aparátu často tlmíme liekmi, ktoré nájdeme doma, a pomoc vyhľadáme až vtedy, keď je veľmi zle. Nemali by sme pritom zabúdať, že najlepšou prevenciou proti bolesti je pravidelné cvičenie.
Pri dlhodobejších bolestiach, s ktorými si nevieme dať rady, je zase včasná návšteva lekára lepším riešením, ako operácia či pravidelné užívanie liekov.
Predchádzať zbytočným problémom a komplikáciám je dobrý spôsob, ako sa starať o svoje zdravie.
Bolesť nám ohlasuje, že sa s nami niečo deje.
Buďme k nej pozornejší – vypočujme ju!
Informácie v článku „O bolesti svalov, kĺbov a chrbtice“ nenahrádzajú návštevu u lekára.
