Náhradná mliečna výživa: Kedy po nej siahnuť?

(Zdroj foto: AdobeStock.com)

Budem mať dosť mlieka pre svoje dieťa?

A bude dosť silné?

Podobné otázky si kladú mamičky ešte pred narodením dieťaťa. Je to dôkaz, že každá matka si plne uvedomuje dôležitosť dojčenia pre zdravie svojho potomka.

Dojčenie je prirodzené, ale neľahké

Dojčenie je ideálny spôsob výživy dieťaťa. Vďaka dojčeniu vzniká jedinečné ľudské puto medzi matkou a dieťaťom, dieťa má pocit bezpečia, čo pozitívne vplýva aj na zdravie a psychiku matky.

„Dnes je, našťastie, dojčenie opäť výrazne podporované. Až 90 – 95 % mamičiek dojčí,“ konštatuje zo svojich ambulantných skúseností pediatrička MUDr. Elena Prokopová.

Hoci je dojčenie prirodzený fyziologický proces, naučiť sa správne dojčiť, nie je najmä pre prvorodičky jednoduché. Aj preto je taká dôležitá prítomnosť laktačných poradkýň v pôrodniciach, či starostlivosť pediatra, ktorý od prvej návštevy v rodine pomáha matke v dojčení.

Mamičky majú načítaných veľa informácií o tom, ako a kedy dojčiť, ale v praxi býva najčastejším problémom prisatie dieťaťa. Matka sa musí naučiť, ako si priložiť dieťa, aby otvorilo ústa alebo chytilo bradavku. Prvorodičky s tým nemajú žiadne skúsenosti, a prsia si tiež musia na proces dojčenia zvyknúť. Chvíľu trvá, kým sa obaja „zúčastnení“ zosynchronizujú.

Materské mlieko – nenahraditeľná výživa

Pri normálnom priebehu dojčenia prijíma dieťa výhradne mliečnu výživu do 6. mesiaca života. Prvý polrok je dieťa živené iba mliekom, podľa možností materským. Dávky sa pohybujú medzi 150 až 180 ml/kg za 24 hodín, čo sa rovná približne jednej pätine až jednej šestine telesnej hmotnosti dieťaťa (do objemu jedného litra).

Materské mlieko je nenahraditeľná tekutina, a nech sa snažíme akokoľvek, na 100 % ho nahradiť nevieme. Dieťa v ňom má všetky minerály, vitamíny, stopové prvky, nukleotidy a imunitné látky. Materské mlieko je ideálna zmes všetkých zložiek potravy – bielkovín, cukrov, tukov.

Výhody dojčenia pre bábätko:

1. Materské mlieko obsahuje imunitné faktory, ktoré chránia dieťa pred možnými infekciami – dýchacích a močových ciest, zápalom stredného ucha.
2. Kolostrum, ktoré sa vytvára v prvých 2 – 4 dňoch po pôrode, je bohaté na bielkoviny a ochranné látky.
3. Materské mlieko obsahuje užitočné baktérie, čím sa znižuje riziko hnačiek, bolestí bruška a zápchy.
4. Výskumy ukazujú, že dojčené deti menej často trpia na alergické ochorenia.
5. Materské mlieko nevyžaduje žiadnu prípravu a manipuláciu. Je dieťaťu okamžite k dispozícii a má primeranú teplotu. A je unikátne, že jeho zloženie sa v priebehu obdobia dojčenia mení podľa potrieb dieťaťa.

Materské mlieko je prispôsobené konkrétnemu dojčaťu a jeho potrebám. Jeho zloženie sa mení podľa veku a zdravotného stavu dieťaťa, podľa ročných období, dennej doby, dokonca aj v priebehu jedného dojčenia.

Výhody dojčenia pre matku:

1. Maternica (a vôbec celá postava) sa rýchlejšie vracia do stavu pred tehotenstvom.
2. Chráni ženu pred rakovinou prsníkov, vaječníkov, krčka maternice a osteoporózou v období menopauzy.
3. Materské mlieko je vždy čerstvé a „poruke“.
4. Vytvára úzky vzťah medzi matkou a dieťaťom.
5. Materské mlieko zahŕňa dennú potrebu tekutín.

Keď sa dojčenie nedarí…

Napriek odhodlaniu mamičiek, nie vždy ide všetko podľa predstáv. Sú situácie, keď matka dojčiť nemôže. A vtedy treba voliť náhradnú výživu.

„Stretávame sa aj s prípadmi, že aj keď je mama zdravá a veľmi sa snaží dojčiť, materského mlieka sa netvorí dostatok a musíme hľadať alternatívy výživy. Sú však aj situácie, keď matka dojčí do 5. – 6. mesiaca, no po tomto období – zväčša po nástupe do práce – prechádza na náhradné mlieko. Aj keď dovtedy pekne dojčila, odteraz potrebuje náhradné mlieko. Problémy však môžu byť aj na strane dieťaťa – dieťa má nejakú chorobu, alebo mu prekáža niektorá zložka materského mlieka. Vtedy tiež musíme voliť náhradnú mliečnu výživu,“ hovorí MUDr. Prokopová.

Najčastejšie prekážky dojčenia zo strany matky:

• závažné ochorenia – srdcové zlyhanie, ochorenia pľúc, obličiek, infekčné, onkologické ochorenia, poruchy metabolizmu, psychózy, ťažké postnatálne depresie (laktačná psychóza),
• nebezpečenstvo prechodu liekov, ktoré matka užíva, do mlieka.

Umelé mlieka – dojčenská mliečna výživa

Formula – náhradná mliečna výživa

Aj keď sa doposiaľ nepodarilo vyrobiť umelé mlieko so všetkými prednosťami materského mlieka, umelé mlieko, ktoré sa vyrába z kravského mlieka, sa zložením približuje prirodzenej výžive a potrebám dieťaťa. Rozličné druhy náhradného mlieka pritom musia spĺňať prísne normy.

Mlieka pre jednotlivé vekové kategórie sú prispôsobené potrebám organizmu v príslušnej etape života dieťaťa, a preto sa svojím zložením líšia. Na obale výrobkov sú označené číslom.

• Číslo 1 – tzv. štartovacia (počiatočná) mliečna výživa, určená pre deti do 6. mesiaca. Obsahom bielkovín sa blíži k materskému mlieku.
• Číslo 2 – tzv. pokračovacia mliečna výživa, vhodná od ukončeného 4. – 6. mesiaca do 12. mesiaca. Pokračovacie mlieko je určené pre deti, keď už dostávajú aspoň jednu nemliečnu potravinu. Uprednostnite mlieko obohatené o železo.
• Číslo 3 – tzv. „junior“ mlieka, pre vekovú skupinu od 1 – 3 rokov (mliečna výživa batoliat). Keďže kravské mlieko nespĺňa potreby malého organizmu, detskí lekári odporúčajú podávať umelé mlieko až do 3. roka života.

Ak sa mamičke tvorí menej mlieka, nie je to dôvod na odstavenie dieťaťa. Pre zdravie dieťaťa je výhodné, ak dostáva materské mlieko hoci aj v menšom množstve a dokŕmi sa umelým mliekom.

Rady pediatričky pri dojčení:

• Dieťa dojčíme, ako samo chce, koľko chce a kedy chce. Malo by sa však vedieť najesť za 15 – 20 minút. Ak chce sať dlhšie, preložíme ho na druhý prsník, aby sme zabránili zraneniam bradaviek, čo môže sťažiť až zastaviť proces dojčenia.
• Dieťa je najedené vtedy, keď je spokojné, neplače a spí. V čase dojčenia nemá dieťa iný prísun tekutín, takže moč aj stolica sa tvoria iba z materského mlieka. Ak dieťa 2. – 4. deň po pôrode pociká 5 – 6 plienok, mamička má určite dosť mlieka.
• Slabé mlieko je mýtus. Mamičky si myslia, že majú slabé mlieko, keď deti plačú a po najedení sú nespokojné. Z medicínskeho hľadiska pojem „slabé mlieko“ neexistuje – mlieko je pre matku a dieťa vždy ideálne. Chyba môže byť v tom, že mama má menej mlieka, alebo dieťa menej saje. V takom prípade sa poraďte s odborníkom (laktačná poradkyňa, pediater).
• Tvorbu materského mlieka môžeme podporiť vhodnou výživou, životosprávou, dostatočným pitným režimom. Matka by mala vypiť 3 litre tekutín denne, pričom nezáleží na tom, aké tekutiny to sú, avšak treba ich striedať. Tvorbu mlieka podporujú aj bylinky z prírody. Z medicínskych liekov nepoužívame žiadne prípravky!
• Dostatok oddychu a spánku. Iba oddýchnutá mama má dostatok mlieka. Keď dieťa spí, spite aj vy. Neriešte upratovanie!

Rady pediatričky pri náhradnej mliečnej výžive:

• V ideálnom prípade matka výhradne dojčí 6 mesiacov. Po 6. mesiaci začína s príkrmami. Ako jeden z príkrmov podáva kašu, ktorá je pripravená z náhradnej mliečnej výživy.
• Náhradnú mliečnu výživu krátko po narodení, lekár odporúča najčastejšie vtedy, ak napriek snahe matky a spolupráci pri podpore dojčenia dieťa neprospieva – nepriberá na váhe, ako by malo. Často ide o rozhodnutie zúfalej a vyčerpanej matky, ktorá nezvláda proces dojčenia.
• K prvým prídavkom siaha lekári v období, keď sa u detí začína s príkrmami po 6. mesiaci života. Popritom, ako je dieťa dojčené, prechádza na umelé mlieko, a to tak, že umelú výživu pridávame do večernej kaše. Dieťa je ďalej plne dojčené a zložky materského mlieka preň vytvárajú predpoklady na tolerovanie umelej formuly. Táto musí byť vždy na báze kravského mlieka, čím dieťa pripravujeme na pitie kravského mlieka v neskoršom živote. Je to akýsi medzistupeň medzi materským a kravským mliekom. Ak dieťa medzistupeň toleruje, je dobre pripravené na kravské mlieko v budúcnosti.

• Ideálne je, keď dieťa dojčíme do 2. roku jeho života. Ak sa však matka rozhodne ukončiť dojčenie skôr, postupne prechádza na formulu, aby potom, keď s dojčením úplne prestane, mohlo dieťa nadviazať „pokračovacím“ mliekom.
• Pri výbere umelých mliek sa mnohé matky rozhodujú samy. Poradia im kamarátky, v lepšom prípade sa obrátia na farmaceutov v lekárni. Lepšie je, keď sa radia s pediatrom. Aj keď všetky dojčenské mlieka musia spĺňať prísne kritériá, len pediater vie, ktoré je pre dieťa najvhodnejšie. Pre každé dieťa je dôležité niečo iné, pretože každé je na tom zdravotne inak.
• Dieťa do 3. roku života by nemalo piť kravské, prípadne kozie mlieko. Zložky kravského mlieka nie sú preň ideálne, pretože v ňom nie je ideálny pomer bielkovín, tukov, cukrov, a neobsahuje dostatok železa a ďalších látok, ktoré sú potrebné pre jeho rozvoj. Navyše, dieťa v tomto období (približne do 2 rokov) ešte nemá zrelé obličky, a tak by sme ich vyšším príjmom bielkovín zaťažovali. Platí teda pravidlo – do 3. roku kravské mlieko len do varenia, nie na pitie. Dieťa však môže od 9. mesiaca konzumovať kyslo-mliečne potraviny (jogurt, kefír, acidofilné mlieko apod.), a od 1. roku môžeme pridať tvaroh, tvarohové výrobky, syry, živočíšne maslo.

A ešte jedna rada:

Pri zdravotných ťažkostiach dieťaťa (bolesti bruška, ekzém) musíme zmeniť druh mliečnej náhrady.

Formuly však nemeňme bezdôvodne – napríklad kvôli výhodnejšej cene. Imunitný a tráviaci systém dieťaťa tým vystavujeme veľkému množstvu atakov.

Dodatočné zložky umelého mlieka, ktoré majú priaznivé účinky pre dieťa

Aj pri mliečnych formulách je dôležité, aby sme čítali informácie na obale. Všetky zložky výrobku musia byť na ňom uvedené, pričom platí, že podľa zastúpenia sú v zostupnom rade, to znamená – od najviac, po najmenej zastúpenú zložku.

Dnes sú už umelé mlieka obohatené o mnohé potrebné látky. Dôležité je, aby formula obsahovala vápnik na správny rozvoj kostí a zubov, vitamíny A, B a D. Železo je potrebné pre správnu krvotvorbu.

Omega 3 mastné kyseliny sú dôležité pre správny rozvoj mozgu – najmä na rozvoj kognitívnych funkcií a imunitu. Probiotická vláknina zasa zabezpečuje správnu črevnú mikroflóru.”

• Mlieko s mliečnym tukom. „Klinická štúdia, zameraná na unikátnu zložku mliečneho tuku v mliečnej dojčenskej výžive, potvrdzuje, že vývoj poznávacích funkcií (schopnosť učiť sa, reč, spracovávať informácie, ale aj rozhodovať sa) je porovnateľný s dojčenými deťmi, a je lepší ako u detí kŕmených štandardnou mliečnou výživou bez tejto zložky. Navyše bola potvrdená výrazne nižšia frekvencia výskytu zápalu stredného ucha, infekčnej choroby dýchacích ciest a infekcie tráviaceho systému,“ hovorí prof. Olle Hernell zo švédskej univerzity v Umea“.
• Mlieko s obsahom probiotických baktérií – probiotiká upravujú tráviace ťažkosti detí, podporujú rozvoj obranyschopnosti organizmu, znižujú riziko vzniku alergických ochorení.
• Mlieko s obsahom nukleotidov – nukleotidy sú látky, ktoré podporujú rozvoj imunitného systému.
• Mlieko s obsahom betakaroténu – betakarotén chráni bunky pred poškodením.
• Mlieko s označením plus, forte – tieto mlieka majú vyšší sýtiaci účinok; sú vhodné pre „hladnejšie“ deti.

Špeciálne náhradné mlieka

• Hypoalergénne mlieka – pre deti ohrozené zvýšeným rizikom alergie.
• Mlieko so zníženým obsahom laktózy – pre deti, ktoré trpia neznášanlivosťou mliečneho cukru,
• Antirefluxné mlieka (AR) – pre deti, ktoré trpia refluxom („grckanie“ po jedle, spätný návrat potravy do úst.
• Špeciálne mlieka pre nedonosené deti.

Špeciálne náhradné mlieka sa podávajú len na základe odporúčania detského lekára!

Zdroje:

1. Rozhovor s MUDr. Elenou Prokopovou zo Všeobecnej ambulancie pre deti a dorast v Devínskej Novej Vsi.
2. http://www.1000dni.sk/wpcontent/uploads/2015/04/Odborne_odporucania_PED_2015_Final.pdf
3. http://babetko.rodinka.sk/vyziva/dojcenie-a-mlieko/mlieko-prenasedieta//reakcia/594958%3Ftx_skpagecomments_pi1%3DArray/

Pridaj komentár Zrušiť odpoveď

Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť.