Click here!

Rakovina ústnej dutiny: Cigarety a destiláty zvyšujú riziko až 100-násobne!

Jedným z najčastejších typov karcinómu v oblasti hlavy a krku je karcinóm ústnej dutiny. V ústach existujú zákutia, kde je výskyt tohto ochorenia častejší a viac nebezpečný, ako na iných miestach.

Vedci doteraz neodhalili všetky príčiny vzniku nádorového bujnenia, avšak medzi známych pôvodcov zmien v správaní buniek patrí časté užívanie tabakových výrobkov a alkoholu.

Viac sme sa dozvedeli od MUDr. Ladislava Czakóa, PhD., z Kliniky ústnej, čeľustnej a tvárovej chirurgie na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Ústa a hltan nám dovoľujú dýchať, hovoriť, jesť, žuť a prehĺtať. Lekársky termín pre ústa je ústna dutina. Rakovina úst sa vyskytuje na viacerých miestach v ústnej dutine. Ktoré sú to?

Najčastejším miestom výskytu rakoviny v dutine ústnej je jazyk a spodina dutiny ústnej. Je to oblasť, ktorá sa nachádza pod jazykom, je s ním priamo spojená, a tvorí dno ústnej dutiny. Súvisí to hlavne s priamym kontaktom kancerogénov a dráždivých faktorov (ostré časti výplní, protetických náhrad, ostré okraje zalomených koreňov, časté kúsanie do jazyka) pri stravovaní, ako aj s priamym kontaktom pri fajčení a inhalácii. Najčastejším typom týchto malígnych nádorov je epidermoidný karcinóm, vychádzajúci zo slizníc; tvorí viac ako 90 % malignít dutiny ústnej.

Vieme, že štatistické údaje o karcinóme by mali byť interpretované veľmi opatrne. Napriek tomu ­– skúsme našim čitateľom objasniť, či toto ochorenie postihuje viac ženy, alebo mužov, prípadne, dá sa hovoriť o vekovo ohrozenej skupine? Aké je percento prežívania?

Muži sú postihnutí asi 4 až 5 krát častejšie ako ženy. Vekovo ohrozené skupiny sú hlavne muži v 5. dekáde a ženy v 6. dekáde života. Bohužiaľ, táto veková hranica sa posúva čoraz nižšie: stretávame sa aj s pacientmi v 2. dekáde života, často ide o pokročilé onkologické ochorenie dutiny ústnej. Päťročné prežívanie v skorých štádiách (I-II.) je nad 90 %, u pokročilých štádií (III.-IV.) je to medzi 30 – 50 %.

Hoci lekári nevedia vysvetliť, prečo sa u niekoho toto ochorenie vyvinie, a u iného nie, vieme, že nie je nákazlivé – nemôžeme „chytiť“ rakovinu ústnej dutiny od inej osoby, môžeme hovoriť len o istých rizikových faktoroch, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť vzniku ochorenia…

Hlavné rizikové faktory sú známe – je to fajčenie a časté užívanie hlavne koncentrovaných alkoholických nápojov. Kombináciou týchto dvoch faktorov sa riziko výskytu karcinómov dutiny ústnej zvyšuje až 100-násobne. Genetika hrá tiež dôležitú rolu, aj keď sa priamo nedá ovplyvniť. Ďalej sú to vírusové infekcie ľudským papiloma vírusom, nedostatočná starostlivosť a hygiena úst, a tiež zlé stravovacie návyky, ako častá konzumácia horúcich, štipľavých a korenistých jedál.

Pomôže, ak človek prestane fajčiť, povedzme, po pätnástich, dvadsiatich rokoch?

Určite to má pozitívny vplyv – nielen z pohľadu výskytu možných onkologických ochorení v ústnej dutine, ale aj pri ostatných častiach dýchacieho a tráviaceho systému. Platí to hlavne pri výskyte zhubných nádorov hltana, hrtana a pľúc, nehovoriac o diskomforte spôsobenom zlým dychom a sfarbením zubných tkanív.

Pravidelné prehliadky u zubára zrejme môžu odhaliť včasné štádia rakoviny ústnej dutiny, resp. okolnosti, ktoré k nej môžu viesť. Môžu slovenskí pacienti od svojho lekára žiadať kontrolu tkaniva v ústach, ako súčasti rutinného vyšetrenia?

Každý zubár alebo obvodný lekár by sa mal pri vyšetrení ústnej dutiny pozrieť aj na iné anatomické štruktúry ako zuby; sú to lekári prvého kontaktu pri týchto ochoreniach. Pravidelné prehliadky by preto mali byť u každého pacienta samozrejmosťou, minimálne raz až dvakrát ročne.

Ktoré symptómy naznačujú prítomnosť ochorenia?

Najčastejším symptómom je bolesť, ktorá donúti pacienta vyhľadať lekárske vyšetrenie, eventuálne ošetrenie. Často sa však stretávame s prvými neskorými známkami – ako je krvácanie a zápach z ústnej dutiny, sťažené prehĺtanie a porucha fonácie (tvorby hlasu) – až pri diagnostike.

Akým spôsobom prebieha diagnostika? Aké otázky, či vyšetrenia na pacienta čakajú?

Najdôležitejšie je fyzikálne vyšetrenie a histologizácia – biopsia nádorového ochorenia. Tým sa zistí typ a stupeň malígneho ochorenia. Ďalej sa využívajú rádiologické vyšetrenia, ako štandardné RTG, ultrazvukové vyšetrenie, počítačová tomografia a vyšetrenie magnetickou rezonanciou. Z krvi sa zisťujú hladiny onkomarkerov.

Keď vyšetrenia ukážu prítomnosť rakoviny, je potrebné naplánovať tú najlepšiu liečbu. Od čoho závisí voľba optimálnej terapie? Aké metódy sa v súčasnosti u nás používajú?

Liečba nádorov dutiny ústnej je tímová práca – podieľajú sa na nej maxilofaciálny chirurg, klinický onkológ, rádiológ, plastickí lekári a otorinolaryngológovia (ušno-nosno-krční lekári). Základné liečebné metódy sú: chirurgická liečba, chemoterapia, rádioterapia a biologická liečba. Pri rehabilitácii a protetickej sanácii zohrávajú dôležitú úlohu aj stomatológovia.

Je známe, že liečba obvykle poškodzuje zdravé bunky a tkanivá – preto sú časté aj nežiaduce vedľajšie účinky. Čo teda môže pacient očakávať, a na čo sa má pripraviť?

Hlavne pri pokročilých štádiách ochorenia je liečba, rehabilitácia a samotná rekonvalescencia zdĺhavá. Pacienti sú často liečení viacerými modalitami, na viacerých oddeleniach. K častým nežiaducim účinkom po liečbe patrí sťažené prehĺtanie, porucha fonácie, a niekedy aj estetická ujma v oblasti hlavy a krk; preto je skorá diagnostika, aj zahájenie čo najskoršej liečby, to najdôležitejšie. U týchto pacientov sa dosiahne úplná rekonvalescencia, bez nežiaducich alebo minimálnych vedľajších účinkov v prvých mesiacov. Samozrejme, závisí to aj od lokalizácie primárneho nádoru.

Ako sa zmení život pacienta a jeho kvalita po liečbe? Na čo by si mal dávať pozor?

Pri včasnej diagnostike a skorej liečbe sa kvalita života výrazne nemení – problémom sú pacienti s neskorou diagnostikou, eventuálne pacienti s pokročilým neliečiteľným nádorovým ochorením dutiny ústnej. U týchto pacientov sa vykonáva paliatívna liečba, ktorá sa často končí smrťou. Pozor by si mali dávať hlavne na rizikové faktory, hlavne na fajčenie, požívanie alkoholických nápojov a stravovacie návyky.

V mnohých univerzitných nemocniciach, medicínskych centrách a ďalších inštitúciách po celom svete prebieha dôležitý výskum rakoviny úst. Každý rok sa vedci dozvedajú viac o tom, čo ju spôsobuje, ako jej zabrániť, a ako zlepšiť liečbu. Priblížite nám najnovšie poznatky, či trendy?

V liečbe nádorov dutiny ústnej sa najväčší pokrok (za posledné roky) dosiahol pri užívaní chemoterapie – nie ako samostatnej liečby, ale v kombinácii s rádioterapiou alebo chirurgickou liečbou. Využívajú sa však aj nové poznatky fotodynamickej liečby, génovej terapie, imunoterapie a liečby pomocou kmeňových buniek. Pre mňa, ako chirurga, je však stále najefektívnejšou a najspoľahlivejšou modalitou radikálna chirurgická liečba. Vykonávam ju – v spolupráci s prim. MUDr. Zmekom – na Stomatochirurgickej klinike v Bratislave.

MUDr. Ladislav Czakó, PhD.

MUDr. Ladislav Czakó, PhD., je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií a prednášok na Slovensku a v zahraničí. Absolvoval viac ako 40 odborných kurzov a stáží z oblasti orálnej implantológie, orálnej onkológie a maxilofaciálnej chirurgie.

V súčasnej dobe pracuje ako odborný asistent na Klinike ústnej, čeľustnej a tvárovej chirurgie na LF UK v Bratislave, a zároveň v súkromnej praxi v Bratislave, Trnave, Trenčíne a v Šali.

Podieľa sa na výučbe pregraduálnych a postgraduálnych študentov stomatológie, a tých, ktorí sa zaujímajú o orálnu implantológiu a dento-alveolárnu chirurgiu.

Tento článok vyšiel v tohtoročnom Onko magazíne číslo 1-2. Ak máte záujem o celý časopis, môžete si ho stiahnuť po kliknutí na obrázok.


Pridaj komentár