Pneumotorax: Nahromadený vzduch, o ktorý nikto nestojí

(Zdroj foto: www.stock.adobe.com)

Pneumotorax síce znie ako slovo z tematiky auto-moto, ale nemá nič spoločné s pneumatikami, ani autami. Defekt to však je, a veru dosť vážny. Pneumotorax je veľmi nebezpečný stav, ktorý sa týka nás ľudí. Ak má pacient pneumotorax, znamená to, že má nahromadený vzduch v pleurálnej dutine.

Čo je to pneumotorax?
Ako sa vzduch dostane tam, kam nemá?
Prečo je tenzný najvážnejší?
Aké príznaky sprevádzajú pneumotorax?
Čo sa deje s pľúcami a ako sa lieči tento stav?
Viete poskytnúť prvú pomoc pri otvorenom poranení hrudníka?

Čo je pleurálna dutina?

Pleurálna dutina je priestor medzi dvomi blanami – popľúcnicoupohrudnicou. Popľúcnica, ako už z názvu vyplýva, pokrýva pľúca, a pohrudnica zasa hrudnú stenu.

Navzájom sú tieto dve blany spojené a medzi nimi sa nachádza menšie množstvo tekutiny, ktorá nám uľahčuje dýchanie. Pravá aj ľavá strana pľúc majú svoju vlastnú pleurálnu dutinu.

Ako sa môže dostať vzduch do pleurálnej dutiny?

Vzduch, ktorý zapríčiní pneumotorax, pochádza buď priamo z pľúcdýchacích ciest, alebo z vonkajšieho prostredia – najčastejšie pri poraneniach hrudníka. Na základe toho rozoznávame uzavretý, otvorený a ventilový (tenzný) pneumotorax.

Najčastejšou príčinou uzatvoreného pneumotoraxu je poškodenie pľúcneho tkaniva v dôsledku chronického ochorenia, ako napr. chronická obštrukčná choroba pľúc, cystická fibróza, infekcie alebo abscesy pľúc. Takýto pneumotorax často vzniká spontánne. Hrudná stena však nie je porušená a nedochádza ku komunikácii medzi vonkajším prostredím a pleurálnou dutinou.

Nebezpečné úrazy hrudníka

K takzvanému otvorenému pneumotoraxu dochádza hlavne pri úrazoch hrudníka (vo väčšine prípadov). V tomto prípade sa vzduch z vonkajšieho prostredia už dostáva do pleurálnej dutiny.

Najzávažnejší je tzv. tenzný pneumotorax. Vzniká vtedy, ak sa pri výdychu (teda vo chvíli, keď sa hrudník prirodzene zmenšuje) uzatvára poranenie a vzduch sa nemôže dostať von. Postupne sa vzduch hromadí, čím sú pľúca stále viac utláčané.

Okrem toho, tlak pôsobí nielen na pľúca, ale aj na srdce. To je nedostatočne naplnené krvou, čo vyúsťuje do slabého krvného zásobenia periférnych orgánov.

Pľúca sú pri pneumotoraxe utláčané a nemajú priestor na to, aby sa ďalej rozpínali. Kolabujú. Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Čo sa deje s pľúcami?

Za normálnych okolností je v pleurálnej dutine podtlak, ktorý vytvára protiváhu tlaku atmosferickému. Tento podtlak nám uľahčuje dýchanie. Pri pneumotoraxe sa však tlakové pomery zmenia a vzduch z atmosféry alebo dýchacích ciest prechádza do pleurálnej dutiny.

Pľúca sú tak utláčané a nemajú priestor na to, aby sa ďalej rozpínali – teda kolabujú. Pri jednostrannom pneumotoraxe dokáže nepoškodená strana pľúc istý čas pracovať aj za poranenú, keď však dôjde k obojstrannému pneumotoraxu, kolabujú obe pľúca, a toto už je život ohrozujúci stav, keď pacient nemôže dýchať.

Aké ťažkosti má pacient s pneumotoraxom?

To, ako sa pneumotorax prejaví, závisí od viacerých faktorov: typu rozsahu postihnutia, veku pacienta, celkového zdravotného stavu, ale hlavne – funkčnosti pľúc.

Najtypickejším príznakom je dušnosť. Ide o subjektívny pocit nedostatočného množstva vzduchu na dýchanie, čo môže mať rôzne stupne – od slabého zadýchania sa, cez suchý dráždivý kašeľ (u mladých ľudí), až po veľmi rýchlo narastajúcu dušnosť (u pacientov s ochoreniami pľúc, alebo pri ťažkom tenznom pneumotoraxe).

Ďalším prejavom býva bolesť na hrudi. Pokiaľ ide o ľavostranný pneumotorax, často sa pletie s bolesťou pri infarkte myokardu. U pacienta sa môže objaviť aj cyanózamodrasté sfarbenie kože, čo je prejav nedostatočného príjmu kyslíka.

Tu sú ďalšie možné príznaky:

  • zrýchlené dýchanie,
  • zrýchlená činnosť srdca,
  • znížený krvný tlak,
  • oslabené pohyby hrudníka pri dýchaní.

Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Ako lekár zistí, že máte pneumotorax?

Ako pri každom vyšetrení, lekár by vás mal v prvom rade „vypočuť“. Keďže je však pneumotorax pre odborníka pomerne zjavná diagnóza, postačia mu základné informácie, fyzikálne vyšetrenie, prípadne zobrazovacie metódy (najčastejšie RTG).

Dôležitú úlohu tu zohráva rýchla zdravotná služba, ktorú k väčšine takýchto prípadov privolajú. Pacientovi by mali podať kyslíkovú masku. Pokiaľ nie sú k dispozícii pomôcky na punkciu alebo drenáž hrudníka, defekt by mali prekryť vzduchotesným obväzom.

V nemocničnom prostredí sa diagnóza potvrdzuje RTG snímkou hrudníka. Vidno na nej kolabované pľúca obklopené vzduchom, v závažnejších prípadoch aj posunuté srdce, a to smerom k zdravej strane pľúc.

Liečba pneumotoraxu

Cieľom liečby je obnova funkcie pľúc a zabránenie opätovnému pneumotoraxu. To, ako bude pacient liečený, závisí najmä od rozsahu poškodenia a príčiny kolabsu. Pri rozsiahlych typoch pneumotoraxu treba vykonať tzv. hrudnú drenáž. Drén sa vloží do postihnutej oblasti a pasívne alebo aktívne „odsáva“ vzduch z pleurálnej dutiny.

Využíva sa aj jednorazové odsatie vzduchu – ihlová aspirácia. K najmenej invazívnym výkonom patrí podanie čistého kyslíka, čo sa využíva najmä pri menších, spontánnych pneumotoraxoch u mladých ľudí.

Kedy sa môžete dostať až na operačnú sálu?

  • pokiaľ nezaberajú vyššie uvedené, menej invazívne výkony,
  • pri traumatickom pneumotoraxe, pri poškodení iných orgánov,
  • pri častých spontánnych pneumotoraxoch,
  • ak máte rizikové povolanie, ako napríklad letec, potápač.

Momentálne neexistuje jasne definovaná optimálna liečba. V každom prípade by však mala byť adekvátna k celkovému zdravotnému stavu pacienta a veľkosti pneumotoraxu.

Opakovaný pneumotorax

Nie je vylúčené, že ak ste už raz pneumotorax prekonali, neobjaví sa znova. Deje sa to hlavne pri pacientoch s chronickým ochorením pľúc, alebo u fajčiarov. Pri častých pneumotoraxoch sa odporúča chirurgický zákrok, čo výrazne zníži riziko opakovania stavu.

Iatrogénny pneumotorax

Iatrogénny pneumotorax je špeciálny prípad, ktorý môže vzniknúť pri invazívnych lekárskych zákrokoch. Napríklad pri zavádzaní centrálneho venózneho katétra, obstrekoch chrbtice, punkcii hrudníka, biopsii, dokonca pri akupunktúre.

Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Prvá pomoc

Keď sa ocitnete v blízkosti niekoho, kto má otvorené poranenie hrudníka, pamätajte na to, že ide o život ohrozujúci stav. Postihnutému človeku musíte podať prvú pomoc! Ako na to?

Pri otvorenej rane:

  • Uzavrieme ranu, aby sme zabránili vstupu ďalšieho vzduchu do pleurálnej dutiny. Môžeme zatiaľ použiť holú ruku.
  • Raneného uložíme do polosedu tak, aby sa zapieral rukami o podložku.
  • Kým príde záchranná zdravotná služba, vytvoríme polopriedušný obväz. Priložíme sterilný obväz, alebo prekryjeme gázu igelitom, oblepíme z troch strán.
  • Snažíme sa zabrániť pohybu pacienta.

Ak má človek v hrudnej dutine zabodnutý predmet, NIKDY HO NEVYŤAHUJEME!

Podčiarknuté a zrátané

Pľúca patria k životne dôležitým orgánom, a chápu to aj malé deti. Veď pľúca nám zabezpečujú drahocenný kyslík, bez ktorého by sme prežili možno zopár minút.

Preto je akákoľvek porucha funkcie pľúc život ohrozujúcim stavom! Nikdy nepodceňujte náhle sťažené dýchanie a vyhľadajte lekársku pomoc alebo zavolajte sanitku!

Redakčne upravila a doplnila: Bc. Sabína Zavarská

Pridaj komentár