(Zdroj foto: AdobeStock.com)
Človek s mentálnou retardáciou je v spoločnosti označovaný ako „iný“.
Mentálne postihnutie sa v minulosti označovalo mnohými pojmami, ktoré mali dehonestujúci a stigmatizujúci charakter. Našťastie, aj pojem mentálna retardácia už uvoľňuje miesto dôstojnejším termínom, ako sú „ľudia s mentálnym postihnutím“ či „ľudia s intelektovým postihnutím“.
Inakosť mentálne postihnutého človeka nespočíva v horšom životnom prežívaní. Hoci niektoré schopnosti, napríklad intelekt, môže mať nedostatočne vyvinuté, jeho emočné prežívanie a vyššie city môžu byť nadpriemerne rozvinuté.
Mentálna retardácia pochádza z latinských slov „mens“ (myseľ, rozum) a „retardatió“ (oneskorenie). Zložený názov poukazuje na to, že mentálne postihnutie nie je ustálené a definitívne ukončené.
Zároveň by sme mali pochopiť dôležitú vec: mentálna retardácia nie je choroba.
Čo je mentálna retardácia?
Mentálna retardácia sa vyskytuje s inými psychickými či somatickými poruchami, alebo aj bez nich. Zaostávanie možno definovať dvoma spôsobmi. Niektorí autori uvádzajú, že je pri nej zasiahnutý len jeden aspekt osobnosti, a tou je inteligencia. Tvrdia, že mentálna retardácia je stav oneskorenia rozumového vývinu, nadobudnutého hneď pri narodení (alebo v ranom detstve), s ohraničenou inteligenciou.
Iní odborníci však tento koncept ďalej rozvíjajú a udávajú, že popri ohraničenej inteligencií je zasiahnutá aj iná zložka osobnosti, a síce schopnosť adaptácie, čo znamená nižšiu schopnosť orientácie v životnom prostredí. K celkovému zníženiu intelektových schopností pritom dochádza v priebehu vývinu jedinca.
Ktoré schopnosti ovplyvňuje?
Na jednej strane sa dá hovoriť o oslabenosti niektorých schopností, na druhej strane, títo ľudia môžu mať nadpriemerne vyvinuté iné kvality. Hlavnou charakteristikou mentálnej retardácie je znížený intelekt, ktorý sa nachádza výrazne pod priemerom.
Prejavuje sa to niekoľkými vlastnosťami/nedostatkami:
- oslabená schopnosť koncentrácie,
- oslabená schopnosť krátkodobej pamäti,
- problémy s učením,
- problémy s komplexným chápaním, predovšetkým abstraktných myšlienok.
Druhou hlavnou charakteristikou mentálnej retardácie je znížená schopnosť adaptability. Adaptabilitu chápeme ako schopnosť človeka samostatne konať na úrovni svojho veku a v rámci danej kultúrnej normy. Prejavuje sa to zníženou schopnosťou:
- myslenia,
- komunikácie,
- sociálneho kontaktu,
- sebestačnosti a nezávislého života,
- praktických zručností,
- čítania, počítania a práce.
Pri mentálnej retardácií sú narušené aj iné zručnosti – kognitívne (poznávacie), rečové, pohybové a sociálne, ktorých úroveň možno merať štandardizovanými psychometrickými testmi.
Príčiny vzniku mentálnej retardácie
Keďže mentálna retardácia nie je choroba, nedá sa vyliečiť cielenou terapiou. Príčiny tohto stavu môžu byť rôzne, odborníci sa v etiologických príčinách rozchádzajú. Najčastejšie príčiny mentálneho postihnutia môžeme zhrnúť do nasledujúcich oblastí.
- Vývoj mentálneho postihnutia ovplyvňujú teratogénne vplyvy v prenatálnom období. Ide o faktory, ktoré narúšajú normálny vývin plodu počas tehotenstva. Konkrétne ide o fyzikálne, chemické a biologické faktory, ako napríklad poškodenie plodu počas ťažkého pôrodu, nedostatok kyslíka, alebo infekčné ochorenia u matky v skorom štádiu tehotenstva (napríklad rubeola či toxoplazmóza).
- Mentálne postihnutie môže byť spôsobené aj vrodenými faktormi. Dedičné faktory pochádzajú od predkov a prejavujú sa už pred počatím. Chromozómové aberácie vznikajú náhodne v čase počatia a môžu spôsobiť mentálne postihnutie, napríklad v prípade porúch v štruktúre alebo funkcii genetického aparátu, ako je Downov syndróm.
- Mentálne postihnutie taktiež vzniká v dôsledku poškodenia mozgu po narodení. To vedie k narušeniu rozvoja rozumových schopností, napríklad po poškodení centrálneho nervového systému alebo po prekonaní meningitídy v ranom detstve.
- Existuje aj tzv. sociálne podmienená mentálna retardácia, ktorá vzniká na základe nedostatočných, dlhodobo nevhodných sociálnych, výchovných a kultúrnych podmienok.
Zdroj foto: AdobeStock.com
Stupne postihnutia
Stanovenie diagnózy “mentálna retardácia” vychádza z psychologického vyšetrenia kognitívnych funkcií. Dieťa sa vyšetruje pomocou štandardizovaných testov. V zásade rozoznávame 4 stupne mentálneho postihnutia.
- Ľahká mentálna retardácia (IQ 69 – 50) – najmenej závažné postihnutie. Do 3 rokov veku dieťaťa rodičia ťažšie rozpoznávajú jeho postihnutie, pretože sa u neho môžu objaviť iba mierne problémy, ako je zaostávanie v psychomotorickom vývine, oneskorený vývin reči alebo problémy so sebaobslužnými činnosťami. V školskom veku sú však tieto rozdiely zreteľnejšie, pretože dieťa nedokáže plniť nároky, ktoré sa od neho očakávajú. Väčšina detí s týmto typom postihnutia však neskôr dosiahne úplnú nezávislosť v starostlivosti o seba a v praktických zručnostiach, aj keď ich vývin je pomalší v porovnaní s normou.
- Stredná mentálna retardácia (IQ 49 – 35) – postihnutie zodpovedá mentálnemu veku 6 – 9 rokov. U dieťaťa býva oneskorenie zjavné už v dojčenskom veku. Oneskoruje sa vývin motorických zručností, hlavne reč, i keď si dokáže osvojiť základy dorozumievania sa. Ľuďom so strednou mentálnou retardáciou sa len zriedkakedy podarí žiť samostatne.
- Ťažká mentálna retardácia (IQ 34 – 20) – tento typ zodpovedá mentálnemu veku 3 – 6 rokov, čo sa dá rozpoznať už pri narodení. Často sa pridružia iné postihnutia. Väčšina detí sa naučí len pár slov. Pri kvalitnej starostlivosti sa môžu rozvinúť aspoň najzákladnejšie schopnosti.
- Hlboká mentálna retardácia (IQ je pod 20) – typ postihnutia, keď človek nedosiahne mentálny vek viac ako 3 roky. Dieťa sa nedokáže samo pohybovať, nedokáže si osvojiť reč, ani jej porozumieť. Takéto dieťa vyžaduje neustálu pomoc a starostlivosť opatrovateľa.
Číselné hodnoty treba chápať len orientačne – s vedomím, že vyšetrením nikdy nezískavame presnú hodnotu IQ. Kvantitatívne hodnotenie inteligencie je len hrubým odhadom schopností. Mentálna retardácia sa od normy oddeľuje kategóriou, označovanou ako mentálna subnorma (IQ 70 – 85).
Mentálna retardácia nedefinuje hodnotu človeka
Stupeň mentálneho postihnutia nám nepovie nič o tom, o akého človeka ide – aké sú jeho potreby alebo túžby. Keby sme vedľa seba postavili ľudí s rovnakým výsledkom IQ, zistili by sme, že každý jeden bude mať inú mieru potreby podpory zo strany rodiny, či iných odborných pracovníkov, a zároveň každý bude mať inú štruktúru osobnosti.
Väčšina ľudí s mentálnym postihnutím dokáže spokojne žiť, učiť sa, zúčastňovať sa spoločenských aktivít, či pracovať podľa svojich schopností. Na Slovensku existujú rôzne chránené dielne, ktoré napomáhajú týmto osobám, aby sa plnohodnotne začlenili do spoločnosti.
Terapia – čo sa dá dosiahnuť?
Čím skôr sa začne s terapiou, tým je väčšia pravdepodobnosť, že dieťa bude úspešne napredovať, samozrejme, v rámci svojich možností. Dieťa sa môže lepšie socializovať, či učiť novým zručnostiam. V terapii spolupracuje odborný tím – lekári, psychológovia, pedagógovia a rehabilitační pracovníci.
Mentálna retardácia a autizmus
Niekedy sa stáva, že autizmus si zamieňame s mentálnou retardáciou. Autizmus môže, ale aj nemusí byť sprevádzaný mentálnou retardáciou. Áno, určitá časť autistov môže mať aj mentálne postihnutie. Na druhej strane, niektorí autisti môžu mať veľmi dobrú, ba niekedy aj nadpriemernú úroveň intelektu, ako napríklad pri Aspergerovom syndróme.
Základné rozdiely:
- Dieťa s autizmom môže v niektorých oblastiach vynikať, čo sa u detí s mentálnou retardáciou nestáva.
- Dieťa s poruchou autistického spektra máva často problémy pri napodobňovaní, predovšetkým v sociálnej oblasti. Toto napodobňovanie zvládajú detí s mentálnou retardáciou obvykle bez problémov.
Organizácie, ktoré sa venujú ľuďom s mentálnym postihnutím
Na Slovensku pôsobí viacero organizácií, ktoré sa venujú deťom s mentálnym postihnutím a ich rodinám. Patria medzi ne:
Spoločnosť na pomoc osobám s autizmom (SPOSA Bratislava)
Združenie sa zameriava sa na pomoc a podporu pre rodiny detí s poruchami autistického spektra. Poskytuje odborné poradenstvo, organizuje vzdelávacie aktivity a podporuje inklúziu detí s autizmom do škôl a spoločnosti.
Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v SR (ZPMP v SR)
Je jednou z najväčších organizácií, ktorá sa venuje ľuďom s mentálnym postihnutím všetkých vekových kategórií. Združenie organizuje aktivity na podporu detí a mladých ľudí s mentálnym postihnutím, pomáha rodinám, poskytuje rehabilitačné služby, sociálnu starostlivosť a bojuje za ich práva.
Spoločnosť Downovho syndrómu na Slovensku
Táto organizácia sa špecializuje na pomoc a podporu ľuďom s Downovým syndrómom. Organizuje osvetové kampane, poskytuje vzdelávanie, podporuje rodiny a zameriava sa na inklúziu ľudí s Downovým syndrómom do spoločnosti.
Domov sociálnych služieb pre deti a dospelých Integra (DSS Integra)
Poskytuje starostlivosť a podporu deťom a dospelým s mentálnym a kombinovaným postihnutím. Toto zariadenie ponúka rôzne terapeutické služby, špeciálne vzdelávacie programy a pomáha deťom rozvíjať ich zručnosti.
Centrá včasnej intervencie
CVI poskytujú podporu rodinám, ktorých deti majú mentálne alebo fyzické postihnutie. Centrá ponúkajú poradenstvo, terapie a programy, ktoré pomáhajú deťom s mentálnym postihnutím začleniť sa do bežného života.
Kontakt na centrá včasnej intervencie v rôznych slovenských mestách: www.cvislovensko.sk
Doplnila Soňa Herdová, 8. októbra 2024.
Zdroje:
http://www.psyche.sk/web/images/files/f70-f79.pdf