Prevencia
Príznaky(Zdroj foto: Shutterstock.com)
Blíži sa jar, čo pre mnohých ľudí znamená bolesť v oblasti žalúdku, nechutenstvo, nevoľnosť, pocit plnosti a častejšie návštevy u lekára.
Reč je o vredoch žalúdka a dvanástnika, na ktoré trpí približne 10 % Európanov.
Zaujímavé je, že mnohí z nich ani netušia, že ich majú.
Dôležitá je rovnováha
Z hľadiska vzniku gastroduodenálnych vredov je dôležitá rovnováha medzi ochrannými a agresívnymi faktormi.
Aby nedochádzalo k samonatráveniu sliznice (vlastnou žalúdočnou šťavou, ktorá je hlavným, agresívnym vyvolávačom), sú potrebné určité ochranné faktory:
- žalúdočný hlien,
- produkcia bikarbonátu,
- tvorba prostaglandínov a oxidu dusnatého.
Všetky tieto procesy majú vazodilatačné účinky, čo znamená, že zabezpečujú roztiahnutie ciev a lepšie prekrvenie sliznice a podslizničných vrstiev. Pozrime sa na to, ktoré mechanizmy sú schopné narúšať túto prirodzenú ochranu.
Nie je vred bez kyseliny
Peptický vred znamená, že máme poškodenú sliznicu žalúdka, alebo sliznicu dvanástnika (duodena). Ide o dôsledok agresívneho pôsobenia žalúdočných štiav, predovšetkým kyseliny chlorovodíkovej (HCl) a pepsínu.
Prvý, kto na túto súvislosť poukázal, bol chorvátsky Nemec, doktor Karl Dragutin. V roku 1910 vyslovil, že „bez kyseliny niet vredu“. Odvtedy je jeho jednoduchá definícia všeobecne prijímaným predpokladom.
Čo vyvoláva nadmernú sekréciu kyseliny chlorovodíkovej:
- fajčenie cigariet,
- konzumácia alkoholických nápojov, najmä koncentrovaných liehovín,
- káva,
- niektoré druhy korenia a zložky stravy.
Tieto agresívne faktory však zďaleka nie sú jediné. Ide totiž o multifaktoriálne ochorenie, ktorého príčinou môže byť aj nadmerné užívanie niektorých druhov liečiv. Ide predovšetkým o:
- nesteroidné antireumatiká,
- kyselinu acetylsalicylovú,
- kortikoidy,
- cytostatiká.
Žalúdočné vredy a Helicobacter pylori
Infekcia H. pylori, kolonizujúca žalúdočnú sliznicu, postihuje 90 % populácie v rozvojových krajinách. V rozvinutých krajinách stúpa výskyt infekcie u starších ľudí, po 50. roku je zistená takmer u 50 % populácie.
Populácia H. pylori je schopná prežiť i nízke pH žalúdka a dvanástnika. Tvorbou bielkovín, provokuje ku zvýšenej sekrécii žalúdočných štiav.
Baktérie H. pylori sú schopné porušovať ochranné mechanizmy slizničnej bariéry (napr. narúšajú hlenovú vrstvu), a tým zvyšovať uvoľňovanie zápalových metabolitov buniek sliznice. Týmto toxicko-metabolickým pôsobením vzniká gastritída (zápal žalúdka), na podklade ktorej sa ľahšie vyvíja vred.
Je však potrebné podotknúť, že nie všetci, ktorí sú infikovaní H. pylori, majú vredy. Všeobecne však možno povedať, že vredy žalúdka vznikajú častejšie vo vyššom veku, zatiaľčo vredy dvanástnika trápia predovšetkým mladších ľudí.
„Vyrábame“ si vredy žalúdka alebo dvanástnika zo stresu?
Dnešná doba kladie vysoké nároky na nás všetkých. Sme podráždenejší, nervóznejší, uponáhľanejší a prepracovanejší. Je dokázané, že ľudia so psychicky náročným povolaním majú vredy častejšie, než ostatní.
Zaujímavé je aj to, že vredy žalúdka a dvanástnika boli donedávna považované za prevažne mužský problém. Dnes sa už pomer vyrovnal – medzi pacientmi nachádzame čoraz viac žien, ktoré sa rozhodli pre kariéru, a teda aj pre stres.
Navyše, tak muži, ako aj ženy pri rannom zhone častokrát „zabúdajú“ na raňajky, a prvé jedlo si doprajú až v čase obedovej prestávky. A keďže ani na tú nemajú dostatok času, obvykle si objednajú niečo „kalorické“ z bufetu… Takéto nepravidelné, príliš tučné a slané stravovanie, je pre tráviacu sústavu škodlivé.
Rozdiely medzi žalúdočnými a dvanástnikovými vredmi – príznaky
Oba typy vredov sprevádza hlodavá bolesť v nadbrušku, s rôznou väzbou na príjem stravy. Pri žalúdočných vredoch sa objavuje bolesť hlavne po jedle; preto títo pacienti menej jedia, a následne aj chudnú.
Pri dvanástnikových vredoch sa bolesť dostavuje skôr nalačno (2 – 6 hodín po jedle, typicky v noci), a príjem potravy vedie k úľave. U týchto pacientov je typické, že jedlo priam vyhľadávajú; niektorí dokonca priberajú na hmotnosti. Bolesť býva niekedy ostrá, inokedy zas tupá – zrejme podľa lokalizácie vredu.
U menej než 10 % pacientov môže vredové ochorenie prebiehať bezpríznakovo, prípadne majú nešpecifické symptómy (nechutenstvo, nevoľnosť, zvracanie, búšenie srdca, pálenie záhy).
A tak – len na základe týchto symptómov nemožno vyvodzovať závery, že ide o vredovú chorobu. Prvým prejavom, že vredy „mám“, väčšinou býva až jedna z komplikácií.
Žalúdočné vredy: Čo mi hrozí:
- krvácanie – objavuje sa až u 20 % pacientov; väčšinou ide o malé krvné straty; pri erózii väčšej tepny však môže dôjsť k masívnemu krvácaniu, ktoré nesmieme podceňovať;
- perforácia – prasknutie žalúdočnej steny, vyliatie jej obsahu do medzibrušnej dutiny (s možnosťou vzniku zápalu pobrušnice);
- penetrácia – preniknutie vredu o okolitých orgánov, najčastejšie do pečene a pankreasu; penetrácia do pankreasu môže viesť k život ohrozujúcej, akútnej pankreatitíde (zápal pankreasu);
- nádorová premena vredu – pomerne častá komplikácia.
Liečba vredovej choroby
Základom je podrobné gastroenterologické vyšetrenie. Na potvrdenie diagnózy slúžia laboratórne vyšetrenia a prístrojové techniky – gastroskopia, kolonoskopia, RTG, ultrazvuk a ďalšie.
Liečba zahŕňa podporu ochranných faktorov a inhibíciu (zadržanie, brzdenie) agresívnych faktorov. Nebude preto prekvapením, že základom liečby je farmakoterapia. Podávame:
- látky znižujúce pH v žalúdku (a neutralizujúce kyselinu chlorovodíkovú),
- antacída – celkové (hydrogenuhličitan sódny) alebo lokálne (hydrotalcit),
- inhibítory protónovej pumpy – napr. omeprazol,
- antibiotiká – potláčajú, až eliminujú H. pylori,
- látky na podporu tvorby hlienu a prostaglandínov,
- komplexnú soľ kyseliny citrónovej,
- sukralfát.
Upozornenie:
Ak užívate niektoré zo spomenutých liečiv, vyhnite sa salicylátom a nesteroidným antireumatikám, ktoré majú erozívny vplyv na sliznicu.
Čo je dobré na žalúdočné vredy?
- psychický pokoj – minimalizovanie stresu,
- dostatok spánku a celkové uvoľnenie,
- dočasné obmedzenie fyzickej aktivity,
- zanechanie fajčenia,
- obmedzenie kávy a alkoholu,
- diéta.
Žalúdočné vredy a diéta
Diétne stravovanie predstavuje nedeliteľnú súčasť liečby. Základom je pravidelnosť, striedmosť a šetrnosť stravy.
To znamená, že pacient by mal konzumovať jedlo v pravidelných denných dávkach, v podobe ľahko stráviteľných pokrmov, ktoré sú nedráždivé (menej koreniť, soliť), nenadúvajúce, bez pripáleného tuku.
Odporúčané sú radšej malé porcie, častejšie.
Nevhodné potraviny pri vredoch na žalúdku:
- údeniny, vrátane údených rýb – dovolená je šunka, ale striedmo,
- tučné mäso (hus, kačka, zverina) a vyprážané pokrmy – vhodné je chudé mäso z mladších zvierat,
- pikantné syry – naopak, odporúčajú sa mliečne výrobky,
- nakladané mäso a ryby,
- nakladaná zelenina,
- nadúvajúca zelenina (kapusta, kel, karfiol, zelená paprika, reďkovky, cesnak), strukoviny – odporúča sa skôr mladá, nenadúvajúca zelenina,
- ovocie so zrniečkami (maliny, ostružiny, figy, ďatle, ríbezle), mak a orechy – nahradiť dobre dozretými banánmi, kôstkovicami (broskyne, slivky, čerešne) a malvicami,
- kysnuté, lístkové, linecké cesto,
- sýtené nápoje,
- ostré korenie, maggi a sójová omáčka, masox – z korenín sú vhodné bylinky: pažitka, petržlenová vňať, majoránka, rasca, kôpor,
- veľmi studené, alebo veľmi horúce pokrmy.
3 odpovedí na “Žalúdočné vredy: Je za nimi len stres a Helicobacter pylori?”