V Slovenskej republike trpí na fibriláciu srdcových predsiení približne 50– až 60-tisíc ľudí.
Fibrilácia vzniká ako následok abnormálnej elektrickej aktivity srdcových predsiení.
Ľudia, ktorých sužuje fibrilácia srdcových predsiení, majú 2 – 7-násobne vyššie riziko, že dostanú cievnu mozgovú príhodu.
Čo sa deje pri fibrilácii predsiení?
Pri nepravidelnom rytme srdcovej činnosti, sa predsiene nedostatočne vyprázdnia, a v ich vnútri môžu vznikať krvné zrazeniny. Strata správnej a primeranej kontrakcie srdcových predsiení môže spôsobovať rôzne nepríjemnosti:
- závraty,
- srdcové zlyhanie (kvôli nedostatočnému prekrveniu),
- zrýchlený pulz,
- embolickú cievnu mozgovú príhodu.
Správne a včas nasadená liečba fibrilácie predsiení môže znížiť toto riziko o 64 %. Odhaduje sa, že približne 15 % pacientov s náhlou cievnou mozgovou príhodou už dlhšie trpelo fibriláciou srdcových predsiení.
Väčšina pacientov s fibriláciou (okolo 70 %) nemusí mať žiadne klinicky významné ťažkosti. Ich ochorenie sa môže prejavovať:
- väčšou únavou,
- nepravidelným búšením srdca,
- závratmi,
- tlakom na hrudníku,
- dýchavičnosťou.
Diagnostika fibrilácie srdcových predsiení
V diagnostike sa používa EKG vyšetrenie a ultrazvukové vyšetrenie, s možnosťou monitorovania prieniku embolov do mozgových ciev – tzv. embolidetekcia.
Rizikové faktory pre fibriláciu srdcových predsiení:
- stredný, resp. vyšší vek,
- mužské pohlavie,
- dlhotrvajúci vysoký krvný tlak,
- ochorenia srdcových chlopní,
- ischemická choroba srdca,
- hypertrofia (zmenšenie) ľavej komory,
- cukrovka,
- fajčenie,
- akákoľvek forma zápalu srdcového svalu – karditída.
Fibrilácia predsiení – ako sa lieči?
Podľa individuálne stanoveného rizika tromboembolických komplikácií, sa pacientovi určí liečba, ktorá má zabrániť tvorbe krvných zrazenín – trombov.
Antikoagulačnú alebo antidoštičkovú liečbu netreba podceňovať, naopak, treba sa poradiť so svojím lekárom o všetkých ďalších liekoch, ktoré pacient užíva. Niektoré prírodné lieky (alebo výťažky z liečivých bylín) totiž môžu zvyšovať riziko nežiaducich účinkov liečby. Napríklad ginko, žen-šen a cesnak, môžu ovplyvňovať účinok antikoagulačnej liečby.
Pri poruche srdcového rytmu sa používajú tzv. antiarytmiká. Vo vážnejších prípadoch je potrebné vykonať u pacienta rádiofrekvenčnú abláciu, alebo mu implantovať defibrilátor.
Faktory, ktoré zvyšujú riziko mozgovej porážky:
- nezdravá strava (priveľa soli a tuku v jedle),
- fajčenie,
- nadmerné pitie kávy a alkoholu,
- užívanie drog,
- nedostatočný pitný režim,
- nedostatok pohybu,
- stres,
- poruchy spánku,
- užívanie hormonálnej antikoncepcie (alebo hormonálnej substitučnej liečby),
- dlhodobo oslabená imunita (chronické infekcie),
- depresia, úzkosť.
Niektoré rizikové faktory cievnych mozgových príhod (CMP) sa nedajú ovplyvniť. Napríklad vek, pohlavie, rasa alebo genetická predispozícia.
Iné však znížiť môžeme, a aj by sme mali:
- obezita,
- vysoký krvný tlak,
- vysoký cholesterol,
- cukrovka,
- vysoká zrážanlivosť krvi,
- vysoká hladina aminokyseliny homocysteín v krvi.
Ďalšie ochorenia a stavy, ktoré zvyšujú riziko vzniku CMP:
- fibrilácia predsiení,
- artérioskleróza,
- užívanie drog,
- tromboembolitická choroba,
- kosáčikovitá anémia,
- fibromuskulárna dysplázia,
- migréna
- tzv. patent foramen ovale (PFO – otvorený oválny otvor medzi predsieňami v srdci).
Ak trpíte niektorou z uvedených ťažkostí, mali by ste zvlášť dbať o zdravý životný štýl!
Ilustračné fotografie
Redakčne upravené: Ján Mútala
Tento článok vyšiel v jednom z vydaní časopisu Neuro od spoločnosti Medmedia (www.medmedia.sk)
