Prevencia
Príznaky(Zdroj foto: Shutterstock.com)
Stalo sa vám, že ste otvorili chladničku a nemohli si spomenúť, čo v nej vlastne hľadáte?
Alebo ste stáli pred bankomatom a zrazu si nevedeli spomenúť na svoj PIN kód?
Zabúdanie je prirodzenou súčasťou života a nie je to len otázka veku. Zabúdajú starší aj mladší ľudia.
Existuje mnoho príčin zabúdania – od psychického napätia až po ťažké poruchy mozgu. Amnézia, úplná strata pamäti, je však chorobný stav, ktorý musíme odlíšiť od bežného zabúdania, ktoré sa prejavuje u všetkých ľudí. Aby sme vedeli, aké poruchy pamäti existujú, musíme najskôr vedieť, čo to tá pamäť je.
Čo je pamäť?
Pamäť patrí k tzv. kognitívnym (poznávacím) funkciám človeka. Tie určujú, čo a koľko dokážeme vnímať a spracovať, či v akých detailoch. Okrem toho, že si pamätáme, náš mozog riadi ďalšie psychické funkcie:
- pozornosť,
- vnímanie,
- myslenie,
- predstavivosť.
Samotná pamäť slúži na zapamätanie si, uchovávanie a vybavovanie si jednotlivých informácií, s ktorými prišiel človek do kontaktu. Týmto procesom sa zaoberá kognitívna psychológia, ktorá v súčasností patrí k výskumne najrozpracovanejším problematikám.
Úplná a čiastočná strata pamäti
Poruchy pamäti môžu byť čiastočné alebo úplne. Úplná strata pamäti sa odborne nazýva amnézia. Amnézia je porucha pamäti, ktorá sa môže prejaviť rôznymi „bielymi miestami“ v spomienkach. Záleží aj od toho, ako sa strata pamäti prejavuje v kombinácií s jej príčinou.
Tieto poruchy sú časté v starobe, ale môžu sa vyskytovať už od stredného veku. Niektoré z nich nie sú nebezpečné, no iné môžu značiť prvé príznaky závažnejšieho ochorenia (napr. Alzheimerovu chorobu alebo iné).
Amnézie môže mať pôvod psychický (napr. vytesnenie), fyziologický alebo neurologický (napr. staroba, úraz mozgu). Amnézia spôsobená neurologickými poškodeniami mozgu máva rôzne príčiny:
- mŕtvica,
- encefalitída (zápal mozgu),
- nedostatok adekvátneho prísunu kyslíka do mozgu,
- nedostatok vitamínu B1 v dôsledku dlhodobého užívania alkoholu,
- nedostatok vitamínov B1 a B12, ktoré sú obsiahnuté hlavne v mäse, vo vajciach a v mliečnych výrobkoch (v tomto prípade môžu mať problémy najmä vegáni),
- nádory v tých oblastiach mozgu, ktoré ovládajú pamäť,
- degeneratívne ochorenie mozgu, napríklad Alzheimerova choroba,
- záchvaty,
- poranenia a údery do hlavy,
- epileptické záchvaty,
- elektrošoky – používané pri liečení niektorých duševných chorôb,
- psychické poruchy – napríklad pri depresii, schizofrénii alebo bi-polárnej poruche.
Existujú aj psychogénne príčiny vzniku amnézie. Najčastejšie vznikajú po prežití traumatických udalostí, po nehodách, či iných neprimeraných stresujúcich situáciách.
Človek akoby zabudne na to, čo sa udialo, pričom samotná príčina zabudnutia tkvie skôr v obrane pred pohlcujúcimi myšlienkami, ktoré by mohli spôsobiť citovú traumu. Strata pamäti môže zasiahnuť len niektoré vybrané udalosti, alebo môže byť komplexná. Uveďme si príklady amnézií, keď pozadie tvoria psychogénne faktory.
Disociálna amnézia
Starší názov – hysterická amnézia. Typickým príkladom je prežitie traumatickej udalosti a následné nezvládnutie akútneho emočného stresu. Na prvý pohľad môže človek vyzerať, akoby prežil neurologické poranenia mozgu – môže byť dezorientovaný (zmätený), nespomína si, čo sa udialo, môže mať triašku.
Príklady traumatických udalostí:
- strata blízkeho človeka,
- autohavária,
- znásilnenie,
- prežitie iného fyzického útoku (na vlastnej koži).
Detská amnézia
Niektorí dospelí ľudia uvádzajú, že si nedokážu vybaviť žiadne spomienky na prvé roky svojho života. Táto skutočnosť môže mať rôzne príčiny. Napríklad, niektoré deti nemali ešte vytvorené vedomie vlastného Ja, a teda si nevedeli vztiahnuť udalosti k vlastnej osobe. Iné vysvetlenie poukazuje na možnosť neskoršieho dozretia mozgu.
V oboch prípadoch mohli prvé spomienky vzniknúť v neskoršom období, napríklad až v 6. rokoch života. Do úvahy prichádza aj možnosť vytesnenia spomienok z vedomia do nevedomia. Tento proces mohol prebehnúť kvôli potlačeniu zážitku, ktorý bol priveľmi traumatizujúci a spôsoboval veľkú úzkosť, a preto dieťa spomienky „vytesnilo“ a „zabudlo“.
Rôzne psychologické smery, predovšetkým psychoanalyticky orientované, sa zaoberajú práve týmito potlačenými spomienkami. Prvým predstaviteľom tejto prevratnej myšlienky bol Sigmund Freud, zakladateľ Psychoanalytickej psychoterapie.
Funkčná porucha pamäti
Dnes sú čoraz častejšie kladené vysoké nároky na zamestnancov, ktorí pracujú na vyšších pracovných pozíciách. Tí sú denne nútení, aby si zapamätali mnoho informácií. Ľudia, ktorí sú nároční na svoju pamäť, môžu byť veľmi zaskočení, keď si odrazu nevedia zapamätať ani banálne veci, alebo si ich v správnej chvíli vybaviť. Z tohto dôvodu sa u nich môže prejaviť stres a úzkosť zo skutočnosti, že ich pamäť nefunguje tak, ako predtým.
Takáto strata pamäti však nie je patologického charakteru. Ide o funkčnú poruchu – to znamená, že môže súvisieť s narastajúcim vekom, zmenou nálady, stresujúcim obdobím, depresiou a pod. Keď mozgu doprajeme trochu oddychu (dovolenka alebo pravidelná psychohygiena), pamäť sa obvykle dostane opäť do rovnováhy.
Retrográdna amnézia
Retrogádna amnézia sa prejavuje ako porucha pamäti na udalosti, ktoré PREDCHÁDZALI OCHORENIU (traumatickému zážitku). Tie sa mohli odohrať niekoľko hodín, dní a niekedy aj rokov pred ochorením. Napríklad, človek si nevie vybaviť, čo sa udialo pred autonehodou. Tento typ amnézie zasahuje skôr dlhodobú pamäť.
Anterográdna pamäť
Anterográdna amnézia je poruchou pamäti na udalosti PO PREPUKNUTÍ OCHORENIA. Prípad od prípadu ide o rozlične dlhé časové úseky: niekto si nevie spomenúť na chvíľu úrazu, iný si nedokáže spomenúť na veci, ktoré sa prihodili po udalosti, ďalší si nepamätá ani jedno, ani druhé. Všetci pacienti však budú mať problémy so zapamätávaním si nových informácií – je zasiahnutá krátkodobá pamäť.
Ďalšie typy amnézií:
- Lakunárna amnézia – človek si nedokáže spomenúť len na určitú (vybranú) udalosť.
- Korsakovova psychóza (amnestický syndróm) – postihuje krátkodobú pamäť. Je zapríčinená organickým narušením (nejakými chemikáliami). Do pamäťových medzier sú často vsúvané rôzne konfabulácie – vymyslené príbehy, zážitky, ktorým človek aj sám verí.
- Posthypnotická amnézia –po hypnóze si človek nedokáže spomenúť na to, čo sa dialo počas nej.
Ako sa diagnostikuje amnézia?
Diagnostika amnézie je dlhodobejšia záležitosť. Pacient dostáva konkrétne otázky ohľadom straty pamäti – kedy sa začala, ako sa prejavovala a pod. Odborník sa dopytuje na čo najpodrobnejšie príznaky, zvyčajne hovorí aj s rodinnými príslušníkmi, ktorí pacienta dobre poznajú. Samotnú príčinu amnézie však stanovím až po vykonaní testov, kam patria:
- fyzické a neurologické vyšetrenia,
- krvné testy – hľadanie nerovnováhy chemických látok alebo infekcií,
- vyšetrenie mozgu (MRI, CT, EEG, mozgová angiografia) – či nenastalo poškodenie štruktúry mozgu.
Liečba amnézie
Amnézia sa nedá úplne vyliečiť, a preto neexistuje žiadna špecifická liečba. Liekmi sa amnézia zatiaľ vyliečiť nedá. Terapia je zameraná hlavne na príčiny amnézie – spomienky sa niekedy dajú obnoviť zápiskami v diári či fotografiami, čo však neplatí pri každom človeku.
V niektorých prípadoch je amnézia krátkodobá a môže odznieť po pár dňoch. Pri dlhodobej amnézii sa človek učí novým zručnostiam, aby sa čo najskôr navrátil k väčšine každodenných aktivít.
V súčasnosti existujú rôzne techniky na zlepšenie pamäťových schopností. Psychická podpora blízkeho okolia je úplnou samozrejmosťou. Rozhodne sa z pacienta nevysmievame, ani nevyužívame jeho zábudlivosť vo svoj prospech. Iba by sme nalomili jeho vieru, že si dokáže niečo správne zapamätať.
Najlepšia je prevencia
Pravdepodobne najčastejšou príčinou amnézie je poškodenie mozgu. Niekedy nevieme predísť úrazu, no väčšinou ho vieme minimalizovať – napr. nejazdíme na bicykli bez prilby, nepreceňujeme svoju fyzickú zdatnosť, neholdujeme nadmerne alkoholu a pod.
Ako si posilniť pamäť?
Pamäť by sme mohli prirovnať k svalu. Ak sval používame a posilňujeme, je silný, zdravší a odolnejší. Ak svaly prestaneme používať, zmenšujú sa – atrofujú.
S pamäťou je to podobné. Používaním a trénovaním „pamäťových nervov“ udržujeme plasticitu mozgu v dobrej kondícií. Takže ak trénujeme a posilňujeme pamäť, môžeme si vytvoriť rezervu pre prípadný úraz (alebo chorobu) v budúcnosti.
Príkladom nech je tréning pamäti pri návšteve obchodu s potravinami. Skúste si najskôr pripraviť zoznam vecí, ktoré potrebujete nakúpiť. V mysli si ich postupne zatrieďte, napr. mliečne výrobky, pečivo, drogéria atď. Nepíšte si zoznam, všetko sa musí ukladať len do vašej pamäti! Po návrate z obchodu si porovnajte veci s nákupným zoznamom vo vašej hlave. Skúste to urobiť niekoľkokrát, a uvidíte tie zmeny.
Existuje mnoho možností tréningov pamäti – či už pri jednoduchých hrách, alebo ak využijete Pracovné zošity, ktoré môžete nájsť na internete. Odporúča sa tiež častá komunikácia s menšími deťmi – tie kladú veľa prekvapujúcich otázok a vydržia to robiť celé hodiny.
Čo je dobré na pamäť?
- Dostatok kvalitného spánku – aj v spánku sa ukladajú a reorganizujú informácie, ktoré získame počas dňa.
- Pravidelná fyzická aktivita – záleží od vás, aký druh pohybu si vyberiete – či tanec, chôdzu alebo silové cvičenia. Podstatné je, aby ste cvičili pravidelne.
- Pestrá strava – bohatá na vitamíny a omega mastné kyseliny – ryby, olivový olej, šaláty.
[A na koniec malý test pamäti. Čo všetko ste si zapamätali po prečítaní tohoto článku? :-)]
