PríznakyPredstava, že by sa operácia žlčníka, plastika nosa, výmena bedrového kĺbu, či pôrod cisárskym rezom, robili bez znecitlivenia, je pre mnohých desivá.
Napriek tomu – niektorí ľudia majú väčší strach z anestézie, než zo samotného zákroku.
O strachu z narkózy, sme sa rozprávali s MUDr. Katarínou Chomovou z Kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny FN Ružinov v Bratislave.
Veľa ľudí pred operáciou sužujú predstavy, či počas nej nepocítia bolesť, alebo či sa po nej preberú…
Pacienti sa nemusia obávať – moderná anestézia má metódy a prostriedky na to, aby bola bezpečná. Pacient je počas operácie v starostlivosti špecializovaných odborníkov: chirurg so svojím tímom operuje, a anestéziológ zabezpečuje, aby pacient necítil bolesť, stráži jeho životné funkcie, dbá o to, aby nevznikli komplikácie, a sleduje na prístrojoch činnosť srdca, tlak krvi, stratu krvi, dýchanie, a podľa potreby dávkuje utlmujúce a iné lieky.
Podľa laikov je anestézia určitým druhom umelého spánku. Čo na to odborník?
Anestézia znamená čiastočnú (regionálnu), alebo celkovú stratu citlivosti, počas ktorej vymiznú obranné reflexy organizmu, a tak sa zabráni pocitu bolesti. Pri regionálnej anestézii znecitlivíme len určitú časť tela, napríklad dolné končatiny – tam nejde o bezvedomie.
Strata citlivosti sa navodí na úrovni miechy, nervov alebo nervových zakončení. Pri regionálnej anestézii sa znecitlivujúca látka vpichne do priestoru okolo miechy, medzi stavce chrbtice.
Ak sa vpichne do dolnej časti chrbtice, do mozgovomiechového moku, teda tam, kde sa končí miecha, v odbornej terminológii hovoríme o spinálnej narkóze. Ak sa anestetikum vpichuje nad obal miechy, k nervovým zväzkom, ide o epidurálnu narkózu.
Regionálna anestézia spôsobí prechodné znecitlivenie. Pacient je počas operácie paralyzovaný a ochrnutý, ale po niekoľkých hodinách sa tento stav upraví. Miesto, kde pacient necíti bolesť, závisí od miesta na chrbte, do ktorého sa daný liek podá, a od dávky lieku.
A ako vyzerá celková anestézia (narkóza)?
Celková anestézia, s navodením bezvedomia, sa riadi na úrovni mozgu. Je to riadené a plánované bezvedomie a znecitlivenie, ale tak, aby sa po operácii základné funkcie človeka vrátili do pôvodného stavu.
Anestéziológ počas operácie preberá zodpovednosť za život pacienta. Riadi jeho životné pochody – dýchanie, reguluje krvný obeh, tlak – aby pacient prežil operačný výkon bez komplikácií, a po operácii si riadil svoje životné pochody „sám“.
Pacienti pred operáciou nemôžu piť, jesť a fajčiť. Prečo?
Pri celkovej anestézii sa navodzuje určitý druh bezvedomia, v ktorom vymiznú obranné reflexy organizmu, teda aj „kašľavý“ reflex. Súčasťou narkózy je totiž aj látka, ktorá vyradí z činnosti svalstvo.
Keby mal pacient plný žalúdok, jeho obsah by sa mohol dostať do dýchacích ciest, a spôsobiť život ohrozujúce dusenie. Nie je však vhodné, hladovať dlhodobo. Optimálne je – nejesť šesť a nepiť tri hodiny pred operáciou.
Ak pacient ide na operáciu ráno, môže si dať ešte ľahkú večeru. Dlhodobý, viac ako trojhodinový výpadok tekutín, môže spôsobiť dehydratáciu.
Problémy nám robia fajčiari. Pred plánovanou operáciou by sa mali aspoň na šesť týždňov zriecť akejkoľvek cigarety. Ak prestanú neskôr, alebo vôbec neprestanú, vystavujú sa riziku pľúcnych komplikácií. Ich pľúca sa totiž horšie očisťujú, lebo riasinky posúvajúce hlien von z dýchacích ciest, a rovnako aj sliznice, majú oslabenú funkciu.
Nie je dobre, ak je pacient pred operáciou v strese. Preto večer pred operáciou dostane tabletku, aby sa dobre vyspal, a ráno užije liek alebo dostane injekciu na upokojenie. Ak je pokojný a dôveruje lekárom, znížia sa aj nežiaduce účinky, vyplývajúce zo zákroku a anestézie.
Po akejkoľvek anestézii je nevyhnutné pacientov sledovať. Na čo sa zameriavate?
Väčšina pacientov sa preberie ešte na operačke, no zvyčajne si to nepamätajú. Pamätajú si iba veci mimo operačnej sály. Neraz to býva tak, že problémy pri prebúdzaní majú fajčiari, a to kvôli dýchaniu a zvýšenej tvorbe hlienu – po operácii výrazne kašlú.
Alkoholici zasa potrebujú vyššiu dávku anestetík. Narkomani majú zmenený metabolizmus, sú citlivejší na bolesť, preto potrebujú iné dávkovanie anestetík.
Strach z operácie a anestézie sa môže zmierniť po rozhovore pacienta s lekárom v anestéziologickej ambulancii…
Lekár pacienta poučí a informuje o spôsobe a priebehu anestézie, i pooperačného obdobia. Mal by to robiť tak, aby tomu pacient dobre rozumel.
Súhlas s postupom pacient písomne potvrdí. Rovnako môže odmietnuť navrhovaný typ narkózy – má na to právo.
Má strach aj anestéziológ?
Je lepšie, ak sa zodpovedne bojí, ako keby bol ľahkovážne odvážny. Strach je vlastne zodpovednosť za pacienta. Anestéziológ si uvedomuje, že balansuje na hrane noža, a aby z hrany nespadol, v niekoľkých sekundách musí správne zareagovať.
Vždy však musí mať poruke alternatívne riešenie. Musí byť predvídavý, pretože ani pri maximálnej bezpečnosti narkózy nemôže vylúčiť komplikácie, či nepredvídateľnú alergickú reakciu. Medicína je nevyspytateľná, ale skúsený tím lekárov i sestier to takmer vždy zvládne.
Z histórie
Ľudstvo sa od nepamäti usilovalo o zmiernenie bolesti. Preto patrí anestézia k jedným z najväčších objavov medicíny.
Chirurgia sa mohla posunúť dopredu až potom, keď sa podarilo pacienta zbaviť bolesti. Najprv sa bolesť pri operačnom zákroku tlmila chladom, alkoholom, ale aj rôznymi odvarmi šamanov.
Ešte pred 150 rokmi lekári operovali bez umŕtvenia – pacienta na stole pridržali silní muži…
Prvý bol rajský plyn
K prvým anestetikám patril rajský plyn. Pokusné osoby sa po jeho užití smiali. Bolo dokonca veľkou módou, usporadúvať večierky s rajským plynom. Až neskôr, keď sa zistilo, že omamuje a potláča bolesť, začal sa používať v medicíne.
Lekári skúšali na sebe
V roku 1842 robil uspávacie pokusy s éterom – na sebe – americký lekár Ch. T. Jackson.
V roku 1846 Američan T. G. Morton prvýkrát demonštroval v Bostone celkovú anestéziu éterom – pri operácii tumoru v sánke. Jeho dávkovanie sa riadilo len odhadom a citom.
O rok neskôr uviedol anglický pôrodník J. Y. Simpson do pôrodníctva chloroform (na utíšenie pôrodných bolestí).
Na bojisku ako prvý uviedol éterovú narkózu N. I. Pirogov (1810 – 1881), zakladateľ modernej vojenskej chirurgie.
Slovenská história
Na Slovensku vznikol samostatný odbor anestézia až po druhej svetovej vojne – samostatné oddelenie anestézie až okolo roku 1960. Anestéziu najprv robili chirurgovia alebo radové sestry – preto bola pre pacienta riskantná.
Od roku 1960 vzdelávajú anestéziológov samostatne. V súčasnosti je anesteziológia veľmi rýchlo sa rozvíjajúci medicínsky odbor, s bohatými informáciami, technickým i liekovým vybavením.
Ilustračné fotografie
